Podporte našu redakciu
Ak si vážite našu prácu, môžete nás podporiť dobrovoľným finančným príspevkom.
IBAN
SK9102000000004373736457
Ak si vážite našu prácu, môžete nás podporiť dobrovoľným finančným príspevkom.
IBAN
SK9102000000004373736457

Fico tvrdí, že Slovensko dosiahlo veľa. Vytiahol aj príbeh o iPhone za 1 600 eur!


Ostrý komentár o rodinných privilégiách v politike, západných hodnotách, slobode kritiky a minulosti pred rokom 1989. Kto má právo kázať o 17. novembri?

Vo veku 68 rokov zomrel v nedeľu (8. 11.) v Bratislave huslista Peter Uličný. Bol dlhoročným členom Orchestra ľudových nástrojov Slovenského rozhlasu, v ktorom…
Najnovšie články z partnerského portálu somzdediny.sk



Takto nervózny líder opozície ešte nebol...
Môžete si ich pomenovať, ako chcete. Politickí migranti, politickí turisti, prebehlíci, prezliekači kabátov...
Hrozí na Ukrajine ľudové povstanie? Korupcia, násilné odvody a nespokojnosť s vládou vyvolávajú otázky o budúcnosti Zelenského a možnom prevrate.
Ako dlho dokáže Ukrajina pokračovať vo vojne?


8. 11. 2026
Podľa čínskych vedcov robia ľudia nezmyselné veci preto, že sa riadia jedným zo základných princípov kvantovej mechaniky.
Ako uviedol portál Life.ru, výskumníci Čínskej univerzity vedy a techniky prišli na to, prečo ľudia robia hlúpe veci. Ich výsledky zverejnil Nature Human Behavior.
Podľa vedcov pri „páchaní“ nesprávnych činov človek zohľadňuje zásadu neistoty. Ide o jeden zo základných pilierov kvantovej teórie. Vychádzali z toho, že nemožno merať s rovnakou presnosťou rýchlosť i polohu častice naraz. Čím presnejšie totiž určíme, kde častica je, tým je menej presné stanovenie jej rýchlosti. A naopak.
Vďaka tomu vždy existuje určitá pravdepodobnosť zdanlivo nemožných vecí. Napríklad, že sa objaví častica akoby z ničoho nič. Akoby z neviditeľného tunela. V praxi to znamená, že hoci sú všetky dostupné argumenty proti rozhodnutiu, existuje stále zanedbateľná možnosť, že všetko dobre dopadne. Ide totiž o rozhodnutie iracionálne, spôsobené práve týmto javom, ale bežne sa s ním stretávame v kontakte s „hlupákmi“, ktorí stále dúfajú. Dá sa to porovnať aj so známym ruským postojom „možno“.
Autori štúdie analyzovali fungovanie systému strojového učenia zvaného „posilňovacie učenie“. Jeho podstata spočíva v tom, že neurónová sieť dostáva spätnú väzbu od okolitého prostredia. V závislosti od zvolených krokov dostáva zodpovedajúce odmeny alebo tresty. Podľa podobného princípu sa učia i deti. Výskumníci napokon usúdili, že hlúpe činy sú výsledkom nádeje na úspech bez ohľadu na veľkú pravdepodobnosť nepriaznivých následkov.
Zatiaľ žiadne komentáre. Buďte prvý, kto sa zapojí do diskusie.