HLAVNÝ DENNÍK
SLOVENSKO

Namiesto lacného skládkovania by sa malo Slovensko zamerať na recykláciou odpadu a jeho spaľovanie, radí profesorka Chmielewská

TASR

Namiesto lacného skládkovania by sa malo Slovensko zamerať na recykláciou odpadu a jeho spaľovanie. V rozhovore pre agentúru SITA to uviedla Eva Chmielewská, profesorka Katedry environmentálnej ekológie Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave.

Argumentuje tým, že moderné spaľovne dokážu odpad likvidovať tak, aby neprodukovali žiadne emisie skleníkových plynov. Vďaka tomu je odpad likvidovaný bez nežiadúcich dopadov na životné prostredie. Z krajín Európskej únie (EÚ) využívajú skládky odpadu viac ako Slovensko len Grécko, Malta, Cyprus, Rumunsko a Chorvátsko.

Inšpiráciou by pre Slovensko mohli byť niektoré zahraničné spaľovne odpadu, ktoré sa okrem samotnej likvidácie smetí dajú využiť aj na iné účely. „Napríklad priamo v Kodani sa nachádza spaľovňa Copenhill, na ktorej streche je vybudovaná lyžiarska zjazdovka. Súčasne vyrába elektrickú aj tepelnú energiu a zásobuje elektrinou približne 100-tisíc domácností. V centre Viedne zase stojí spaľovňa stvárnená pozoruhodnou architektúrou od Friedensreicha Hundertwassera. Okrem praktickej funkcie tak má aj svoju estetickú hodnotu,“ povedala Eva Chmielewská.

Firma I. Štefunka z PS/Spolu dlhuje tisíce na poistnom

Budovanie spaľovní je podľa nej finančne náročné. Prípadnú výstavbu navyše ohrozuje takzvaný syndróm NIMBY (z anglického Not In My Back Yard – Nie v mojej záhrade, pozn. SITA), teda postoj obyvateľov, ktorí by napríklad nesúhlasili s výstavbou spaľovne v ich blízkom okolí, hoci proti výstavbe spaľovní nič nemajú.

Profesorka tvrdí, že aktuálne sa na Slovensku nachádza približne 150 environmentálnych záťaží, ktoré si budú vyžadovať urýchlené riešenie. Približne polovicu z nich tvoria skládky. „Do našej najväčšej skládky na Zohore, neďaleko Bratislavy, pribudne približne 100-tisíc ton odpadu ročne. Všade okolo je veľký počet malých skládok vrátane Žitného ostrova, ktorý bol v časoch Československa takzvanou obilnicou, avšak v súčasnosti podlieha mimoriadnej urbanizácii,“ uviedla Chmielewská.

Horninové podložie Podunajska je podľa profesorky prevažne štrkovito-piesčité, čo znamená, že znečisťujúce látky zo skládky preniknú rýchlo až k podzemnej vode a znehodnotia ju. Skládky podľa nej môžu v zahraničných turistoch vyvolávať negatívny dojem o Slovensku. „Tie smetiská krížom – krážom nás napríklad pri pohľade z vlaku charakterizujú ako obyvateľov, ktorí zanedbávajú čistotu,“ vysvetlila

https://www.hlavnydennik.sk/2020/02/23/danko-sa-hra-na-matovica-organizuje-anketu/Chmielewská.

K súčasnému stavu podľa nej istým spôsobom prispieva aj mentalita slovenského národa. „Veď prejdeme len pár kilometrov do Rakúska a človek vidí podstatne estetickejšie prostredie už len v porovnaní s Bratislavou,“ povedala Chmielewská. Na druhej strane pozitívne hodnotí kampane ako „Vyčistime si Slovensko“ či zber odpadu cez aktivistov a školy. Aktivistické úsilie však podľa nej na celkovú čistotu krajiny nestačí. Profesorka považuje za potrebné sprísnenie kontrol a zvýšenie pokút a sankcií tak, že ľudia sa budú obávať páchať túto činnosť kedykoľvek a kdekoľvek.

Podľa prvej oficiálnej evidencie odpadov bolo na začiatku 90. rokov na Slovensku zmonitorovaných 7 204 skládok, z toho 335 legálnych. Z nich sa 1 470 sanovalo do roku 1995 cez projekt Phare. Prevažná časť týchto skládok bola v kategóriách ostatný alebo zvláštny, teda nie nebezpečný odpad. Podľa Registračného a informačného systému o odpadoch (RISO) bolo na Slovensku v roku 2007 približne 6-tisíc čiernych a 162 legálnych skládok. Aktuálne je na Slovensku podľa Inštitútu environmentálnej politiky 111 legálnych skládok. Aplikácia TrashOut udáva na území Slovenska približne 6-tisíc nelegálnych skládok odpadu.

SÚVISIACE

Používame cookies aby sme pre vás zabezpečili ten najlepší zážitok z našich webových stránok. OK Viac info