V prvej polovici budúceho týždňa by malo byť známe, či bude mať Veronika Remišová súperov v zápase o post predsedu strany Za ľudí po odchode Andreja Kisku. V hre sú totiž ďalšie dve mená o pozície kandidátov, a to podpredsedu parlamentu Juraja Šeligu a poslanca Miroslava Kollára.
Ten agentúre SITA povedal, že v utorok 21. júla by malo byť jasné, či bude kandidovať. Kiska nedávno verejne označil za najvhodnejšiu kandidátku Remišovú. Podľa politológov, ktorých oslovila agentúra SITA, tým bývalý prezident ovplyvnil výber svojho nástupcu na čele strany.
Podľa politológa Tomáša Koziaka bolo Kiskove vyjadrenie „deformáciou súťaže“, ale ako slobodný človek mal na to právo. „Ostatní kandidáti sa môžu cítiť tak, že začínajú s hendikepom, ale nejde o nič neštandardné. Táto strana vznikla okolo Andreja Kisku. Určite má v nej veľkú autoritu a využil ju,“ usúdil Koziak.
Politológ Jozef Lenč zdôraznil, že keď zakladateľ strany a osobnosť, ktorá bola jej tvárou, pri odchode označí svojho nástupcu, zasiahne to do súťaže. „Môže dať jasný signál ostatným, nech nekandidujú. Zároveň, ak je Kiskov nominant istým spôsobom rozdeľujúcim prvkom v strane, môže to motivovať protikandidátov, aby do súperenia predsa len išli,“ zhodnotil Lenč.
Ako ďalej povedal, rovnaký potenciál vidí v Remišovej aj v Šeligovi.
„Z hľadiska budúcnosti sú obaja také typy, že privedú stranu k úspešnému zániku,“ mienil politológ. Za lepšieho kandidáta na post predsedu Za ľudí považuje poslanca Miroslava Kollára. Podľa politológa sa Kollár v kľúčových veciach vždy zachoval v intenciách, ktoré strana Za ľudí hlásala v čase svojho vzniku.
Politológ Koziak by kandidatúru Remišovej a Šeligu nepovažoval za ideálny prípad, a to pre chýbajúcu autoritu.
„Človek si ju dokáže vybudovať, ale nebude to jednoduché ani pre jedného. V situácii, kedy je strana na hranici zvoliteľnosti, budú od nového predsedu veľké očakávania. Bude na ňom o to väčšia zodpovednosť, či strana Za ľudí politickú súťaž vôbec prežije,“ mienil Koziak.
O Remišovej povedal, že kým bola v hnutí Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti (OĽaNO), dokázala si zabezpečiť svojím vystupovaním autoritu.
„Keď odchádzala z OĽaNO, hovorilo sa, že to bude veľká strata. Pri konečnom účtovaní sa to veľmi neprejavilo a voličské preferencie na seba viazal Igor Matovič,“ zhodnotil Koziak.
Politický analytik Ján Baránek uviedol, že aj keď už dávnejšie Kiska ohlásil koniec na čele strany, stále je Za ľudí vnímaná ako jeho strana. Podľa Baránka by mohlo usporiadanie vnútorných pomerov strane pomôcť k miernemu nárastu popularity,
„ale nevyzerá to na závratné čísla“.
Šeliga sa podľa Baránka musí ešte učiť. Otázkou je, ako by sa prejavilo zvolenie Šeligu za predsedu Za ľudí na fungovaní koalície, pretože nemá najlepšie vzťahy s lídrom Sme rodina Borisom Kollárom. Ten nedávno nazval Šeligu farizejom. Baránek si myslí, že vzťahy Kollára a Šeligu by fungovanie koalície nezlepšili, ale ani nezhoršili.
Kiska koniec v politike oficiálne ohlásil na konci júna tohto roka. Na sociálnej sieti napísal, že dôvodom ukončenia jeho politickej kariéry je zdravotný stav. Snem strany Za ľudí sa uskutoční 8. augusta tohto roku. Kiska sa stiahol z politiky krátko po parlamentných voľbách pre problémy so srdcovou arytmiou. Rokovaniami o zostavení vlády poveril Remišovú. Strana Za ľudí vo februárových parlamentných voľbách získala 5,77 percenta hlasov. V parlamente obsadila 12 poslaneckých kresiel.
