V roku 2010, keď sa Igor Matovič prekrúžkoval z ním zvoleného posledného miesta kandidátky SaS, prišiel do parlamentu v šľapkách a plátaných nohaviciach. O desať rokov neskôr sa stal mužom číslo jeden, na ktorého pleciach stojí úloha poskladať budúcu vládu.

Matovič sa pred desiatimi rokmi do parlamentu dostal spolu s členmi svojej rodiny, ktorí mali na kandidátke SaS čísla 147, 148 a 149 a on sám si zvolil číslo 150. Ukázať svojský štýl politiky, ktorý ho sprevádzal počas celého pôsobenia v parlamente, mu netrvalo dlho.

Už niekoľko týždňov po voľbách medializoval, že niektorý z jeho kamarátov mu ponúkol 20 miliónov eur za potopenie vlády Ivety Radičovej. Keď však začalo ísť do tuhého a o jeho vyhlásenie sa zaujímala aj polícia, Matovič začal tvrdiť, že zo strany jeho kamaráta išlo len o vtip.

To, že matovičovci používajú v parlamente svoju hlavu a stranícke nariadenia im nič nehovoria, sa ukázalo veľmi rýchlo. Najskôr rokovali s Poliačikom o zotrvání v klube SaS a následne ich sám šéf SaS Richard Sulík všetkých štyroch z poslaneckého klubu vylúčil. Urobil tak po tom, ako hlasovali za smerácku novelu zákona o dvojakom občianstve.

Parlamentné excesy 

Po výlúčení z klubu si Matovič spolu s bývalými kolegami z SaS rozliali, podľa jeho vlastných slov, „jednu či dve fľaše vína“, po ktorých prenocovali v parlamente. Matovič sa v tej dobe ohradil tým, že sa na jazdu autom domov necítil a zároveň nechcel zneužívať poslaneckú imunitu. Okolo jej zrušenia napokon predviedol svoj talent zaujať pozornosť na tých najnepodstatnejších témach.

V roku 2012 prišli predčasné voľby a tentoraz už samostatne kandidujúce hnutie OĽaNO sa do parlamentu dostalo s podporou 8,55 percenta. Predbehlo dokonca aj stranu SaS (5,88 percenta), na ktorej kandidátke matovičovci dva roky predtým svoje politické pôsobenie začínali. Nepoložilo ho ani rituálne odstúpenie jeho vtedajších lídrov kandidátky v podobe Martina Mojžiša či Eugena Kordu a ani neskorší odchod Alojza Hlinu.

Líder OĽaNO sa vďaka svojim parlamentným excesom zviditeľnil aj v ďalšom volebnom období, keď napríklad vysypal na hlavu Martina Poliačika (vtedy SaS) plastové striekačky. Udialo sa tak po tom, ako Poliačik tvrdil, že čistý heroín je neškodný. 

Bonjour, mafia!

Matovičov recept na úspech spočíva práve v jeho neštandardnom prístupe k politike. K tomu, že jeho hnutie získalo vo voľbách takmer štvrtinu hlasov prispelo podľa viacerých politológov najmä Matovičovo jasné  vymedzenie sa voči Smeru. Spolu s protikorupčným imidžom hnutia nahrával Matovičovmu úspechu aj jeho rečnícky talent.

Je teda možné povedať, že za úspechom hnutia OĽaNO stojí jedna silná osobnosť, ktorá viedla jeho marketingovú stratégiu. Napríklad marketér Richard Mareček hovorí o dvoch bodoch, v ktorých bol tento Matovičov marketing odlišný od marketingu ostatných strán a hnutí. „Kampaň OĽaNO je populistickejšia a efektívnejšia,“ tvrdí Mareček.

Podľa neho spočíva tajomstvo Matovičovho úspechu v rozdúchavaní emócií v spoločnosti. "Vie ľuďmi emocionálne pohnúť, rozhodne nie je nudný," hodnotí Mareček.

Líder OĽaNO využil v predvolebnom boji emócie naplno. Napríklad v druhej polovici januára sa spolu so svojimi straníckymi kolegami vypravil do francúzskeho Cannes pred vilu smeráckeho exministra financií a dopravy Jána Počiatka. Z Francúzska prostredníctvom videa vyslal jasný odkaz politikom Smeru, ktorý dokázali dobre prečítať najmä Matovičovi voliči.

"Bonjour mafia!“, prihovára sa líder OĽaNO bývalému premiérovi Robertovi Ficovi a vo videu zároveň sľubuje, že si s nekalými praktikami smerákov dokáže poradiť. Video si do volieb pozrelo viac ako 1,6 milióna ľudí, čo podľa politológov vystrelilo Matoviča k tak výraznému volebnému zisku.

Z rebela štátnikom

Viacero politológov sa zhodlo aj na tom, že volebnému úspechu OĽaNO dopomohla aj kauza člena hnutia Jaraoslava Naďa. Toho v polovici novembra minulého roka obvinil vyšetrovateľ NAKA z trestného činu ohrozovania utajovanej skutočnosti.

Politológ Grigorij Mesežnikov v rozhovore pre Nový čas, ktorý prebehol počas volebnej noci, k tomu dodáva, že „ľudia sú citliví na vyfabrikované obvinenia, to OĽaNu objektívne pomohlo.“

Mesežnikov spolu s tým hovoril aj o zmene prístupu k Matoviča k politickému vystupovaniu, čo súviselo najmä s rastúcimi preferenciami hnutia. „So stúpajúcimi preferenciami sa postupne stával štátnickejším a umiernenejším,“ hovorí politológ.

Z rebela, ktorý sypal striekačky na hlavu poslaneckému kolegovi, a ktorý mal v NRSR na sebe neraz tričko s nápisom „Fico chráni zlodejov“, sa tak stáva iný typ politika. Pokiaľ chce budúcu koalíciu, o ktorej momentálne prebiehajú rokovania, skutočne udržať pri živote čo najdlhšie, bude si musieť tento svoj nový imidž udržať čo najdlhšie.

K tomu, aby OĽaNO vyhralo voľby, však nestačil len tento štátnický prerod jeho lídra. Podľa Mesžnikova sa Matovič zviezol na vlne, ktorá oslabila jeho terajších potenciálnych koaličných partnerov. Pomohli mu najmä kauzy a s nimi súvisiace zverejnené videá exprezidenta Andreja Kisku, či nemohúcnosť lídrov PS/SPOLU.

„Šašo z Trnavy“ možným premiérom

Matovič však excelentne zvládol aj psychológiu. Najmä jeho rivali zo Smeru, na čele s Robertom Ficom, ho často nazývali napríklad „polobláznom“ alebo „šašom z Trnavy“. Svoju novú prezývku si napokon osvojil aj sám.

Osvojila si ju aj jeho manželka Pavlína Matovičová, ktorá vystúpila počas volebného večera v centrále OĽaNO v Trnave. „Ďakujem, že ste im dali hlas a dali možnosť ukázať, že ten šašo z Trnavy je kvalitná a veľmi dobrá voľba,“ poslala odkaz voličom hnutia Matovičová.

O „šašovi z Trnavy“ však hovoril počas volebnej noci viackrát aj samotný Matovič. Z pôvodne hanlivej prezývky, ktorou chceli predstavitelia Smeru či SNS poukazovať na neštandardne politické praktiky lídra OĽaNO, sa tak stala marketingová značka.

Matovičovi sa tak na slovenskej politickej scéne podaril vcelku neštandardný prerod. Z „poloblázna“ a rebela k štátnikovi. Teraz ho však čaká najťažšia skúška v jeho doterajšej politickej kariére.