fbpx
HLAVNÝ DENNÍK
DENNÝ VÝBER ZAHRANIČIE

AKTUÁLNE: Zomrel komunista Miloš Jakeš, niekdajší generálny tajomník ÚV KSČ

Miloš Jakeš / Wikipedia

Zomrel niekdajší generálny tajomník ÚV KSČ a komunistický politik Miloš Jakeš. Bolo mu 97 rokov. Televízii CNN Prima NEWS informáciu potvrdili dva na sebe nezávislé zdroje.

Jakeš sa preslávil predovšetkým legendárnym prejavom na Červenom Hrádku, kde hodnotil situáciu v Československu. Od vlaňajšieho novembra ho polícia spolu s Ľubomírom Štrougalom stíhala kvôli strieľaniu emigrantov na československých hraniciach.

Pohreb bývalého generálneho tajomníka KSČ Miloša Jakeša sa konal v dnes (utorok 14.7.2020) v pražskom motolskom krematóriu bez účasti verejnosti. Účastníci obradu odmietali hovoriť s médiami.

Jakeš patril medzi predstaviteľov konzervatívneho krídla KSČ. Počas normalizácie sa podieľal na čistkách v komunistickej strane. Tento kariérny politik vystúpal po straníckom rebríčku až na pomyselný vrchol, keď bol v decembri 1987 prekvapivo zvolený nástupcom dovtedajšieho normalizačného šéfa komunistov Gustáva Husáka vo funkcii generálneho tajomníka ÚV KSČ. Stal sa tak najvplyvnejším politikom vtedajšej federácie.

Svatopluk Matyáš (†90): Zosnulú hviezdu Majora Zemana pochovajú na Slovensku

Do povedomia občanov sa však zapísal predovšetkým svojím zmäteným prejavom z Červeného Hrádku u Rokycan, ktorý zo záznamov bavil národ. Pri demonštráciách po 17. novembri 1989 potom dav často skandoval heslo „Jakeša do koša“.

V čele strany vydržal do novembra 1989

Jakešov prekvapivý nástup do čela strany bol podľa historikov skôr výsledkom vnútrostraníckych hier a mal zabrániť, aby sa k moci dostal vtedajší federálny predseda vlády Lubomír Štrougal. V čele strany vydržal do novembrových udalostí roku 1989, kedy skončil mocenský monopol komunistov. Vtedy bol donútený svoju funkciu opustiť.

V decembri 1989 bol potom dokonca z komunistickej strany vylúčený. „Plne odmietam politickú zodpovednosť za udalosti 17. novembra 1989, pretože politické rozhodnutie znelo, aby poriadkové sily proti účastníkom demonštrácie nezasahovali. Akékoľvek iné tvrdenie je nepravdivé a sleduje politické zámery, “ povedal Jakeš pre ČTK v decembri 1989.

Blaha čelí obvineniu z popierania zločinov režimov, Fico stojí za ním

Vlani v novembri Jakeš povedal, že november 1989 považuje aj s odstupom 29 rokov za kontrarevolučný prevrat vedúci k porážke socializmu. Študentské zhromaždenie podľa neho zneužili na svoje účely príslušníci Štátnej bezpečnosti na čele s Alojzom Lorencom v spolupráci s niektorými členmi vtedajšieho Ústredného výboru KSČ, ktorí si priali zmeniť stranícke vedenie. „Chceli zmeniť svojim činom vedenie strany a zatiaľ otvárali cestu k likvidácii socializmu,“ uviedol Jakeš vo vyhlásení, ktoré odoslal ČTK.

Tragikomické rečnícke výkony

Jakešovo pôsobenie v najvyššej straníckej funkcii je spojené s agóniou a následným pádom komunistického zriadenia v Československu v novembri 1989. Do pamäti väčšiny občanov sa zapísal predovšetkým svojimi tragikomickými rečníckymi výkonmi. Záznam jeho vystúpenia pred komunistickými funkcionármi v Červenom Hrádku na Plzeňsku z júla 1989 koloval medzi ľuďmi a Jakeš sa stal nechcenou komediálnou hviezdou.

Miestami zmätený a miestami až bezstarostne úprimný prejav, v ktorom okrem iného apeloval na to, aby komunisti získali podporu obyvateľov a nezostali sami „ako kôl v plote“, bol pre mnohých Čechov i Slovákov signálom, že vládnuci režim nie je tak silný, ako sa tváril pri rozháňaní opozičných demonštrácií. „To nie je jednoduchý proces, tá prestavba. To je proces, by som povedal, v ktorom sa nie každý dosť vyzná, „povedal napríklad poslucháčom k vtedajšej politickej situácii.

Komunistom od roku 1945

Jakeš, ktorý sa 12. augusta 2019 dožil 97 rokov, sa narodil v obci České Chalupy na Českokrumlovsku. Študoval a potom pracoval v národnom podniku Svit Zlín. V roku 1945 vstúpil do komunistickej strany a v roku 1950 sa na dva roky stal predsedom národného výboru v Gottwaldove (ako sa volal Zlín po komunistickom prevrate). Začal robiť kariéru v komunistickej strane, študoval na Vysokej škole straníckej v Moskve a začal pôsobiť na ústrednom výbore KSČ. V období Pražskej jari v roku 1968 sa priklonil na stranu konzervatívnych síl v komunistickej strane, čo mu po okupácii vojskami Varšavskej zmluvy zaistilo pokračovanie kariéry.

Čo majú spoločné Harabin a Matovič?

SÚVISIACE

Používame cookies aby sme pre vás zabezpečili ten najlepší zážitok z našich webových stránok. OK Viac info