HLAVNÝ DENNÍK
SLOVENSKO

Koronavírus podľa vládnych analytikov spôsobí prepad slovenského hospodárstva minimálne o 7 %, o prácu prídu desaťtisíce ľudí

Ilustračné foto - TASR

Slovenská ekonomika sa v tomto roku vplyvom pandémie koronavírusu prepadne o 7,2 %. Už o rok však príde razantné oživenie.

Predpovedajú to vládni analytici z Inštitútu finančnej politiky (IFP) vo svojej najnovšej makroprognóze, ktorú zverejnili v stredu. V roku 2021 pritom očakávajú opätovný rast hospodárstva o 6,8 %.

Ten by sa mal v nasledujúcich rokoch zmierňovať na 4,1 % v roku 2022 a 3,2 % v roku 2023. Negatívny vývoj v tomto roku sa však podpíše aj na trhu práce. Očakáva sa pokles zamestnanosti a nárast nezamestnanosti k 9 %. Zároveň sa zmrazí reálny rast platov, ktorý by sa mal obnoviť až v budúcom roku.

Analytici však upozorňujú, že predpovedať budúci vývoj za súčasných neistých podmienok je veľmi komplikované. „Neistota ohľadom ďalšieho vývoja ostáva naďalej veľká. Predĺženie pandémie, alebo jej opakovaný návrat v druhej polovici roka, by recesiu výrazne prehĺbil,“ uvádzajú. Ako dodávajú, aktuálny odhad stojí na predpoklade, že slovenská ekonomika a jej zahraniční obchodní partneri zostanú výrazne utlmení počas dvoch mesiacov.

Sedem z desiatich Slovákov sa obáva ekonomickej krízy

Podľa alternatívneho scenára, keby pandémia trvala spolu tri mesiace, hospodársky prepad Slovenska by dosiahol až 12,5 % a ekonomika by dobehla úroveň roku 2019 až na prelome rokov 2021 a 2022. V ďalšom scenári, ak by pandémia síce trvala dva mesiace, ale oživovanie by bolo pomalšie napríklad vplyvom návratu ochorenia alebo nesynchrónneho reštartu zahraničného obchodu, by prepad slovenského hospodárstva v tomto roku takisto prevýšil 10-percentnú úroveň.

Podľa základného scenára však výkon ekonomiky klesne výrazne najmä v druhom štvrťroku a to naprieč sektormi služieb, priemyslu a stavebníctva. V druhej polovici roka sa očakáva postupné oživenie, hoci nie rovnomerne v každom sektore, keďže čiastočné obmedzenia môžu stále pretrvávať. Predkrízový výkon by mala ekonomika dohnať až koncom roku 2021.

Hospodárstvo Slovenska v tomto roku podľa aktuálnej prognózy pocíti nielen prepad procyklických investícií a absenciu zahraničného dopytu, ale aj obmedzenú domácu spotrebu. Dôsledky krízy bude aspoň čiastočne tlmiť rastúca vládna spotreba.

Polícia odhalila obrovský podvod s tvárovými maskami

„Hoci disponibilný príjem obyvateľstva neklesá tak výrazne, spotreba domácností je ovplyvnená viacerými kanálmi, opatreniami proti šíreniu nákazy, obavami z nakazenia aj neistotou ohľadom budúceho vývoja,“ uvádza IFP v prognóze s tým, že výpadok príjmov je čiastočne kompenzovaný vládnymi opatreniami, takže miera úspor domácností dočasne stúpne. Investície sa pritom prepadnú podobne hlboko ako počas globálnej finančnej krízy v 2009 a ekonomika bude výrazne podchladená.

Negatívny vývoj hospodárstva sa podpíše aj na trhu práce. Analytici rezortu financií očakávajú v tomto roku pokles zamestnanosti o 3,8 % a z trhu má ubudnúť 88-tisíc pracovných miest. „Ľudia prídu o prácu najmä vo vybraných sektoroch služieb, ako sú turizmus, stravovacie služby, maloobchod či doprava, ale aj v priemysle a stavebníctve,“ konštatuje IFP. Zároveň podľa analytikov platí, že cesta na predkrízovú úroveň na trhu práce bude oveľa dlhšia, ako pri hrubom domácom produkte.

„Oživenie trhu práce predpokladáme v druhom polroku 2020, avšak bude len postupné a predkrízovú úroveň zamestnanosti na horizonte prognózy nedosiahneme,“ uvádza sa v prognóze. Nezamestnanosť tak v tomto roku podľa aktuálnych odhadov z vlaňajších necelých 6 % stúpne až na 8,8 % a postupne bude klesať na 6,4 % v roku 2023.

Matovič plánuje predstaviť plán, ako naplánovať plánovanie ďalších plánov

Prepad hospodárstva sa podpíše aj na vývoji miezd. Priemerná nominálna mzda má v tomto roku stúpnuť iba o 1,6 %, čo oproti roku 2019 a februárovej prognóze znamená výrazne spomalenie najmä v súkromnom sektore. Vývoj priemernej mzdy bude tlmený veľkým množstvom poberateľov dávky ošetrovného a nemocenskej dávky aj nižšou mzdou plynúcou zo skrátených úväzkov.

Reálna mzda bude pre výpadok ekonomickej aktivity stagnovať. V ďalších rokoch sa dynamika miezd podľa analytikov obnoví spolu so spevnením trhu práce.

Inflácia podľa prognózy v roku 2020 spomalí na 1,7 %, za čím možno hľadať aj výrazný pokles cien ropy. Ešte výraznejšie však pribrzdí v roku 2021, kedy vládni očakávajú medziročný rast cien iba o 0,2 %.

„Nízke ceny ropy a vývoj budúcich kontraktov energetických komodít indikujú výrazný pokles regulovaných cien energií. K nemu sa pridá aj spomalenie rastu cien služieb a tovarov pre prepad ekonomiky a jej výrazné podchladenie,“ uvádzajú. Rast cien by mal začať zrýchľovať v ďalších rokoch s postupným oživovaním samotnej ekonomiky.

AKTUALIZOVANÉ: Prezidentka za nového šéfa SIS vymenovala Pčolinského

SÚVISIACE

Používame cookies aby sme pre vás zabezpečili ten najlepší zážitok z našich webových stránok. OK Viac info