Slovenská republika musela v minulom roku vyplatiť 33 sťažovateľom na Európskom súde pre ľudské práva (ESĽP) 3 258 578 eur. Oproti roku 2018 je to o 705 930 eur menej.

Z celkovej sumy vyplatili 54 210 eur v rámci zmierov. Vyplýva to zo Správy o činnosti zástupcu Slovenskej republiky pred Európskym súdom pre ľudské práva za rok 2019. Od roku 1993 do konca roku 2019 súd notifikoval vláde spolu 1 052 sťažností. V roku 2019 to bolo spolu 55 sťažností a ich počet sa oproti roku 2018 zvýšil (33 sťažností). Na Slovensko nebola podaná žiadna medzištátna sťažnosť.

Najviac vyplatilo Slovensko v prípade Koštál a ďalší proti Slovenskej republike, a to 2 802 135 eur z požadovaných 29 127 222 eur. Sťažnosť podalo 47 vlastníkov bytových domov a bytov, na ktoré sa vzťahoval systém regulovaného nájomného. Na ESĽP sa obrátili ešte v rokoch 2016 a 2017.

Sťažovatelia tvrdili, že regulácia porušuje ich majetkové práva, a že nájomné, ktoré sú oprávnení požadovať je neprimerane nízke v porovnaní s trhovým nájomným. Zároveň namietali, že sú diskriminovaní v porovnaní s vlastníkmi domov a bytov, na ktoré sa systém regulovaného nájomného nevzťahuje. Okrem výnimiek vyhlásil európsky súd námietky za prijateľné.



Zástupkyňa Slovenska pred ESĽP Marica Pirošková dlhodobo sleduje aj prípady odoberania detí zo starostlivosti ich biologických rodičov bez relevantných dôvodov, a ich adopcií bez súhlasu rodičov. Dôvodom je, že zástupkyňu informovali o viacerých prípadoch slovenských deti, odobratých zo starostlivosti rodičov v cudzine, predovšetkým vo Veľkej Británii či Nórsku.

Ako vysvetľuje správa o činnosti zástupcu Slovenska, v medializovanom prípade rodiny Ladických zakročilo v prospech rodičov aj viacero slovenských orgánov, predovšetkým komisárka pre deti Viera Tomanová, predchádzajúca ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská aj bývalá vedúca slovenskej delegácie Parlamentného zhromaždenia Rady Európy Oľga Nachtmannová.



Preto Slovensko intervenuje ako tretia strana vo viacerých prípadoch týkajúcich sa odobratia detí zo starostlivosti rodičov nórskymi orgánmi. Ako príklady uvádza správa prípady Strand Lobben a ďalší proti Nórsku, K. O. a V. M. proti Nórsku a Bodnariu a ďalší proti Nórsku. V roku 2019 bolo nórskej vláde oznámených ďalších 16 sťažností s touto problematikou, vo všetkých požiadala o povolenie na zakročenie Slovenská republika.

Hlavnou činnosťou Marice Pirošíkovej a jej spoluzástupkne pred ESĽP Miroslave Bálintovej bola príprava oficiálnych stanovísk v sťažnostiach proti Slovenskej republiky. V roku 2019 sa sťažnosti často týkali neprimeranej dĺžke súdnych konaní.