Preteky v zbrojení nahrádza honba za umelou inteligenciou (Valentin Katasonov)
07 | 07 | 2020 I Iveta Machová

Komentár Valentina Katasanova (Fond strategickej kultúry)


V čom spočíva hrozba umelej inteligencie?


V 21. storočí preteky v zbrojení pokračujú, ale preteky v oblasti umelej inteligencie (angl. artificial intelligence, skr. AI, pozn. red.) nadobúdajú nový význam. Vytvorenie inteligentných strojov, ktoré umožňujú vykonávať tvorivé funkcie vlastné človeku, sa stalo kľúčovou oblasťou vedeckého a technologického pokroku. Technológie AI sú určené na riešenie problémov súvisiacich s mnohými oblasťami života - vládou, zvýšením konkurencieschopnosti výroby, financiami, dopravou, každodenným životom, vzdelávaním medicínou, obranou.


V roku 2017 medzinárodná konzultačná spoločnosť PriceWaterhouseCoopers pripravila správu o možnom vplyve AI na globálnu ekonomiku. Podľa odborníkov spoločnosti,  bude AI  schopná zabezpečiť ďalšie zvýšenie svetového HDP o 15,7 bilióna dolárov alebo 14% do roku 2030. Odborníci uznali Čínu ako lídra v oblasti honby za umelou inteligenciou. Vďaka AI bude schopná produkovať ďalší HDP vo výške 7 biliónov dolárov, (asi 45% z celkového rastu HDP do roku 2030). Odhady rastu HDP v dôsledku AI v iných regiónoch (bilióny dolárov): Severná Amerika - 3,7; Severná Európa - 1,8; Južná Európa - 0,7; Afrika a Oceánia - 1,2; Ázia (bez Číny) - 0,9; Latinská Amerika - 0,5.

Autori správy poznamenávajú, že na vývoj AI v období rokov 2017 - 2030 sú v Číne plánované výdavky vo výške 150 miliárd dolárov. V rozvoji AI odborníci spoločnosti McKinsey Global Institute tiež uznávajú vedúce postavenie Číny. Podľa ich odhadov zavedenie AI prinesie ďalšie zvýšenie čínskeho HDP o 0,8 až 1,4 percentuálneho bodu. Napriek skutočnosti, že vírusová hospodárska kríza prekročila predchádzajúce odhady, Čína nezmení priority. V máji až júni Peking potvrdil, že investície do AI zostanú rovnaké.

Ako spáliť pravdu (Valentín Katasonov)
Komentár Valentína Katasonova (Fond strategickej kultúry) Čítať ďalej
27 | 06 | 2020 | Iveta Machová


Inštitúcia  Brookings uverejnila rozsiahly prieskum„Ako umelá inteligencia transformuje svet“ , ktorý pokrýva 34 krajín. Títo odborníci tiež uznávajú, že Západ vo vývoji technológie AI prehráva s Čínou.

Rusko sa v hodnotení Brookingsovej inštitúcie nepovažuje za uchádzača o vedenie v oblasti AI, hoci má vlastnú stratégiu rozvoja do roku 2030. Má však Rusko záujem vstupiť do týchto pretekov?  V apríli 2020 bol v Ruskej federácii schválený zákon  o vývojovom experimente v rozvoji umelej inteligencie v Moskve. Zákon bol prijatý bez rozsiahlej verejnej diskusie; V recenzii Brookingsovej inštitúcie sa uvádza, že vo väčšine krajín sa projekty AI realizujú aj bez spätnej väzby od verejnosti. Predseda Rady pre ľudské práva Valerij Fadejev vyjadril svoje znepokojenie. Použitie umelej inteligencie podľa jeho názoru predstavuje hrozbu hromadnej implementácie mikročipov v spoločnosti. Predseda Rady pre ľudské práva  identifikoval dva negatívne body moskovského experimentu: po prvé, obrovské množstvo senzorov a kamier, ktoré sledujú pohyb občanov; po druhé, má obavy, že všetky údaje sa odosielajú do jedného federálneho registra.

Existujú rôzne nebezpečenstvá. Ak sa vývoj AI bude zakladať na dovážanom železe (hardvér), existuje hrozba pre národnú bezpečnosť. Okrem toho už existujúce vzorky AI preukazujú vysokú schopnosť samoučenia sa; nemožno vylúčiť, že môžu predbehnúť človeka.

Existujú dva typy robotov. Roboty, ktoré vykonávajú mechanické operácie a nahrádzajú ľudskú fyzickú prácu, a inteligentné roboty, ktoré môžu nahradiť duševnú prácu, to znamená, stroje umelej inteligencie. Inteligentní roboti už začali súťažiť s ľuďmi. Napríklad v Číne môžu inteligentní roboti písať jednoduché informačné materiály pre médiá a začínajú nahrádzať novinárov. Zajtra začnú nahrádzať lekárov, učiteľov, právnikov, spisovateľov, dokonca aj vedcov. A pozajtra (kto vie?) Nezačnú žiadať rovnaké práva ako človek? A popozajtra budú bojovať o miesto pod slnkom a životný priestor. Ak máme vypustiť džina z fľaše, dokážu ho ľudia zvládnuť? Nevzniká tu problém so zavedením moratória na vývoj AI? Bohužiaľ, v atmosfére konkurenčného vzrušenia sa nemyslí na dlhodobé následky rozvoja AI. A tie môžu byť horšie ako nekontrolované preteky v zbrojení.

Tri anti-utópie - tri modely pretvorenia  Homo Sapiens (Valentin Katasonov)
Komentár Valentina Katasonova (Fond strategickej kultúry) Čítať ďalej
23 | 06 | 2020 | Iveta Machová


V článku „Eschatológia Karla Čapka“ som napísal, že tento český spisovateľ vytvoril aj slovo „robot“. V roku 1920 napísal fantastickú hru R.U.R. (Rossumove univerzálne roboty), ktorú možno vnímať ako anti-utópiu, ako podobenstvo; ktoré nám umožňuje vám odkloniť sa od známych nápadov o robotoch a trochu sa pozrieť na iniciatívy AI.

R.U.R. je v Čapkovom románe názov fabriky, ktorá vyrába roboty. Továreň bola založená istým Rossumom, ateistickým filozofom. Ten sa rozhodol vyzvať Boha na súboj a sám stvoriť človeka. Podarilo sa mu vytvoriť humanoidné stvorenie. Rossum ho  konštruoval z organických látok, a vo výstupe získal živú hmotu - robota schopného vykonávať pohyby človeka v procese práce, hoci  vytvoriť plnohodnotného človeka obdareného rozumom, túžbami a pocitmi sa Rossumovi nepodarilo.

Štafetu prebral jeho synovec Rossum Jr., ktorý si uvedomil, že humanoidné stvorenie, ktoré vytvoril jeho strýko, stačí na zorganizovanie veľkovýroby robotov. Bola to ideálna pracovná sila, lacná, bez sťažností. „Fabrika R.U.R.“ zaplavila svetový trh novou pracovnou silou a nahradili žijúcich pracovníkov. Roboti začali vyrábať obrovské množstvá tovarov  všetkého druhu. Z toho vyplývajúca globálna hojnosť mala za následok, že ľudia prestali pracovať. A človek, píše Čapek, začal strácať svoj ľudský vzhľad: „Všetko predstavuje neviazané, šialené, beštiálne orgie. Teraz sa už rukami nedotýkajú jedla - vkladajú im ho priamo do úst, aby nevstávali ... My ľudia, my, koruna stvorenia, nestarneme z práce, nestarneme z rozmnožovania, nestarneme z chudoby! Ponáhľaj sa, rýchlo,  podajte nám všetky potešenia sveta! “

U Čapka sa ľudstvo, ponorené do potešenia, prestalo rozmnožovať. Jeho počet sa zastavil na približne 8,5 miliardy ľudí. A továreň R.U.R. pokračovala v označovaní všetkých nových robotov, ktorých počet presiahol počet ľudí na Zemi. Niektorí roboti (možno jeden z milióna) objavili schopnosť učiť sa a svojvoľne sa transformovať. Z mechanických robotov sa začali premieňať na inteligentných a veľa  preberali od ľudí. Jeden z nich, menom Damon, tvrdí: „Musíme zabíjať a vládnuť, ak chcete byť ako ľudia! Prečítaj si príbeh! Čítajte knihy ľudí! Musíte vládnuť a zabíjať, aby ste sa stali človekom! “

Eschatológia Karla Čapka (Valentin Katasonov)
Komentár Valentína Katasonova (Fond strategickej kultúry) Čítať ďalej
01 | 07 | 2020 | Iveta Machová


Čapkovi „ Inteligentní roboti“  sa cítili ako objekty útlaku a vykorisťovania a začali požadovať rovnaké práva ako ľudia. Začali sa konflikty robotov s ľuďmi a začali ľudí  ničiť: „Roboty celého sveta! My, prvá organizácia „Rossumových univerzálnych robotov ", vyhlasujeme človeka za nepriateľa prírody a vyhlasujeme ho za nezákonného!“

Roboti obkľúčili továreň R.U.R a požadovali, aby dostali vzorec na výrobu robotov. Jedna z hrdiniek hry Helena Gloryová spaľuje rukopisy Rossuma seniora, obsahujúce tento vzorec. Končí to tým, že roboti vtrhnú do továrne a zabijú každého okrem architekta Alquista. Je ušetrený, pretože podľa robotov „pracuje  rukami, akoby bol sám robotom“. Prichádza úplné víťazstvo robotov nad ľuďmi. Jeden z inteligentných robotov pod menom Radium vyhlasuje: „Sme vládcovia sveta! Majstri nad morami a pevninou! Majstri hviezd! Páni z vesmíru! Miesto, miesto, viac miesta pre robotov! “

Keď roboty zničili ľudí, „mnohokrát zvýšili produkciu. Nie je kam dať všetko, čo ... (oni) vyrobili. “ Ale ... roboty sa nedokázali sami reprodukovať.

Rada robotov dá pokyn jedinej preživšej osobe, Alquistovi, aby obnovila vytúženú formulu. Je jediný, pretože planéta je od ľudí úplne očistená. Alquist však nemôže urobiť nič. Takže roboti, ktorí sa chcú stať ľuďmi a viac ako ľuďmi, zabijú preto celé ľudstvo, lenže potom príde rad na nich. Koniec príbehu.

Hra núti  zamyslieť sa: nepredstavuje  túžba na vytvorenie umelej inteligencie pokus kompenzovať pokles ľudskej inteligencie? Nie je lepšie sa pustiť do obnovenia inteligencie samotnej osoby, ktorá, podľa mnohých príznakov, v posledných desaťročiach výrazne degradovala?

Problémy umelej inteligencie, ktoré nastolil Karel Čapek, riešil aj americký sci-fi spisovateľ Isaac Asimov. Asimov bol optimistickejší, pokiaľ ide o možnosť použitia umelej inteligencie, ale tiež uznal, že spontánny, neregulovaný vývoj umelej inteligencie by mohol spôsobiť nenapraviteľné škody na ľudskej civilizácii. Na začiatku štyridsiatych rokov minulého storočia Asimov publikoval „Tri zákony robotiky“, akési bezpečnostné pravidlo, ale tieto zákony sa ignorujú.

Sprisahanie proti ľudstvu bolo avizované už pred polstoročím (Valentin Katasonov)
Komentár Valentína Katasonova (Fond strategickej kultúry) Čítať ďalej
30 | 05 | 2020 | Iveta Machová