Premiér Igor Matovič rád využíva silu sociálnych sietí a Facebook je jeho bežným komunikačným nástrojom. Jeho statusy si zobral na mušku tím študentov politológie. Na ich závery upozornil portál topky.sk.
Nevšedná komunikácia premiéra poskytla zaujímavý námet na skúmanie pre študentov z Filozofickej fakulty Univerzity Komenského. Vo svojej štúdii, ktorej výsledky publikujú na
blogu Katedra komunikácie, sa rozhodli preskúmať populistické tendencie v Matovičovej komunikácii na Facebooku počas trvania „koronakrízy“.
Autori sa zamerali na príspevky predsedu vlády v období približne 2 mesiacov, od 6. marca do 14. mája. Jeho vyjadrenia skúmali prostredníctvom metódy kvalitatívnej obsahovej analýzy, rozdelili ich do kategórií a následne kódovali do skupín.
Jednou z kategórií bol tzv. folklórny štýl, pre ktorý sú typické populistické praktiky ako zjednodušovanie problémov a riešení, používanie jednoduchého jazyka „obyčajných ľudí“, humoru, „polopatistické“ vysvetľovanie, odkazy na rodinný život, nekonformné správanie či stotožňovanie sa s ľudom a jeho spôsobom života. Tento spôsob komunikácie reprezentuje napríklad Matovičov status uverejnený v máji: „Kočky išli spať tak prišla naša chvíľka na trochu vínka...“.
Ďalšiu kategóriu vystihuje čierno-biele videnie sveta. Z tejto dimenzie konceptu populizmu vyplývajú naratívy morálnej nadradenosti obyčajných ľudí, hľadanie a pomenovávanie „nepriateľov ľudu“ a „vinníkov“.
Podľa študentov to napĺňa napríklad Matovičovo vyjadrenie na Facebooku z 23. marca. „Myslím, že Pellegríniho chránenec Kajetán Kičura včera dostatočne rýchlo pochopil, s kým má dočinenia. Nemôže mi len tak klamať do očí a škôlkarskými výhovorkami obhajovať zločin. Za trestuhodné správanie bude dnes na vláde zo svojej funkcie odvolaný a bude sa zodpovedať pred zákonom.“
Tretia kategória vystihuje status politika-populistu, ktorých chce byť videný radšej ako hovorca či advokát ľudu, než jeho vládca. Poznávacími znameniami tohto štýlu sú napríklad snahy angažovať „obyčajných“ ľudí do politiky, zdôrazňovanie ich vôle, ale aj emocionálnosť a zdieľanie svojej „každodennosti“ ako jedného z občanov, a nie príslušníka elity. „Cítim sa ako zbitý pes. Za posledný týždeň si do mňa buchol už aj posledný trkvas, len preto, lebo opakovane hovorím bŕŕŕ... môžu nám ešte buchnúť osady,“ napísal premiér v polovici apríla, čím sa tiež zaradil do tejto "škatuľky".
Štvrtým konceptom je tzv. ochranca, ktorý nadväzuje na predchádzajúce kategórie, okrem iného však obsahuje aj naratívy na jednej strane chváliace ľudí a na druhej, pripomínajúce číhajúce nebezpečenstvo. Jedným z príkladov je ďalší aprílový status: „Situácia je vážna, prosím, nebláznime!... to je názov dnešnej TB o 15:30. Verím, že po zverejnených informáciách prestane opakované blúznenie našich koaličných partnerov o otváraní obchodov či škôl hneď po Veľkej noci a zľahčovanie ochorenia Covid-19 na nejakú chrípku“.
V poslednej, piatej kategórii sa autori zamerali na kódy, ktoré indikovali preberanie zásluh politikom-populistom a to často aj za počiny, s ktorými nemá nič priamo spoločné. Ukážkovým je napríklad premiérov facebookový odkaz z konca apríla: „Môj prvý skalp Kajetán...“.
Čo teda prezrádzajú o Matovičovi jeho statusy? Premiér mnohokrát upozorňuje ľudí na hroziace nebezpečenstvá, často ich však prezentuje v negatívnejšej perspektíve a „názorových rivalov rád predhodí svojej 'fanúšikovskej' obci“, píšu študenti v texte. A dopĺňajú, že akákoľvek výrazná opozícia voči jeho plánom, politikám či postupom môže pre jeho reprezentanta znamenať, že ho Matovič „spomenie“ vo svojom statuse.
Premiér sa okrem toho tiež rád prezentuje ako jeden z občanov, zapája ľudí do diania, komunikuje s nimi záležitosti, takpovediac, zo zákulisia vlády a vládnutia, ale i „z vlastnej kuchyne“, z prostredia rodiny či priateľov. Významnú časť jeho príspevkov tvorilo aj preberanie zásluh.
Na základe skúmaných statusov je podľa autorov možné označiť Matoviča za akéhosi „populist-lite“ politika. „Teda politika využívajúceho (zatiaľ) nie príliš konfrontačný, typický populizmus, aký možno napríklad sledovať u jeho náprotivku v Maďarsku, ale skôr jeho menej perfídnu stránku, ktorá je však nepochybne istým druhom populizmu“, zhrnuli výsledky vo svojej analýze.
Študenti zároveň dodali, že bude zaujímavé sledovať, ktoré populistické motívy budú prevládať u Matoviča ďalej, najmä po medializovaných kauzách diplomoviek.
