Predseda vlády Igor Matovič (OĽaNO) v posledných dňoch hovorí o „lockdowne“, respektíve „blackoute“, teda o akomsi vypnutí Slovenska na istý čas za účelom „vyhubenia“ koronavírusu.
Pri rozhodovaní o zavedení „lockdownu“ nemá mať prieskum verejnej mienky žiadnu potvrdzovaciu funkciu. Pre agentúru SITA to uviedol riaditeľ prieskumnej agentúry Focus Martin Slosiarik. Predseda vlády Igor Matovič (OĽaNO) v posledných dňoch hovorí o „lockdowne“, respektíve „blackoute“, teda o akomsi vypnutí Slovenska na istý čas za účelom „vyhubenia“ koronavírusu.
V praxi by to znamenalo, že by ľudia museli minimálne tri týždne ostať doma. Fungovali by len zásobovacie a záchranné služby, ktoré by ľuďom dodávali stravu a základné potreby.
Na spustení tohto opatrenia chce Matovič hľadať zhodu v celospoločenskom prieskume. Slosiarik poukázal na to, že prieskum verejnej mienky môže byť dôležitý pre poznanie toho, aké správanie je možné od občanov v prípade „vypnutia krajiny" očakávať a štát sa na to vie v predstihu pripraviť, respektíve urobiť potrebné opatrenia.
„To znamená, že v takomto prieskume nie je najdôležitejšia otázka o podpore alebo odmietaní ‚lockdownu', ale skôr otestovanie prípadného správania sa obyvateľov pri jeho zavedení a možných opatrení na minimalizáciu jeho porušovania,“ vysvetlil riaditeľ Focusu.
Rozhodnutie o „lockdowne“ však musí byť podľa jeho názoru odborným rozhodnutím, teda spoločným rozhodnutím ľudí, ktorí sú v tejto otázke kompetentní, ako epidemiológovia, infektológovia, lekári či vedci. „Títo majú dať odporúčanie, respektíve podklad pre politické rozhodnutie,“ doplnil Slosiarik.
Podobné stanovisko zastáva aj riaditeľ prieskumnej agentúry Ako Václav Hřích. Ako uviedol pre agentúru SITA, meranie názorov populácie SR by mohlo byť podľa neho zaujímavé, nie však ako meranie názoru na to, či opatrenia prijímať alebo neprijímať. Slúžilo by však ako základ predpokladu, ako a ktoré spomínané opatrenia by obyvatelia dodržiavali.
„Otázka by teda nemala znieť, či súhlasia s konkrétnymi opatreniami, ale skôr či by ich dodržiavali. Ak by sa zmeralo, že významná časť obyvateľov by navrhované opatrenia viac či menej odmietali dodržiavať, mohlo by to slúžiť ako jeden z argumentov pri rozhodovaní krízového štábu o výhodnosti týchto opatrení,“ priblížil Hřích.
Väčšinová deklarácia súhlasu s dodržiavaním niektorého z navrhovaných opatrení by mohla podľa jeho slov slúžiť ako „plusový bod“ pre toto opatrenie. „Doterajšia skúsenosť zo správania obyvateľov SR naznačuje, že aktuálne opatrenia relatívne dôsledne dodržujú a bolo by dobré vedieť, ako sa k tomu budú stavať aj v budúcnosti,“ konštatoval riaditeľ agentúry Ako.
Premiér Matovič si vie predstaviť, že reprezentatívnu vzorku v tomto prieskume by tvorilo približne päť tisíc respondentov. Podľa Slosiarika by mala takáto vzorka zmysel v prípade, ak „chceme osobitne analyzovať názory, postoje, konanie špecifických kategórií obyvateľstva, zastúpenie ktorých by bolo v klasickej vzorke 1 000 respondentov pre ďalšie podrobnejšie analýzy nedostatočné, napríklad len na úrovni pár desiatok respondentov“. Veľkosť vzorky treba podľa jeho slov dizajnovať vzhľadom k tomu, aké špecifické informácie sú potrebne a „akú štatistickú chybu sme ochotní akceptovať“.
Vzorka 1 000 respondentov sa dá podľa Hřícha považovať za dostatočnú. „Väčšie vzorky by dávali možnosť presnejšie skúmať rozdielnosť názorov len v jednotlivých sociodemografických skupinách obyvateľov, ako sú vek, vzdelanie, život v krajoch, respektíve v okresoch, a tomu prispôsobovať komunikáciu o týchto opatreniach,“ myslí si.
Za dôležitejšie ako veľkosť vzorky považuje metodológiu zberu týchto údajov. „Ak by išlo o čisto online zber, výsledky by nepresne zobrazovali názor hlavne starších skupín obyvateľstva, ktorých sa téma Covid-19 bytostne dotýka. Považujeme preto za správne merať radšej telefonickým spôsobom zberu. Realizácia takejto vzorky je v prostredí SR bezproblémová,“ uzavrel riaditeľ agentúry Ako.
Okrem premiéra a členov hnutia Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti (OĽaNO) sa k myšlienke takzvaného „lockdownu“ alebo „blackoutu“ pozitívne stavia aj jeho koaličný partner, hnutie Sme rodina. Kritikmi tohto opatrenia sú, naopak, vicepremiér pre ekonomiku a minister hospodárstva Richard Sulík (SaS), vicepremiérka pre investície a informatizáciu Veronika Remišová (Za ľudí) či odborná verejnosť.
.jpg)
