Zotrvačník rasového násilia alebo Minnesota (Svjatoslav Kňazev)

Komentár Sviatoslava Kňazeva  (Fond strategickej kultúry)

Za akú cenu si kupuje kreslo pán Bieleho domu

V Spojených štátoch sa roztáča zotrvačník rasového násilia. Od 26. mája sa v Minneapolise v štáte Minnesota konali tisíce demonštrácií. Stúpenci hnutia Black Lives Matter („Životy čiernych sú dôležité“) sa vydali do ulíc, protesty prerástli do nepokojov s pogromami, lúpežami, streľbou a podpaľačstvom. Guvernér  Tim Walz 30. mája oznámil, že v 164-ročnej histórii štátu bola Národná garda po prvýkrát plne mobilizovaná. V meste sú nasadené obrnené vozidlá a platí zákaz vychádzania. Prezident Trump sľúbil guvernérovi Minnesoty Timovi Walzovi  „plnú podporu  zo strany armády“ (demokratický guvernér ponuku odmietol).

V dňoch 27. - 29. mája sa v New Yorku, Los Angeles, Memphise, Denveri, Louisville, St. Paule konali protesty; desiatky ľudí bolo zadržaných, niekoľko ľudí utrpelo strelné zranenia. Do 30. mája protesty zasiahli Washington, Dallas, Houston, Albuquerque, San Jose, Las Vegas a mnoho ďalších miest. Vo Washingtone sa tisíce demonštrantov pokúšali preraziť do Bieleho domu, zatkli desiatky ľudí. Do Atlanty, kde bola zničená centrála CNN bolo privolaných jeden a pol tisíc príslušníkov americkej národnej gardy. V New Yorku majú policajti zakázané vykonávať  po jednom hliadky na ulici.



Na webe sa objavili videá z Minneapolisu, na ktorých stovky ľudí kradnú a vynášajú tovar zo supermarketu. Celkovo v štáte Minnesota podľa novín Star Tribune už bolo vyrabovaných  viac ako 30 prevádzok (lekárne, obchody s potravinami, kaviarne). Polícia, ktorá sa snaží obmedziť šírenie nepokojov, používa slzný plyn a gumové projektily. Do 30. mája bolo v 17 mestách v Amerike zadržaných asi 1 400 ľudí za účasť na nepokojoch.

V noci na 31. mája v Los Angeles a niekoľkých ďalších mestách v Kalifornii, ako aj v Atlante v Chicagu, v Philadelphii, úrady vyhlásili  zákaz vychádzania.

Čo vyhodilo Ameriku do povetria?

Dôvodom výbuchu rozhorčenia bola 25. mája  v Minneapolise, smrť  čierneho Georga Floyda po tom, ako ho biely policajt, zadržal a obvinil z platenia za nákupy s falošnými bankovkami. Policajt  zvalil Floyda  na zem, pritlačil mu krk kolenom a držal ho tak niekoľko minút. Floyd chripel: „Nemôžem dýchať,“ a potom zomrel.

Nasledujúci deň boli prepustení všetci štyria policajti, ktorí boli prítomní pri zatýkaní. Policajt, ​​ktorý sa zavinil  Floydovou smrť, bol zatknutý a obvinený z neúmyselného zabitia súvisiaceho s použitím sily. Prezident Donald Trump nariadil ministerstvu spravodlivosti a FBI urýchliť vyšetrovanie Floydovej smrti, ale výbuch rozhorčenia už nemohlo zastaviť nič.



Všetky významné spoločenské udalosti v Amerike sa dnes, v predvečer prezidentských volieb, automaticky umiestňujú do kontextu tvrdého boja medzi podporovateľmi Trumpa a jeho odporcami. Spojené štáty boli a stále sú spoločnosťou rasových protirečení.

„Bieli ľudia sú dôvodom prečo u nás existuje  inštitucionálny rasizmus. Rasizmus v Amerike existoval vždy, “ povedal  raz Joe Biden. V týchto slovách  najpravdepodobnejšieho súpera Trumpa v nadchádzajúcich voľbách je polovica pravdy a polovica klamstva.

https://youtu.be/MqXvsTv_rjg

V Amerike vždy existoval rasizmus bielych prisťahovalcov z Európy . Dovoz čiernych otrokov z Afriky ešte viac infiltroval americkú spoločnosť rasistickou ideológiou. Charakteristickou reakciou na rasizmus bielych sa stal taký fenomén, ako etnický charakter zločinu v USA. Podľa údajov z roku 2010 tvorili černosi približne 13% populácie Spojených štátov a viac ako 40% kontingentu amerických väzníc; spáchali 52% vrážd, 62% lúpeží, bol im prisudzovaný leví podiel na znásilneniach, krádežiach a lúpežiach.



Avšak hovoriť o bielom rasizme, ako to robí Biden, a o čiernom rasizme mlčať v nádeji, že čierni voliči pomôžu vo voľbách poraziť Trumpa, znamená vtlačiť Ameriku do druhej občianskej vojny - rasovej vojny.

Čierny rasizmus  vznikol v Amerike v 20. rokoch 20. storočia a eskaloval v 60. rokoch. Je sociálno-psychologickou konštantou americkej spoločnosti. Čierni rasisti obhajujú diskrimináciu proti bielym, romantizujú životný štýl gangsterov a útočia na policajtov. Radikálne krídlo čiernych rasistov v Amerike sa zasadzuje za úplné zničenie bielej rasy.

Biela Amerika by veľmi rada zabudla, ako sa na trhu predávali bezmocní černosi, doslova ako veci, ako boli beztrestne zabíjaní, ako boli nútení pracovať pre bielych pánov od malička až do smrti. V dvadsiatom storočí v USA oficiálne existovala rasová segregácia: černosi mali zakázané jazdiť s bielymi vo verejnej doprave, navštevovať s bielymi rovnaké vzdelávacie inštitúcie, dokonca piť vodu z jedného kohútika. Čierni Američania na to nemôžu zabudnúť. A nedajú na to zabudnúť ani bielym.



Triedne rozdiely v USA sú tiež zväčša rasové rozdiely. Čierni a bieli žijú väčšinou osobitne; bieli sa snažia zabrániť tomu, aby černosi vstúpili do ich bydliska, a ak to zlyhá a čiernych je tam veľa, odchádzajú na iné miesta. Miera chudoby a nezamestnanosti medzi Afroameričanmi je dvakrát vyššia ako u bielych. Medián aktív čiernych domácností (rok 2009) je 20-krát nižší ako v prípade bielych. Úroveň vedomostí  17-ročného čierneho tínedžera zodpovedá úrovni vedomostí 13-ročného bieleho dieťaťa. Školy v chudobných „čiernych“ oblastiach sú chudobnejšie ako školy v oblastiach, kde je sústredená biela populácia. Tak je to všade a vo všetkom.

Riešenie týchto problémov, ktoré Amerika nazhromaždila, je dlhý príbeh, ale Spojené štáty nevyzerajú ako krajina, ktorá ich dokáže vyriešiť. Pred novembrovými voľbami je „zákulisie“ pripravené uvoľniť zotrvačník násilia, iskra ktorého sa rozhorela v Minnesote a zmenila sa na celoamerický oheň. Už sa zabudlo na príšerné príbehy o koronavíruse. Hlavná vec je - pomocou rasového odcudzenia, ktoré o sebe dalo opäť vedieť v plnej sile, získať hlasy pre voľby. Najdôležitejšie je potvrdiť „seba samého“ v oválnej kancelárii Bieleho domu.