Niektorí analytici a historici sa domnievajú, že súčasná kríza by mohla podnietiť novú éru tzv, "veľkej" vlády, v ktorej verejní činitelia kontrolujú viac ekonomických pák, píše The Wall Street Journal.
Svetoví vodcovia od prezidenta Trumpa po francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona a britskej kráľovnej Alžbety II. sa odvolávali na vojnového ducha, keď vyzývali občanov, aby bojovali s novým koronavírusom.
Podobne ako veľké vojny 20. storočia, aj niektorí analytici a historici sa domnievajú, že súčasná kríza by mohla podnietiť novú éru väčšieho štátu, v ktorom verejní činitelia kontrolujú viac ekonomikých pák,.
„Národné inštitúcie majú tendenciu získavať výrazne lepšie finančné prostriedky počas vojny a je veľmi ťažké ( tento trend zvrátiť ), keď sú na to ľudia zvyknutí,“ povedal Tony Travers na London School of Economics, ktorý radí vláde Spojeného kráľovstva.
Počas I. a II. Svetovej vojny vládne výdavky v USA, Spojenom kráľovstve a ďalších krajinách na financovanie vojnovej výroby a výskumu prudko vzrástli, ale po skončení vojny vysoké aj zostali.
Ako pandémia koronavírusu eskalovala, západné vlády urobili hospodárske zásahy dlho považované ( okrem vojnového stavu ) za nemysliteľné: Zaviazali sa, že astronomickými sumami podporia zasiahnuté podniky a pracovníkov, nariadili zastaviť časti priemyslu alebo zmeniť výrobu na základné potreby. Zmocnili sa kontroly dodávateľských liniek na obstaranie nevyhnutného vybavenia a zvažujú investície do kľúčových sektorov, ako napríklad letectvo.
Zásahy sú veľmi populárne, čo aj na americkej scéne prinieslo Trumpovi veľkú popularitu. Na rovnakej vlne sa vezie aj vládnuca strana kresťanskej demokratickej únie nemeckej kancelárky Angely Merkelovej.
Po skončení krízy „bude pre každú vládu veľmi ťažké nezvyšovať výdavky na zdravie“ a financovať nové oblasti, ako je lekársky výskum a výroba vakcín, uviedol Travers.
K podobnému posunu došlo po deštrukciách druhej svetovej vojny, keď krajiny ako Spojené kráľovstvo tlačili dane smerom k financovaniu rozsiahlych sietí sociálnej bezpečnosti vrátane programov zdravotnej starostlivosti.
V USA „vírus môže zlepšiť vyhliadky na niektoré aspekty sietí sociálnej bezpečnosti, ako napríklad v oblasti zdravotnej starostlivosti,“ povedal Maurice Obstfeld, bývalý hlavný ekonóm Medzinárodného menového fondu, ktorý teraz vyučuje na kalifornskej univerzite v Berkeley. Niektoré nedávne rozhodnutia idú ešte ďalej ako druhá svetová vojna, pričom vlády na celom svete priamo podporujú mzdu miliónov nečinných pracovníkov.
„Nebudete mať nevyhnutne veľké vládne programy, ale mohli by ste mať rozsiahle zásahy“ v ekonomických oblastiach, ktoré sa považujú za kritické, uviedol Obstfeld. Tvorcovia politík si uvedomujú, že v núdzových situáciách v oblasti verejného zdravia, ako aj v čase vojny, sa obavy z rozpočtových deficitov dostanú mimo záujem, uviedol Mark Harrison, profesor histórie na Warwick University a autor kníh o ekonomike oboch svetových vojen.
V USA by sa vládny dlh mohol čoskoro zvýšiť na 130% alebo 140% hrubého domáceho produktu, v porovnaní s minulým rokom keď sa nachádzal na úrovni okolo 100%. Po druhej svetovej vojne, dlh dosiahol približne 120% HDP, odhaduje Obstfeld.
Takáto záťaž je udržateľná, iba ak úrokové sadzby zostanú nízke. Tejto situácií pomohli centrálne banky, ktoré nedávno znížili úrokové sadzby a presunuli svoje zameranie z kontroly inflácie na priamu podporu vlád a podnikov.
Cieľom tvorcov politiky dnes, na rozdiel od vojny, nie je preorientovať celú ekonomiku na boj proti vírusu, ale urobiť presný opak, Tooze ( profesor histórie na Columbia University ) povedal: "Väčšinu z toho vypnite, aby ste zabránili šíreniu infekcie. Použitie nečinných tovární na výrobu tvárových masiek a ventilátorov má zmysel, ale na rozdiel od obrovských zdrojov mobilizovaných na boj vo vojne by to predstavovalo iba malý zlomok HDP".
A zatiaľ čo hlavné ekonomiky na začiatku druhej svetovej vojny rástli rýchlo, teraz sa zmenšujú. To znamená, že vlády musia robiť viac s menej peniazmi, čo vedie k prudkému nárastu pôžičiek. Z rozsahu nových deficitov vyplýva, že vlády nebudú schopné kontrolovať svoje dlhy prostredníctvom znižovania výdavkov, ako to urobilo Spojené kráľovstvo a ďalšie krajiny po finančnej kríze.
„Je ťažké nevidieť príchod vyšších daní,“ súvisiacich s väčším štátom, uviedol Travers.
