„Iniciačný rituál“ v trestaneckej kolónii číslo 6 sa stal osudný 32-ročnému Romanovi Saryčevovi. Dobili ho na smrť, hoci kvôli svojmu zdravotnému stavu tam ani nemal byť. Reportáž priniesla BBC.
Miestnosť bez okien, s nízkym stropom a stenami so žltkastým lesklým náterom. Noví väzni sem vstupujú cez koridor dozorcov. Musia ísť rýchlo, takmer bežať. Telá majú ohnuté, ruky s putami za chrbtom. Ich pohyby sú sprevádzané ranami. Kopance a kliatby. Do toho s ohlušujúcim revom znie metalová skladba od nemeckých Rammstein.
Nováčikov čaká prijímací rituál. Jeho cieľom je vystrašiť ich a pokoriť. Prečo zbili Saryčeva tak surovo, až mu praskla slezina je však predmetom vyšetrovania. Údajne
odmietol podstúpiť nepríjemnú telesnú prehliadku. Samotné bitie ale tých, ktorí väzenie v Briansku, juhozápadne od Moskvy, zažili či majú skúsenosť s iným ruským žalárom, vôbec neprekvapuje.
Jeden z príspevkov na Twitteri:
https://twitter.com/BBCFooC/status/1225386617550057473?ref_src=twsrc%5Etfw%7Ctwcamp%5Etweetembed%7Ctwterm%5E1225386617550057473&ref_url=https%3A%2F%2Fpublish.twitter.com%2F%3Fquery%3Dhttps%253A%252F%252Ftwitter.com%252FBBCFooC%252Fstatus%252F1225386617550057473%26widget%3DTweet
Väzenská služba v Rusku len za minulý rok oficiálne eviduje 2700 úmrtí. Bežné sú obvinenia z bitiek a mučenia. Známe je
z roku 2018, v ktorom strážcovia vo väzení v Jaroslavli brutálne tĺkli muža pripútaného k stolu, pretože jedného z nich urazil. O rok neskôr, niekoľko väzňov v Karelsku blízko fínskych hraníc hovorilo o bitkách a zneužívaní, ktoré minimálne v jednom prípade viedli k úmrtiu.
Tieto príbehy sa často dostávajú na verejnosť po mesiacoch až rokoch, keď sa ich svedkovia dostanú na slobodu. V prípade, že vznikne naozaj veľký škandál, niektorí zodpovední môžu skončiť na súde. Ruské úrady však tvrdia, že násilie páchané na väzňoch nie je bežná prax.
Incident z Jaroslavľ bol nezvyčajný, pretože existovali zábery z kamier, ktoré majú mať dozorcovia počas služby. Väčšinou sa ale s kamerami „niečo“ stáva – jednoducho, prestanú fungovať, ako to bolo aj v prípade Saryčeva v trestaneckej kolónii číslo 6.
Saryčev bol uznaný vinným za organizovanie siete ilegálnych internetových kasín v Briansku. Dúfal, že vyviazne len s pokutou 400-tisíc rubľov
, ale bol odsúdený na dva a pol roka. Odvolal sa, pretože jeho zdravotný stav ho oprávňoval odpykávať si trest mimo väzenia. Mal ťažké poškodenie pečenie, hepatitídu C. Neuspel, hoci táto diagnóza je na vládnom zozname závažných chorôb, ktoré umožňujú upustiť od zadržania. Do trestnej kolónie bol umiestnený 8. decembra minulého roku o 19:40. O hodinu neskôr mu zavolali sanitku. Zomrel na operačnom stole o 22:40. Podľa lekárov bola príčinou smrti veľká strata krvi a trauma sleziny spôsobená tupým predmetom.
Nasledujúci deň volala jeho matka Elena do väzenia, aby sa dozvedela výsledky krvných testov. Mala o syna obavy kvôli zdraviu. Miesto toho jej úradník oznámil, že je mŕtvy. Dokázala len kričať. Saryčevova sestra zatelefonovala ešte raz. Bolo jej povedané, že došlo k „incidentu“.
Podrobnejší
prípadu priniesol aj Vladimir Osečkin, šéf projektu proti mučeniu a korupcii Gulagu.net. Podľa jeho informácií bol Saryčev dovezený väzenským nákladiakom s asi ďalšou desiatkou zadržaných. Bola nedeľná nočná smena. Polovica dozorcov opitá, sú vybavení obuškami. Psy štekajú. Nováčikovia prechádzajú „uličkou“ zo strážcov, ktorí ich bijú. Bežia rýchlejšie, strácajú svoju dôstojnosť i sebaúctu. Toto je prvý krok na zlomenie ich ducha. Sú nútení čistiť podlahu a pritom ich natáčajú. Potom sa musia vyzliecť do naha a cvičiť...
Osečkin dodáva
Julia Rudaková, právnička Romana Saryčeva, začala na situáciu upozorňovať
Rudaková si myslí, že sa ani nemali čas dozvedieť o jeho chorobe.
dodáva. Hoci nevylučuje, že aj tak by mohlo dôjsť k úmrtiu niekoho iného.
Krátko na to, ako Saryčev zomrel, zatkli dozorcu Maja Sergeja Ševtsova. Počas vyšetrovania zostáva vo väzbe. Aktivisti, ktorí monitorujú prípady väzenského násilia, upozorňujú, že pravdepodobne nekonal sám.
Oleg Boldyrev, korešpondent BBC, ktorý sa prípadom zaoberal, hovoril s matkou ďalšieho väzňa z toho istého zariadenia. Prišiel tam len pár hodín pred Saryčevom. Vraj musel bežať popri rade strážcov, ktorí ho kopali a udierali za zvuku metalovej hudby.
Ševtsova poznajú aj ďalší bývalí väzni. Podľa jedného z nich,
.
Trestná kolónia číslo 6 má dlhú históriu násilia. Miestni väzni sa v posledných rokoch dvakrát vzbúrili, aby protestovali proti mučeniu a vydieraniu. Pre vedenie zariadenia ho údajne robili gangy vybraných odsúdencov. Ľudia, ktorí tu strávili nejaký čas hovoria, že viac ako desiatka úmrtí nebola nikdy vyšetrovaná.
Pracovníci márnice informovali Saryčevovu rodinu, že s ním museli zaobchádzať ako s „gumovou hračkou“. Jeho príbuzní ho ani nemohli prevrátiť, aby videli aj druhú stranu tela. Na nohách mal zvláštne okrúhle podliatiny. Zábery zverejnili v nádeji, že to šokuje verejnosť a to vyvinie tlak na vyšetrovanie. Smutnou realitou je, že trestanecká kolónia číslo 6 nie ani zďaleka jediná.
V deň pohrebu prišiel list adresovaný Saryčevovej partnerke Márii, matke jeho dvoch detí. Písal ho Roman z väzenského strediska, ešte predtým, ako bol poslaný do kolónie.
Jeho 5-ročný syn nadiktoval odpoveď: „
Prokuratúra v regióne Briansk začala po vražde kontrolu väzenia. Prípad sa dostal aj pod dohľad verejnej monitorovacej komisie.
Rodinná fotografia Romana Saryčeva z príspevku na Chodorovského centra Twitteri. Bol otcom dvoch detí.:
https://twitter.com/mbk_center/status/1204799241517973504?ref_src=twsrc%5Etfw%7Ctwcamp%5Etweetembed%7Ctwterm%5E1204799241517973504&ref_url=https%3A%2F%2Fpublish.twitter.com%2F%3Fquery%3Dhttps%253A%252F%252Ftwitter.com%252Fmbk_center%252Fstatus%252F1204799241517973504%26widget%3DTweet
