HLAVNÝ DENNÍK
NÁZORY

Prečo Holanďania zjedli ich predsedu vlády?

Ilustračné foto: pixabay.com

Mnoho ľudí nemá rado svojich vodcov, ale len málokto pôjde tak ďaleko, že ich doslova zje. Tak prečo to Holanďania urobili? Prečo Holanďania zjedli v sedemnástom storočí svojho predsedu vlády?

Keď sa rozprávame čisto v medziach histórie – predsedovia vlád nie sú na jedenie. Ale tento malý fakt nebol dosť významný na to, aby zastavil odhodlaných Holanďanov v zjedení ich vlastného premiéra v roku 1672.

Tento akt teda prináša celkom jasné otázky: Prečo Holanďania zjedli svojho premiéra? Ako sa niekto v pozícií nesmiernej sily dostane do pozície jedla pre rozvášnený dav?

V strede 17. storočia (1653) bola mladá Holandská republika v ťažkej situácií. Bola obkľúčená nepriateľskými mocnosťami ,ktoré boli pripravené ju rozložiť, alebo si ju aspoň permanentne podmaniť. Hlavný problém bol ten, že Holandská republika bola bohatá a to neskutočne. Zdrojom tohto bohatstva bol hlavne monopol na obchod s juhovýchodnou Áziou, po ktorom všetky ostatné mocnosti prahli. A keďže mali toľko nepriateľov, znamenalo to, že vojna bola neodvratná.

Stadtholder

Titul „premiér“ v roku 1653 neexistoval. Formálna hlava Holandskej republiky sa volala Stadtholder. V minulosti tento post držal Oranžský princ a forma vlády by sa dala opísať ako volená monarchia.

Avšak od roku 1650 tento post ostal prázdny po spore medzi Williamom II a predstaviteľmi z Holandska. Neskôr po vzniku tohto problému sa krajina rozdelila medzi dve politické skupiny:

  1. Štátisti – tí ktorí preferovali voľnú federáciu a menej centralizovanú moc
  2. Oranžisti – tí ktorí si želali aby sa vrátil systém monarchie pod správou dynastie Oranžovcov so silno centralizovaným štátom.

Bez Stadtholdera, hlavou štátu sa stal zemský advokát Holandska (Holandsko bolo najbohatšou a najsilnejšou z provincií ). Muž ktorý túto pozíciu zastával bol Johan de Witt. Ten bol v mnohých aspektoch umiernený a jeho primárnym záujom bola ochrana obchodu. Chcel vyhnúť vojne za každú cenu.

A tak De Witt kládol prioritu na vytvorenie silného námorníctva, aby odstrašil hocikoho od prerušenia Holandského biznisu. Táto politika fungovala v začiatkoch veľmi dobre.

Napríklad keď sa v roku 1665 Briti rozhodli vyhlásiť vojnu Holandsku, aby sa takisto priživili na tomto obchode, Holandsko odpovedalo promptne a rozhodujúco tým, že rozmetalo britské námorníctvo na kúsky. Po tomto čine bol De Witt na vrchole svojej popularity a moci, pričom chcel tento moment využiť na to, aby „urovnal“ spor s Oranžistami, ktorých viedol mladý Wiliam Oranžský.

Dôkazy svedčia o tom, že globálna recesia je už tu

Implementoval teda zákon, v ktorom sa hovorilo o tom, že Holandsko už neuznáva úrad Stadtholder, čo by znemožnilo Wiliamovi kontrolu nad celou krajinou, ak by sa náhodou dostal k moci. Tento krok samozrejme nahneval oranžistov, ale nebolo nič, čo mohli urobiť. Zatiaľ…

Písal sa rok 1672 a všetko sa začalo pomaly rúcať. Francúzsky kráľ Ľudovít XIV (áno,, presne ten o ktorom sme sa učili na dejepise, človek, ktorý o sebe hovoril ako o le Roi Soleil – Kráľ Slnko ) sa rozhodol, že existencia Holandskej republiky sa tiahne už akosi dlho a tak na Holandsko zaútočil.

Rok katastrofy

Holanďanom tento rok vôbec neprial. Bolo tak zlé, že rok 1672 sa nazýva ako Rampjaar, čo by sme vedeli priamo preložiť ako: „Rok, ktorý ak sa naňho pozrieme do minulosti, môže byť kľudne opísaný ako nohavice“, (takisto si ho historici pamätajú ako „rok katastrofy“).

Francúzska armáda besnela v krajine Holaďanov a oranžisti sa dožadovali hlavy De WItta a dokonca sa ho pokúsili zavraždiť. De Witt rezignoval z pozície zemského advokáta, čo ale nebolo dosť, lebo sa mohol, ak by chcel, kedykoľvek vrátiť a tak oranžisti zatkli De Wittovho brata.

Ako Európa neprešla testom z koronavírusu

Keď šiel De WItt svojho brata navštíviť, bol prepadnutý a zabitý rozhnevaným davom, pričom tento dav ho a aj jeho brata následne zjedol. Nezjedli ich celých, lebo to by bolo asi podivné, ale uvarili a zjedli niektoré ich časti.

O tomto vieme z množstva zdrojov, ktoré opisujú tento akt ako celkom dobre zorganizovanú ukážku kanibalizmu.

De Witt zabitý, lebo ľudia v jeho krajine boli v štádiu čistej paniky a holandský dav ho zjedol, pretože ho nenávidel. Držal totiž ich legitímneho monarchu mimo moci a tak sa pokúsili o jeho poníženie aspoň po smrti.

A ak sa zaujímate o to, čo bolo ďalej, tak reakcia v Holandsku bola taká, že smrť De Witta bola zaslúžená a nový Stadtholder William rýchlo omilostil všetkých, ktorí na tomto akte participovali.

Poučenie:

Takže ak by  ste si mali iba jednu vec z tohto príbehu, zobrať bolo by to asi toto:

Ak lídri pokazia všetko tak ako sa len dá, až tak, že prehrajú vojnu a odcudzia si polovicu obyvateľstva ich krajiny, razom sa dostanú na zoznam vecí ktoré sa môžu skonzumovať .Jemdobré si to pamätať, ak by ste niekedy chceli ísť do politiky.

Matovič riadi túto krajinu cez médiá a ešte aj formou hádky.

 

SÚVISIACE

Používame cookies aby sme pre vás zabezpečili ten najlepší zážitok z našich webových stránok. OK Viac info