Nedávno objavené dokumenty naznačujú, že britská kráľovná Alžbeta II sa nevedome zaplietla do štátneho prevratu v Iráne v roku 1953 po tom, čo sa americkí diplomati pomýlili v telegrame, informuje portál RT.

Krátko po usadení na trón kráľovná Alžbeta II. neúmyselne zohrala kľúčovú úlohu pri zmene režimu a zvrhnutí vtedajšieho iránskeho premiéra Mohammada Mosaddegha. Odhalil to najnovší výskum profesora Richarda Aldricha z univerzity vo Warwicku.

Pri prevrate sa zamerali na iránskeho premiéra, kvôli jeho kroku znárodniť iránsky ropný priemysel. Ten bol prevádzkovaný výlučne anglo-perzskou ropnou spoločnosťou (AIOC), neskôr známou ako British Petroleum (BP). Vtedajší minister zahraničných vecí Anthony Eden, ktorý bol jednou z hlavných osobností v operáciách CIA a MI6, sa snažil presvedčiť iránskeho vládcu Mohammada Reza Páhlavího, aby prevrat podporil.



Monarcha sa k tomu ale veľmi zdráhal, pretože bol pripravený odísť do exilu. Eden potom vyzval amerických diplomatov, aby dotlačili Páhlavího do podpory prevratu.

Queen Elizabeth

Pri komunikácii s Američanmi Eden náhodou cestoval na palube RMS „Queen Elizabeth“, námornej lode pomenovanej po kráľovninej matke. Táto náhoda zmiatla amerických úradníkov a nakoniec napísali nasledujúci telegram, ktorý vo februári 1953 odoslalo Veľvyslanectvo USA v Londýne vyslancovi v Iráne, Loyvi W. Hendersonovi.

"Ministerstvo zahraničných vecí nás popoludní informovalo o prijatí správy od Edena z „Queen Elizabeth“, čím vyjadrili znepokojenie nad najnovším vývojom v súvislosti s Páhlavím, a pevne dúfame, že nájdeme prostriedky, ako ho odradiť od odchodu z krajiny," uvádzalo sa v telegrame.



Diplomati si okamžite uvedomili svoju chybu a poslali ďalší telegram, v ktorom sa písalo: „Máme na mysli loď Queen Elizabeth a nie kráľovnú osobne“. Veľvyslanectvo tiež navrhlo skryť celú túto vec a uviedlo, že veľvyslanectvo „nenavrhuje informovať Britov o incidente.“ Henderson však už túto správu doručil Páhlavímu.

Páhlaví a Kráľovná

"Práve som dostal správu, ktorá naznačuje, že veľmi dôležitá osobnosť, pre ktorú mal Páhlaví priateľské pocity, tiež vyjadrila úprimnú nádej, že možno odhovorí Páhlavího od odchodu z krajiny," napísal Henderson v správe, ktorá sa nemala nikdy odoslať.

Nie je jasné, aký veľký vplyv malo nesprávne formulované posolstvo údajnej podpory kráľovnej Alžbety II na Páhlavího plány odísť do exilu, ale nakoniec sa rozhodol zostať. Monarcha opustil krajinu len na krátko, v auguste, uprostred prebiehajúceho prevratu. Zmena režimu bola úspešná, čo malo za následok pád Mosaddeghu a posilnenie Páhlavího postavenia, ktorého nakoniec islamská revolúcia v roku 1979 zvrhla.