Srbský hudobný festival EXIT presvedčil vládu, aby vysadila 1 miliardu stromov na boj proti klimatickej kríze.
Srbská vláda po verejnej výzve na masové zalesňovanie v celej krajine prijala zelenú iniciatívu, ktorú spustil svetoznámy hudobný festival. Iniciatíva s názvom "Entitled Green Я:Evolution" plánuje zväčšenie lesného porastu Srbska o takmer 50%. Informuje euronews.
Generálny riaditeľ a zakladateľ EXITu Dušan Kovačević pre Euronews Living povedal: „
Dúfame, že sa univerzity a stredné školy, armáda a policajný personál stretnú s tisíckami dobrovoľníkov“ pri sadení miliárd stromov v najbližších rokoch.
„Naším skutočným cieľom je však globálna zmena. Chceme sa podieľať na budovaní celosvetovej koalície, ktorá prinesie zalesňovanie Zeme z 30 na 40% celkového povrchu planéty,“ hovorí.
„Môže to byť jeden z kľúčových faktorov s cieľom dosiahnuť globálny cieľ pre nulové emisie CO2 do roku 2050. “
EXIT je jeden z najväčších hudobných festivalov v Európe, ktorý minulý rok navštívilo až 200 000 ľudí. Vznikol pred dvadsiatimi rokmi ako hnutie mládeže za mier a slobodu v Srbsku a na Balkáne. Hudobný festival sa zaväzuje zaviesť poplatok pre udržateľnosť globálnej klímy. Tento rok umožní tým, ktorí sa nemohli zúčastniť aj živé vysielanie koncertov, aby si hudbu vychutnali doma, a zábery sa skombinujú s environmentálnymi videami a odkazmi. Publikum divákov z celého sveta bude tiež môcť finančne prispieť vybraným ekologickým organizáciám prostredníctvom Life Streamu.
Premiérka Ana Brnabić uvádza, že Srbsko je „
odhodlané“ bojovať proti klimatickej kríze a dúfa, že s podporou partnerov z EÚ
„splní tento veľmi ambiciózny cieľ“.
https://www.instagram.com/p/B6oK6DGpIBl/?utm_source=ig_embed
EXIT si drží globálnu reputáciou vo svete Electronic Dance Music (EDM) a už dvakrát získal na odovzdávaní cien európskych festivalov ocenenie najlepší festival. Tento rok, na jubilejnom ročníku budú vystupovať niektoré z najväčších mien tanečnej scény, medzi ktoré patria David Guetta, James Arthur, Fatboy Slim a Metronomy. Podujatie sa uskutoční 9. - 12. júla v pevnosti Petrovaradin v Novom Sade.
Stačí vysádzanie stromov na to aby sme zastavili zmenu klímy?
Kým festival EXIT tvrdí, že bolo vedecky dokázané, že zalesňovanie je najjednoduchšou a najúčinnejšou reakciou na zmenu podnebia, niektorí však tvrdia, že to nestačí. Podľa správy IPCC z roku 2019 o využívaní pôdy nemusí byť výsadba stromov najúčinnejším riešením. Je zrejmé, že stromy odvádzajú skvelú prácu pri odstraňovaní uhlíka zo vzduchu, ale netrvajú večne, takže by mohlo byť prospešnejšie investovať do foriem pôdy, ktoré vydržia dlhšie. Správa navrhuje zamerať sa napríklad na rašeliniská a močiare, na oblasti plné hnijúcich rastlinných látok, ktoré pôsobia ako zachytávače uhlíka.
Bažiny sú v skutočnosti najväčším prírodným skladiskom uhlíka a majú schopnosť zachytávať uhlík po celé storočia, tvrdí IPCC. Jeho predstavitelia preto žiadajú, aby boli rašeliniská zahrnuté do globálnych plánov ochrany, pretože v podstate
„ukladajú uhlík navždy“. Globálne fórum o krajine (GLF) ide cestou propagácie rašeliniska ako najväčšej svetovej preskúmanej platformy pre trvalo udržateľné využívanie pôdy. V nedávnom tweete Global Landscapes Forum tvrdí, že
„rašeliniská zadržiavajú dvakrát toľko uhlíka ako svetové lesy.“
https://twitter.com/GlobalLF/status/1229738595763838977?ref_src=twsrc%5Etfw%7Ctwcamp%5Etweetembed&ref_url=https%3A%2F%2Fwww.euronews.com%2Fliving%2F2020%2F02%2F27%2Fserbia-will-plant-1-billion-trees-in-order-to-reach-net-zero-emissions-by-2050
Ako ovplyvňuje Srbsko zmena klímy už dnes?
Podľa rizikového profilu Srbska v súvislosti s klimatickými väzbami priniesli posledné dve desaťročia rekordnú úroveň sucha, povodní a mimoriadne tvrdej zimy. Toto významne ovplyvnilo hospodárstvo, najmä poľnohospodársky sektor, a v niektorých prípadoch dokonca spôsobilo úmrtia. Prognózy zmeny klímy naznačujú, že Srbsko a západný Balkán budú v budúcnosti čeliť pokračujúcemu zvyšovaniu sa teploty. S cieľom bojovať proti tomu, zriadilo v roku 2014 srbské Ministerstvo poľnohospodárstva a ochrany životného prostredia Výbor pre zmenu klímy a v súčasnosti prebieha vypracovávanie stratégie a akčného plánu v oblasti klímy. Ten sa bude zaoberať otázkami od poľnohospodárstva a lesného hospodárstva, až po vodné hospodárstvo. Predsedkyňa vlády Brnabić nedávno oznámila, že do konca roka musí Srbsko do environmentálnych projektov investovať celkom 15 miliárd eur.
https://www.youtube.com/watch?v=4HwqIbQqQLM&feature=emb_logo
Rozvojový program OSN (UNDP) uvádza, že extrémne počasie pre Srbsko znamená, že „
pre tých, ktorých živobytím je zem a more, vytvára zmena klímy novú realitu.“ V praxi by riešenia mohli znamenať rozmnožovanie pôvodných druhov, ktoré sa dokážu adaptovať a prežiť účinky zmeny klímy. Vybudovanie ďalších priehrad ochráni oblasť pred budúcimi povodňami a zvýšením energetickej účinnosti vo verejných budovách alebo prijatím väčšieho množstva obnoviteľných zdrojov energie, napríklad biomasy, by mohlo pomôcť v mestských aglomeráciách, ako je napríklad hlavné mesto Belehrad.
