Komentár Alexandra Mezyaeva (Fond strategickej kultúry)
Vírus zaostruje rozdiely medzi medzinárodným právom a jeho opakom - tzv. Globálnym zákonom
Situácia, ktorá sa v súvislosti so šírením vírusovej infekcie vo svete vyvinula, priniesla štátom celého sveta aj právne problémy. Týkajú sa tak vnútroštátneho ako aj medzinárodného práva.
Pokiaľ ide o
vnútroštátne právo, je pozoruhodné, že väčšina štátov, navyše tých najviac postihnutých a najdemokratickejších, zaviedla prísne pravidlá, ale nezaviedla žiadne právne režimy. Nezaviedli ani stav núdze, ani vojenský stav, ani stav obliehania. Pritom mnohé z týchto opatrení sa navyše presne zhodujú s opatreniami v prípade núdze, narušenia vzdušného priestoru či stavu obliehania, alebo ich dokonca vo svojej prísnosti prekonávajú. Dôvody tejto zvláštnosti si vyžadujú osobitnú diskusiu, ktorú rozviniem v ďalšom texte.
Pozrime sa teda na problémy, ktoré šírenie vírusovej infekcie predstavujú v oblasti medzinárodného práva.
Jedným z hlavných problémov moderného medzinárodného práva v oblasti úpravy katastrofických situácií, vrátane epidémií a pandémií je jeho „nepovinnosť“. Situácia je v tomto smere paradoxná. Keď totiž hovoríme o medzinárodnom práve a tvorbe zákonov, mali by byť podľa definície medzinárodného práva zákony pre všetky pristupujúce štáty povinné. Zvláštnosťou medzinárodného práva je však to, že v posledných desaťročiach sa objavil pojem „mäkkého práva“. Jeho význam spočíva v tom, že s cieľom prilákať čo najviac účastníkov podpisujúcich sa pod určitý medzinárodný dokument, mávajú tieto dokumenty iba „odporúčajúci“ charakter.
Od momentu, kedy WHO vyhlásila nákazu novým koronavírusom COVID-19 za pandémiu, Rada bezpečnosti OSN diskutovala o tejto otázke iba raz. Pritom úloha Rady bezpečnosti OSN v otázke pandémie by mala byť obzvlášť dôležitá, pretože je to jediný medzinárodný orgán, ktorý definuje hrozbu pre mier a bezpečnosť a má autoritu podľa kapitoly VII Charty OSN. Rozhodnutia prijaté na základe tejto kapitoly sú záväzné pre všetky štáty sveta (ako členov, tak aj nečlenov OSN). Okrem toho už existuje precedens na uznanie epidémie ako „celosvetovej hrozby“. Presne takéto označenie použila Rada bezpečnosti OSN v roku 2018 v súvislosti s vírusom Ebola. Zasadnutie Rady bezpečnosti v otázke koronavírusu sa však konalo za zatvorenými dverami a jeho výsledky neboli zverejnené.
Valné zhromaždenie OSN sa v skutočnosti stalo jediným univerzálnym medzinárodným orgánom, ktorý sa v posledných týždňoch snaží sformulovať niektoré normy všeobecného správania sa štátov. Osobitne je treba vyzdvihnúť aktívnu úlohu Ruskej federácie v tomto procese.
Valné zhromaždenie OSN prijalo 2. apríla 2020 rezolúciu č. 270 o „globálnej solidarite“ v boji proti infekcii. Uznesenie vyzýva na posilnenie medzinárodnej spolupráce s cieľom obmedziť pandémiu, zmierniť jej účinky a poraziť ju, a to aj cestou výmeny informácií, vedeckých poznatkov a najlepších postupov, ako aj prostredníctvom uplatňovania príslušných usmernení odporúčaných WHO. Venujme pozornosť slovu „odporúčaných“. Ako vidíme, v medzinárodnom práve neexistujú žiadne zmluvné normy, ale existujú iba odporúčania. Dôsledkom tejto situácie je chýbajúca zodpovednosť silných štátov a možnosť donútiť iné štáty, aby dodržiavali normy, ktoré dovtedy ešte sami neprijali!
Rezolúcia „
vyjadruje optimizmus“ pokiaľ ide o to, že bezprecedentnú krízu spôsobenú pandémiou COVID-19 „
možno zmierniť a úspešne zvrátiť iba vďaka líderstvu a trvalej globálnej spolupráci a solidarite“ a vyzýva systém OSN, „
aby spolupracoval so všetkými príslušnými aktérmi na mobilizácii koordinovaného globálneho úsilia v reakcii na pandémiu a jej nepriaznivé sociálne, hospodárske a finančné dôsledky pre všetky krajiny.“
20.apríla bolo
prijaté druhé uznesenie VZ OSN o pandémii (č. 74/270). Zaoberá sa špecifickou otázkou medzinárodnej spolupráce s cieľom zabezpečiť globálny prístup k liekom, zdravotníckemu vybaveniu a ... očkovacím látkam pôsobiacim proti COVID-19. Toto uznesenie oprávňuje generálneho tajomníka OSN, WHO a „
medzinárodné finančné inštitúcie“, aby identifikovali a odporučili možnosti „
rýchleho rozšírenia výroby ... a prístupu k liekom a budúcim vakcínam proti COVIDu-19“ a poskytli takýto prístup najmä rozvojovým krajinám.
Valné zhromaždenie OSN v súčasnosti
predložilo ďalší návrh rezolúcie, ktorý podporilo 36 krajín v Ázii a Afrike, a taktiež Kanada. Návrh uznesenia sa týka medzinárodných finančných inštitúcií.
Osobitná pozornosť by sa mala venovať návrhu uznesenia, ktoré začiatkom apríla predstavila Ruská federácia (na projekte sa podieľali Kuba, Venezuela, Nikaragua a Stredoafrická republika). Tento projekt by bolo treba posúdiť podrobnejšie.
Po prvé, ustanovuje sa ním povinnosť štátov navzájom spolupracovať v súlade s Chartou OSN v boji proti problému koronavírusových chorôb. Po druhé, projekt stanovuje, že vykonávanie opatrení na porazenie pandémie by malo byť „komplexné“ a „vedecky podložené“. Po tretie, projekt obsahuje povinnosť „poskytovať podporu tým, ktorí to potrebujú, najmä poskytovaním technickej pomoci najviac postihnutým, pričom osobitnú pozornosť treba venovať rozvojovým krajinám, ktorých systémy zdravotníctva sú často slabšie a obyvateľstvo zraniteľnejšie“.
Najdôležitejším ustanovením tohto projektu je povinnosť štátov neuplatňovať žiadne jednostranné donucovacie opatrenia pri absencii mandátu Bezpečnostnej rady OSN.
Skutočnosť, že v posledných týždňoch boli rezolúcie Valného zhromaždenia OSN prijímané podľa „tichého postupu“ s nedostatkom námietok, využila túto skutočnosť Ukrajina a zablokovala prijatie ruského návrhu.
Rusko predložilo myšlienku zrušenia jednostranných sankcií spolu s členmi skupiny štátov na obranu Charty OSN (táto skupina zahŕňa najmä Venezuelu, Irán, Čínu, Severnú Kóreu, Kubu, Nikaraguu a Sýriu). Skupina poslala odvolanie generálnemu tajomníkovi OSN Guterresovi s
výzvou požadujúcou úplné a okamžité zrušenie jednostranných sankcií, ktoré bránia úsiliu štátov účinne bojovať proti pandémii COVID-19.
Gutteres odpovedal mlčaním.
Je potrebné pripomenúť návrh ruského prezidenta, ktorý predložil 26. marca na mimoriadnom samite G-20. Návrh sa týkal vytvorenia „zelených koridorov“, na ktoré by sa nevzťahovali „obchodné vojny“ a sankcie a ktoré by boli určené na vzájomné dodávky liekov, potravín, zariadení a technológií na pomoc štátom najviac postihnutým pandémiou. Putin tiež predložil myšlienku solidárneho moratória na obmedzenia vo vzťahu k základným tovarom ako aj na finančné transakcie pri ich nákupoch.
Tieto návrhy zostali znovu nezodpovedané ...
V situácii takmer úplnej absencie zmluvných noriem venujme pozornosť správe tlačovej služby OSN, o tom, že 25. apríla OSN „
spustila globálnu iniciatívu zameranú na urýchlenie vývoja terapeutických látok proti koronavírusom a zabezpečenie ich spravodlivej distribúcie. Schôdza sa uskutočnila na „najvyššej úrovni“: generálny tajomník OSN A. Guterres, vedúci WHO Tedros Gebreyesus, francúzsky prezident, nemecká kancelárka, predseda Európskej komisie a ...
Melinda Gates z nadácie Gates.
Ukrajinské orgány si dobre uvedomujú, že návrh uznesenia predložený Ruskom sa netýka sankcií proti samotnej Ruskej federácii.
- Tieto kroky Kyjeva sú súčasťou oveľa väčšieho fenoménu, konkrétne blokovaniu prijatia medzinárodných právnych opatrení upravujúcich katastrofické situácie.
- Účelom takého blokovania je zabrániť medzinárodnému právnemu (t. j. zmluvnému) predpisu o katastrofických situáciách a podriadiť sa milosti globálnej regulácie, kedy sa všetky problémy vyriešia vo forme inter-party medzi vedúcim WHO, zástupcami Európskej únie a Gates Foundation.
Pretože:
- Vo vyhlásení Stálej misie Ruska pri OSN sa uvádza: „Prosíme našich kolegov, aby sa kvôli našim protiruským sankciám neznepokojovali. Pripomíname vám: nediskutujeme o nezákonných obmedzeniach, ktoré sa voči nám zaviedli, s nikým nejednáme a nikoho nežiadame o ich odstránenie. “
- Vo vyhlásení ruského ministerstva zahraničných vecí sa zdôrazňuje: „USA, Veľká Británia a EÚ“ na vôdzke “s Ukrajinou a Gruzínskom, zabránili prijatiu tohto dokumentu s absolútne humanistickým obsahom“ (komentár oddelenia pre informácie a tlač ruského ministerstva zahraničných vecí v súvislosti s posúdením Deklarácie solidarity vo Valnom zhromaždení OSN v boji proti pandemickej infekcii koronavírusmi).
