Niektoré slovenské obce si od štátu pýtali peniaze na riešenie problémov s Rómami aj napriek tomu, že ich tam žije len zopár. Aby dotácie z eurofondov dostali, stačilo, aby v obci žili napríklad len dve rómske rodiny.
Štedré finančné príspevky obciam posielalo ministerstvo vnútra ešte pod vedením exministerky Denisy Sakovej (Hlas-SD). Ministerstvo obciam, ktoré napríklad dočasne označili dom kultúry za komunitné centrum, peniaze dávalo bez primeranej kontroly,
píšu Aktuality.
Napríklad obec Dojč, nachádzajúca sa v okrese Senica, dostala z eurofondov určených na integráciu Rómov 181-tisíc eur. Hoci obec pôvodne peniaze žiadala na vybudovanie komunitného centra pre marginalizované rómske komunity, v skutočnosti žiadnu marginalizovanú komunitu nemá.
Starostka Dojča Slavomíra Melišová pritom tvrdí, že v obci žije 28 Rómov a tamojší obyvatelia s nimi žiadne problémy nemajú. V dedine sa nenachádza ani žiadna rómska osada alebo geto pričom obyvatelia tvrdia, že Rómovia tam žijú dohromady iba v troch domoch.
„Komunitné centrum umožní účinne koordinovať rôznorodé programy, čo prispeje k zvyšovaniu sociálnej inklúzie, ako aj k prevencii a riešeniu interetnických sporov v súlade s princípmi desegregácie, destigmatizácie a degetoizácie,“ píše sa naopak v projekte, na ktorý obec dotáciu dostala.
Aktuality tvrdia, že to, či v dedine existuje geto, nikto z kompetentných ani nezisťoval. Obec si vystačila s tým, že sa ešte pred siedmimi rokmi nachádzala v takzvanom Atlase rómskych komunít, ktorý vychádzal zo sčítania Rómov na Slovensku v rámci jednotlivých obcí.
„Ministerstvo vnútra SR pristupuje ku kontrole na mieste zameranej na preukázanie príslušnosti obyvateľov k MRK v prípadoch, ak nie sú skutočnosti uvádzané v predložených žiadostiach jednoznačne preukázané,“ reaguje ministerstvo s tým, že minulý rok dostalo 126 žiadostí o finančnú dotáciu z EÚ na integráciu Rómov.
Platí pritom, že tieto dotácie môže dostať obec, ktorá sa v Atlase nachádza. Obec Dojč sa však v aktualizovaných verziách Atlasu ministerstva z rokov 2017 a 2019 už nenachádzala. Od roku 2017 sa totiž do Atlasu zaraďujú len tie obce, ktoré majú 50 a viacčlennú rómsku komunitu.
Podľa Aktualít je obcí s podobným príbehom viac. Napríklad v obci Pruské pri Ilave žije podľa Atlasu rómskych komunít 70 Rómov. Tí sú ale integrovaní a obec ani žiadne problémy nehlásila. Napriek tomu dostalo Pruské viac ako 122-tisíc eur určených na integráciu Rómov.
Po tom, ako sa web začal o dotácie, ktoré boli obci pridelené, zaujímať, Pruské radšej peniaze vrátilo.
„Napokon po diskusii sme žiadosť stiahli, ak chcete, pošleme vám aj oznámenie, že sa projekt realizovať nebude,“ reagoval starosta obce Viliam Cíbik.
Podľa odborníka na integráciu Rómov z organizácie Človek v Ohrození Petra Adama, je značný rozdiel medzi kultúrnym domom a komunitným centrom.
„Kultúrne domy zastávajú v spoločnosti úlohu skôr umeleckú, spoločenskú, mimoškolskú. Každé komunitné centrum musí mať troch zamestnancov a musí vykazovať povinné aktivity – skupinové, komunitné, sociálne poradenstvo a nízkoprahovú činnosť,“ vysvetlil Adam.
Dotácie obdobne dostali aj ďalšie obce, medzi ktoré patrí napríklad dedina Dubovce, obec Maláš v Levickom okrese či obec Hosťovce pri Zlatých Moravciach. Ministerstvo vnútra ale nedostatočnú kontrolu od stola obhajuje aj vysokým počtom žiadostí na udelenie dotácie.
