The New York Times uverejnil článok, v ktorom tvrdil, že Rusko vyplácalo Talibanu peňažné odmeny za zabitie amerických jednotiek v Afganistane. Je tu len jeden problém - nič z toho, čo uviedli, nebola pravda, píše rt.com
Článok v New York Times tvrdil, že prísne tajná jednotka v rámci ruskej vojenskej spravodajskej služby (GRU) ponúkla Talibanu odmenu za každého amerického vojaka zabitého v Afganistane. Tento príbeh bol rýchlo „potvrdený“ novinami ako Washington Post, Wall Street Journal a ďalšími v rade, až sa z neho strhla búrka na sociálnych sieťach.
Twitterom lietali správy nahnevaných učencov, bývalých úradníkov a politikov (a samozrejme ich armádou prisluhovačov a nasledovníkov na Twitteri ), ktorí stoja proti Trumpovi. Všetci označili prezidenta Trumpa za „zradcu“ a požadovali okamžité kroky proti Rusku.
Bol tu však jeden problém
Nič z toho, čo denník New York Times zverejnil, sa nedalo potvrdiť. Skutočne neexistuje žiadny rozdiel medzi pôvodnými správami, ktoré vydali New York Times a „potvrdzujúcimi“ správami vydanými novinami Washington Post a Wall Street Journal. Všetky správy obsahujú slovné spojenia ako „ak je to potvrdené“ a „ak sú pravdivé,“ pričom neposkytujú žiadnu analýzu možnej pravdivosti informácií použitých v tejto správe.
Ruská vláda obvinenia dôrazne poprela a poznamenala, že správa „jasne dokazuje nízke intelektuálne schopnosti propagandistov z USA, ktorí vymyslia takýto nezmysel namiesto toho, aby vymysleli niečo dôveryhodnejšie“.
Taliban takisto odmietol, že by od Rusov dostával nejaké odmeny za to, že sa zameriavajú na amerických vojakov, pričom poznamenal, že pri súčasnej mierovej dohode „sú ich životy v bezpečí a nezaútočíme na nich“.
Ešte zaujímavejšia je skutočnosť, že súčasný riaditeľ národnej spravodajskej služby John Ratcliffe, podal vyjadrenie, ktoré je takisto v rozpore s kľúčovým prvkom správy New York Times - a teda, že prezident bol informovaný o príslušnej správe spravodajskej služby.
"Potvrdil som, že ani prezident, ani viceprezident neboli informovaní o spravodajských informáciách, ktoré New York Times uviedol vo svojom včerajšom vydaní," uviedol vo vyhlásení Ratcliffe. "Správy New York Times a všetky ďalšie následné správy o takomto údajnom briefingu sú nepresné." Trump takisto potvrdil, že informačné briefingy tohto charakteru sa nekonali.
Krehkosť pravdy
Krehkosť tejto správy je obsiahnutá v jednej vete, ktorá sa týka získavania zdrojov - „Posúdenie spravodajských informácií sa údajne zakladá aspoň čiastočne na výsluchoch zajatých afganských militantov a zločincov.“ Táto veta obsahuje takmer všetko, čo je potrebné o danej spravodajskej službe vedieť, vrátane skutočnosti, že zdrojom informácií je s najväčšou pravdepodobnosťou afganská vláda, ako sa uvádza v správach CIA.
V minulosti americká armáda v Afganistane vypočúvala väčšinu zadržiavaných osôb. V roku 2014 sa to zmenilo podpísaním dvojstrannej dohody o bezpečnosti. Táto dohoda zakazuje americkej armáde zatknúť alebo zadržať Afgancov alebo prevádzkovať zariadenia podobného charakteru v Afganistane. V dôsledku toho sa schopnosť americkej armády spojiť sa so zadržanými takmer úplne vylúčila, čím sa Pentagon stal nepravdepodobným zdrojom informácií, ktoré New York Times použil vo svojich správach.
CIA však súčasťou tejto dohody nebola.
CIA je v skutočnosti vďaka svojmu nadštandardnému vzťahu s Národným riaditeľstvom pre bezpečnosť (NDS) v jedinečnej pozícií z ktorej by sa mohla spojiť s NDS vo všetkých fázach operácií zadržiavaných, od počiatočného zajatia po systematické vypočúvanie. Ako každá byrokracia, aj CIA sa stále drží svojich zvykov. Henry ‘Hank" Crumpton, ktorý po 11. septembri viedol operácie CIA v Afganistane, napísal:
„Riaditeľstvo operácií (DO) by sa nemalo zaoberať prevádzkou väzníc alebo dočasných zadržiavacích zariadení. DO by sa malo zamerať na svoje hlavné poslanie: ( teda ) tajné spravodajské operácie. V súlade s tým by DO mal pokračovať v love, zachytávaní a vykresľovaní cieľov a potom ich vo väzbe používať a využívať na spravodajské a operačné informácie. Riadenie ich uväznenia a výsluch by však mali vykonávať príslušne skúsení policajní dôstojníci z USA, pretože to je ich pole pôsobnosti a majú výcvik a skúsenosti.“
Po roku 2014 sa termín „policajní dôstojníci USA“ v skutočnosti nahrádza pojmom „afganskí spravodajskí dôstojníci“ - NDS. Misia CIA však zostala rovnaká - využívať zajatcov na spravodajské a operačné informácie.
Trumpova administratíva lobovala za to, aby sa právomoci NDS, ktorá je podporovaná CIA rozšírili na to, aby slúžila ako protiteroristická sila, ktorá by zabránila islamskému štátu (IS, predtým ISIS) a Al-Káide získať v Afganistane priestor na fungovanie hneď potom ako USA a zahraniční vojaci dokončia svoje plánované operácie v roku 2021.
CIA však vzniesla námietky proti takémuto plánu, berúc na vedomie, že NDS a ďalšie aktíva kontrolované CIA boli úplne závislé od vojenských leteckých síl USA a iných zdrojov podpory a že akýkoľvek pokus o rozšírenie tajnej armády CIA v Afganistane po stiahnutí vojsk z USA by skončil katastrofou. Vymýšľanie alebo zveličovanie dôležitosti správ získaných zo zadržiavaných aby USA ostali v Afganistane nie je niečo nereálne.
Toto vyvoláva otázku zapojenia Ruska.
V septembri 2015 Taliban obsadil severoafrické mesto Konduz a držal ho 15 dní. To vyslalo šokovú vlnu po celom Rusku, čo podnietilo Moskvu, aby prehodnotila svoj prístup k riešeniu afganských povstaní.
Rusko sa začalo rozprávať s Talibanom a viesť rozhovory zamerané na ukončenie konfliktu v Afganistane. Rusko bolo poháňané aj inými záujmami. Podľa Zamíra Kabulova, osobitného zástupcu prezidenta Vladimíra Putina v Afganistane, „záujem Talibanu sa objektívne zhoduje s naším“ záujmom bojovať proti islamskému štátu, ktorý v lete roku 2014 obsadil obrovské plochy zeme v Sýrii a Iraku, vrátane mesta Mosul, čo je druhé najväčšie mesto v Iraku.
Do roku 2017 vytvorili afganské a americké spravodajské služby príbeh o tom ako Rusko pomáha Talibanu. Táto pomoc mala zahŕňať poskytovanie pokročilých zbraňových systémov, výcvik a finančnú podporu. Zatiaľ čo Rusko odmietlo poskytnúť akúkoľvek priamu vojenskú podporu Talibanu, trvá stále na tom, že Taliban ako taký je najlepším spôsobom, ako čeliť rastúcej hrozbe islamského štátu.
Ale aj keby boli správy USA správne a Rusko by podporovalo víťazstvo Talibanu v Afganistane, poslednou politikou, ktorú by Rusko logicky presadzovalo, by bola politika, v ktorej by USA zostali v Afganistane, najmä potom, čo sa tak usilovne snažili dosiahnuť mier. Ruským záujmom v Afganistane bola - a je - afganská stabilita, čo je však protiklad afganskej reality. Dostať USA z Afganistanu - nedržať USA v Afganistane - je ruským cieľom a každý dôstojník CIA, ktorý za niečo stojí, to vie.
Čítanie medzi riadkami
Nie je potrebné byť nukleárnym fyzikom aby sme vedeli čítať medzi riadkami v správach New York Times. NDS s vedomím alebo súhlasom CIA ( alebo možno aj bez ich vedomia ) generovala spravodajské správy za pomoci zadržiavaných väzňov určené na vytvorenie a udržanie príbehu, vďaka ktorému by vojenské sily USA zostali v Afganistane aj po roku 2021.
Úradníci CIA poverení týmto prípadom dôkladne pracujú a posielajú správy späť na veliteľstvo CIA, ktoré prináša obvinenia o tom, že Rusko platí za každú smrť amerického vojaka. Neexistuje však žiadne potvrdenie, nič, čo by umožnilo, sa tejto surovej „správe“ zmeniť na produkt hodný jej názvu.
To neznamená, že niekto v útrobách CIA nekuje plány proti Trumpovým krokom odísť z Afganistanu alebo proti jeho snahe o normalizáciu vzťahov s Ruskom
V tomto okamihu frustrovaný nepozornosťou, ktorú „systém“ dal „správe“, sa nejaký anonymný úradník skontaktoval s denníkom New York Times a prezradil informácie, čím to čo najnebezpečnejším spôsobom roztočil. The New York Times zmiešali správy zadržaných osôb a svoje vlastné predchádzajúce správy o GRU s cieľom vytvoriť úplne vymyslený príbeh ruského zločinu, ktorý bol navrhnutý tak, aby očernil prezidenta Trumpa uprostred horlivej kampane o znovuzvolenie.
Príliš pritiahnuté za vlasy?
Toto zhrnutie je oveľa podrobnejšie a logickejšie ako čokoľvek, čo New York Times alebo podobné mainstreamové mediálne ponúkli. A ak by si človek myslel, že GrayLady nie je schopná vyfabulovať správy, ktoré by udržali vojnu pri živote, meno Judith Miller a téma irackých zbraní hromadného ničenia by už asi dokázali, že to tak je.
Správy denníka New York Times o existencii ruských platieb za život amerických vojakov v Afganistane vychádzajú z toho istého rozumu ako vojny v Iraku. Rovnako ako v prípade Iraku, komunikačná trieda tlačí tieto nové lži na americké publikum, ktoré je vopred naprogramované tak, aby akceptovalo akékoľvek negatívne správy o Rusku. Toto je stav, ktorý sa dnes v Amerike vydáva za žurnalistiku, a to teda rozhodne nie je pekný pohľad.
