Slovensko

Klimatické zmeny tvrdo zasiahnu aj Slovensko. Môžeme prísť o polovicu vodných zdrojov

Autor: Jaroslav Fabok
Publikované: 12. 2. 2020 07:50
Čas čítania: 1 min citania
Komentáre: 0 komentárov
Komentáre: Načítavajú sa

Slovensko môže do roku 2075 prísť až o polovicu vodných zdrojov pričom škody na poľnohospodárstve, v dôsledku negatívnych klimatických zmien, môžu presiahnuť miliardu eur. V súhrnnej správe o tom informuje nezisková organizácia Greenpeace Slovensko.

„Klimatická zmena nie je hoax, ani abstraktný, nezrozumiteľný pojem. Nie je to ani vzdialená, pre Slovákov neosobná záležitosť roztápajúcich sa ľadovcov v Arktíde, požiarov v Austrálii, rozširujúcich sa púští v Afrike. A klimatická kríza už vonkoncom nepredstavuje ďalekú budúcnosť,“ zaznieva v úvode novej publikácie z pera klimatológa Jozefa Pecha a novinára Andreja Baráta,

Z výsledkov publikácie vyplýva, že hrozby spojené s klimatickými zmenami sa v nasledujúcich desaťročiach budú potýkať všetci obyvatelia Slovenska. Hrozí nám nielen drastický úbytok vody spojený so suchami, ale aj negatívne následky, ktoré budú mať významný dopad na zdravie obyvateľstva.

Autori štúdie predpokladajú, že počet využiteľných vodných zdrojov klesne na našom území do roku 2075 o 50 percent. Najtvrdšie dopady zaznamenajú regióny južného a západného Slovenska, v ktorých nastane pokles vodných zdrojov až o 70 percent. Tieto procesy budú spojené aj s poklesom zrážok, ktoré by mali do roku 2075 ustúpiť o 10 percent. Zmeny sa budú týkať aj znižovania frekvencie snehových zrážok, ktoré za normálnych okolností dopĺňajú hladinu podzemných vôd.

“Dôsledky rýchleho rastu globálnej a regionálnej teploty sa už stihli prejaviť aj na Slovensku, a to hlavne v podobe nárastu extrémnosti počasia či čoraz zreteľnejšieho sucha,“ uvádza v tomto kontexte klimatológ Pecho. Publikácia zároveň uvádza, že medzi rokmi 1996 - 2012 bolo na našom území zaznamenaných až 157 extrémne horúcich dní, s ktorými je spojených dokopy 2160 predčasných úmrtí.

Táto tendencia však aj naďalej stúpa a napríklad v roku 2015 bolo zaznamenaných 14 horúcich dní po sebe, ktoré mali na svedomí 240 úmrtí. Klimatológ predpokladá stúpajúcu tendenciu počtu horúcich dní, čo by do roku 2050 malo mať za následok, že ich zažijeme až štvornásobne viac, čo výrazne zvýši aj počet predčasných úmrtí spojených s klimatickými zmenami.

Podľa zistení Pecha bude zvyšovanie poštu extrémne horúcich dní ohrozovať až štvrtinu obyvateľstva. Ich negatívnym dôsledkom budú pritom vystavení najmä starší ľudia a deti. Spolu s tým nám hrozí aj zvýšené riziko kontaminácie a infekčných chorôb, ktoré budú spôsobené dlhými epizódami sucha a tiež nedostatkom vody.