fbpx
HLAVNÝ DENNÍK
SLOVENSKO

Plytváme jedlom viac, ako sa predpokladalo.

Ilustračný obrázok / Flickr (U.S. Dep.)

„Úroveň plytvania potravinami môže byť dvakrát taká zlá, ako sa predpokladalo“, tvrdí štúdia holandskej univerzity Wageningen, ktorá je založená na nových údajoch o spotrebe kalórií. Najmä v krajinách s vysokými príjmami sa reálne vyhodí viac, ako sa si myslíme.

Stlačená malá mrkva, liter mlieka, ktorého dátum spotreby vypršal pred dvoma dňami, alebo zvyšok včerajšieho duseného mäsa, ktorý už vyzerá trochu šedo. Stále je príliš veľa ľudí, ktorí radšej vyhodia jedlé jedlo do kontajnera, než by mali šetriť, darovať ho alebo ho skompostovať.

Spomínaná štúdia konštatuje, že ekonómovia z Holandskej univerzity Wageningen v Haagu zmerali aktuálne vyššie plytvanie potravinami, ako predtým predpokladala Organizácia OSN pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO). Odborníci uvádzajú vo vedeckom časopise PLOS One, že plytvanie potravinami je pravdepodobne dvakrát také veľké, ako sa pôvodne predpokladalo. Napríklad pre Nemecko to znamená, že namiesto odhadovaných 109 kilogramov jedlého jedla vyhodí priemerný občan do koša takmer 220 kilogramov ročne. Pre svet by to znamenalo, že nielen na 15 percentách, ale možno aj na 30 percentách celosvetovej poľnohospodárskej pôdy sa pestuje jedlo, ktoré nikto nezje.

Podľa štúdie sa vyhodí viac potravín v domácnostiach, ktoré sú bohatšie. „Z výsledkov možno vidieť, že množstvo vyradeného jedla jasne súvisí s príjmami,“ hovorí Matin Qaim, ktorý vyučuje svetovú potravinársku ekonomiku na univerzite v Göttingene.

Protiopatrenia by bolo potrebné vykonávať politicky, čo s súčasnosti nie je v bohatých ekonomikách priechodné. Aj nemecká spolková ministerka poľnohospodárstva Julia Klöcknerová sa skôr spolieha na dobrovoľné opatrenia, pokiaľ ide o plytvanie potravinami.

Huby môžu byť jedlom budúcnosti

SÚVISIACE

Používame cookies aby sme pre vás zabezpečili ten najlepší zážitok z našich webových stránok. OK Viac info