Komentár Valentína Katasonova (Fond strategickej kultúry)

Vírus predstavuje smrtiacu hrozbu i pre obchodnú dohodu medzi USA a Čínou.

Epidémia rozšírenia koronavírusu v Číne už vážne ovplyvňuje i čínske hospodárstvo. Na vírus reagovali predovšetkým burzy v Hongkongu, Šanghaji a Shenzhene. V januári bol zaznamenaný predaj mnohých cenných papierov a klesajúce sadzby. Aby sa predišlo panike, boli tieto burzy dočasne uzavreté.

Analytici britskej banky Barclays sú presvedčení, že karanténa pre 60 miliónov Číňanov, zatvorenie veľkých podnikov v meste Wu-chan a predĺženie prázdnin pri príležitosti lunárneho nového roka do 3. februára, zvýšiť tlak na čínske hospodárstvo. A to najmä v sektore služieb. Podľa analytikov ING môže rast Hrubého domáceho produktu (HDP) v roku 2020 klesnúť na 5,6 %. Čínska akadémia vied nevylučuje rast pod 5 %.

Epidémia ovplyvní tiež globálne hospodárstvo v dôsledku oslabenia obchodných a hospodárskych väzieb medzi Čínou a zvyškom sveta. Podľa odhadov ratingovej agentúry Fitch môže svetová ekonomika prísť o 0,5 až 0,8 % HDP. Čo zodpovedá 4 až 6 biliónom dolárov. Tieto odhady sú však založené na predpoklade, že vírusová epidémia neprekročí hranice Číny. V prípade rozšírenia vírusovej infekcie v iných krajinách môže dôjsť k úplnej hospodárskej a finančnej kríze. Mimo Číny neexistuje panika, ale účastníci trhu pozorne sledujú udalosti spojené s koronavírusom. Veľmi pripomínajú obdobie vtáčej chrípky. Išlo o rozsiahli epidémiu, ktorá sa začala v roku 2003. Takmer vyvolala globálnu hospodársku krízu.

Dňa 14. januára, keď sa rozruch okolo koronavírusovej epidémie naplno prejavil, pricestoval do USA podpredseda Štátnej rady Číny Liu He. Nasledujúci deň vo sviatočnej atmosfére podpísal s prezidentom USA Donaldom Trumpom prvý balík dokumentov. Sú súčasťou obchodnej dohody medzi oboma krajinami. V rámci dosiahnutých dohôd musí Čína do dvoch rokov kúpiť poľnohospodárske výrobky a iný tovar v hodnote 200 miliárd dolárov z USA. A Washington na oplátku zrušil zvýšenie ciel na čínsky tovar. Vrátane telefónov, hračiek a notebookov.

Dohoda je dočasná a rokovania budú pokračovať. Predpokladá sa, že v druhej etape partneri zrušia súčasné clá vo výške 25 % na tovar z Číny v celkovej hodnote 250 miliárd dolárov. Obe strany prezentovali dohodu z 15. januára ako veľký úspech.

Dohode predchádzali intenzívne prípravné práce. Washington totiž vinil Peking, že používa menový dumping. Že zámerne manipuluje so svojou menou. Že neustále znižuje hodnotu jüana voči doláru s cieľom umelo zvýšiť konkurencieschopnosť čínskych tovarov voči americkým.

Ministerstvo financií USA niekoľko rokov zostavuje polročné osobitné správy, v ktorých hodnotí menovú politiku hlavných obchodných partnerov. Identifikuje v nich tých, ktorí zámerne podhodnocujú svoje meny. Pred Trumpom americkí prezidenti tolerovali manipulácie s menami obchodných partnerov. Uvedomovali si, že nemôžu „naháňať dvoch zajacov naraz“. Ak by sa snažili eliminovať manipuláciu s cudzou menou, museli by obetovať americký dolár. Dolár ako svetovú menu považovali za dôležitejší ako zvýšenie konkurencieschopnosti amerického hospodárstva v dôsledku oslabenia dolára. Trump sa rozhodol obetovať prvého zajaca a začal naháňať druhého. V rokoch 2017 až 2019 opakovane uviedol, že ak Peking nezastaví oslabovanie jüana, Washington príde s odvetou. Pohrozil, že USA tiež začnú menovú vojnu proti konkurentom. Neznelo to ale presvedčivo. Pretože na to bolo potrebné donútiť Federálny rezervný systém USA (Fed), aby začal samovražednú hru proti doláru. To znamená, že majitelia peňazí, teda hlavní akcionári Fedu, by museli spáchať „dolárové harakiri“. Trump teda prešiel na miernejšie hrozby. Napríklad varovanie, že zavedie špeciálne antidumpingové clá na čínsky tovar.

Peking bol nútený zohľadniť hrozby Washingtonu. A jüan sa voči doláru mierne zhodnotil. Hlavne preto, že Čínska ľudová banka prestala zvyšovať zložku medzinárodných rezerv v dolároch. A aj jej portfólio amerických štátnych pokladničných poukážok sa znížilo. Prijala tiež opatrenia na obmedzenie vývozu kapitálu, ktoré jüan oslabovali. V máji 2019 čínska centrálna banka zastavila vydávanie licencií čínskym bankám na dovozné nákupy zlata. Čo tiež oslabilo dodatočný dopyt po amerických dolároch. Nakoniec Washington pripustil, že Peking prestal s úmyselným znehodnocovaním čínskej meny. Bez toho by boli dokumenty o obchodnej dohode sotva podpísané.

Len deň pred podpisom zverejnilo Ministerstvo financií USA ďalšiu polročnú správu o menovej politike obchodných partnerov. A po prvýkrát Čína nebola na zozname „menových manipulátorov“. Pritom na ňom dovtedy figurovala vždy na poprednom mieste. Zdalo sa, že sa začala nová svetlá éra obchodných a hospodárskych vzťahov medzi USA a Čínou.

Tu sa však objavil koronavírus. A začal mať výrazný vplyv na hodnotu čínskeho jüana. Za posledných päť mesiacov jüan voči doláru posilnil. V tretej dekáde januára ale došlo k zvráteniu tohto trendu. Čínska mena prudko oslabila. Prelomila kľúčovú úroveň 7 jüanov za dolár. Z 6,86 jüanov za dolár 20. januára kurz klesol 30. januára na 7 003 jüanov za dolár. Predpokladá sa ďalšie znehodnotenie. Čínski experti z toho vinia koronavírus. Dôvod sa javí ako objektívny. Čínske menové orgány s tým navonok nemajú nič spoločné.

Ministerstvo financií USA sa ale snaží pochopiť, čo zapríčinilo opätovné oslabovanie jüana. Či ozaj vírus, alebo čínsky úskok. Druhú verziu nie je možné úplne vylúčiť. Napokon akútna fáza epidémie v Číne sa začala už v decembri minulého roka. A to nebránilo posilneniu jüana. Atrament na dokumentoch obchodnej dohody medzi USA a Čínou ešte nestihol vyschnúť a nový vírus náhle začal oslabovať čínsku menu. Ak tento škodlivý účinok koronavírusu pretrvá, nie je vylúčené, že otrávi i vzájomné vzťahy oboch krajín. Koronavírus tak predstavuje smrteľnú hrozbu i pre dohody medzi Čínou a USA.