Reputácia mlieka sa v poslednom čase zhoršila. Celosvetový trend vegánstva
a obavy z neznášanlivosti laktózy alebo mliečnej bielkoviny spôsobili prudký nárast
dopytu po jeho rastlinných náhradách. Informuje CNN.

Mlieko je, podľa vedcov, opradené mnohými mýtmi. Za jeden z nich považujú
aj tvrdenie, že by konzumácia mliečnych výrobkov mohla zahlieňovať organizmus.
Odborníci odporúčajú zaradiť mlieko predovšetkým do jedálnička detí.
Nie však hocijaké. Podľa nich je mlieko dobrým zdrojom vápnika, jódu, vitamínov A a B12 - a tukov.
A práve kvalitný tuk je pre deti vzhľadom na ich vysoké energetické požiadavky
dôležitý.

Pre rastúci organizmus existujú tri zásadné zdroje energie – mliečne výrobky,
bielkoviny a uhľohydráty. „Priemerné dvojročné dieťa potrebuje 80 kalórií na kilogram
svojej hmotnosti,“ vysvetľuje Lucy Upton, špeciálna detská dietetička a hovorkyňa Asociácie
britských dietetikov. Zároveň zdôrazňuje, že pre dospelých je to maximálne polovica tohto
množstva.

Nedávna štúdia napríklad zistila, že deti, ktoré pili plnotučné mlieko, mali menšiu
pravdepodobnosť obezity – hoci vychádzala len z pozorovania. K podobnému záveru však
prišli aj kanadskí vedci, ktorí sledovali deti vo veku od 1 do 18 rokov.
Intolerancia laktózy alebo alergia na mliečnu bielkovinu sa vyskytuje približne len u 2
až 7 percent detí. Odborníci preto radia, ak to zdravotný stav dovoľuje, sa mlieku vo väčšine
prípadov nevyhýbať.

Odmietajú však tzv. pokračovacie batoľacie mlieka určené pre deti vo veku od 12
mesiacov do 3 rokov, napriek tomu, že reklamy ich propagujú.
Kľúčové organizácie v oblasti zdravia a výživy v Spojených štátoch Amerických
neodporúčajú konzumáciu umelého mlieka pre batoľatá. Dôvodom je pridaný obsah cukru,
soli a nižší obsah bielkovín v porovnaní s bežným kravským mliekom.
„Zistili sme, že reklama a predaj tzv. pokračovacieho mlieka vzrástla, v prípade tzv.
počiatočného dojčenského mlieka (formula) ale poklesla,“ uviedol Yoon-Young Choi,
štatistik z Rudd Centra pre potravinovú politiku a obezitu Univerzity v Connecticut. Tím vedcov je presvedčený, že to môže byť spôsobené predĺžením obdobia dojčenia v posledných
rokoch.

Odborníci v tom majú jasno – ak má dieťa piť mlieko, tak rozhodne plnotučné. Deti vo
veku od 12 do 24 mesiacov môžu podľa nich vypiť 2 až 3 šálky denne.
„Pre deti neodporúčame odtučnené mlieko,“ uviedla ďalej Uptonová. Obzvlášť, ak sú
mladšie ako 5 rokov. Dokonca aj u starších detí je to na individuálne zváženie.
Súhlasí aj Simon Steenson, odborník na výživu z British Nutrition Foundation. Ani
podľa neho nie je mlieko so zníženým obsahom tuku pre deti mladšie ako 5 rokov vhodné.
V prípade detí, ktoré majú dostatočnú výživu, môže byť ponúknuté polotučné mlieko – ale
najskôr až po dosiahnutí 2 rokov veku. Bez toho, aby to nepriaznivo ovplyvnilo ich hmotnosť
smerom k obezite.

Raný detský vek sa rozdeľuje na obdobie novorodenca (0 až 28 dní), dojčaťa (od 28 dní
do 1 roka) a batoľaťa (od 1 roka do 3 rokov).
Na Slovensku trpí intoleranciou laktózy – čiže neschopnosťou organizmu stráviť
mliečny cukor približne každý piaty človek. Nemusí to však byť navždy. Alergia na
bielkovinu kravského mlieka sa zvyčajne prejaví už v dojčenskom veku, postihuje 2 až 5
percent detí. U niektorých neskôr odznie. V dospelom veku sa týka približne 0,1 až 0,5
percenta populácie.