Zdravie je háklivá záležitosť. Ak niekto nechce o niečom hovoriť zbytočne
navyše, tak je to svoje zdravie. U duševného zdravia to to platí dvojnásobok, ak nie desaťnásobok.
Nikomu sa veľmi ani nedivím. Spoločenská ostrakizácia pacientov s duševnou poruchou je niekoľkonásobne vyššia, ako pri inom zdravotnom probléme. Preto je nevyhnutné sa začať o tom baviť nahlas a porozmýšľať, čo by sme vedeli zlepšiť v našom zdravotníctve, aby duševné zdravie bola téma.
Dôležité je to preto, lebo duševné zdravie je podmienkou pohody občanov a základom pre ich spokojný, šťastný a produktívny život. V súčasnosti môžeme pozorovať v tomto smere viacero nepriaznivých trendov. Podľa publikácie OECD
[1] každý šiesty Európan má nejaký problém v oblasti duševného zdravia a takmer stotisíc ich zomiera predčasne vinou nejakej duševnej poruchy. Na príčiny rastu psychických porúch nemajú odborníci jednotný názor, no môj osobný pohľad je, že biologická evolúcia mozgu jednoducho nestačí tempu technologickej revolúcie a rastu množstva informácií a podnetov, ktoré sa neustále valia na ľudí.
Tie poruchy predstavujú široké spektrum problémov od depresií a úzkostí, zneužívania rôznych návykových látok, bipolárne poruchy a schizofréniu. Duševné poruchy sa nezriedka spájajú s telesnými ochoreniami, čo zvykne viesť k prehlbovaniu problémov. Priaznivý trend predlžovania veku dožitia má tiež svoju odvrátenú stránku v raste počtu demencií, ktorá v súčasnosti postihuje v istej forme zhruba 20% občanov vo veku nad 80 rokov. Ďalšia výzva je pomoc ľuďom v terminálnych štádiách nevyliečiteľných ochorení, ktorí často trpia úzkosťami a inými psychickými poruchami, prežiť dôstojne a v zmierení posledné obdobie života.
Podľa mňa je alarmujúce, že rastie počet duševných porúch u detí a najmä mladistvých. Ako poukázal dokument NCZI
[2], od roku 2009 narástol počet mladistvých s novozistenou psychickou poruchou až o 72,1 %, u detí to bolo 15,5%. Tu treba hneď podotknúť, že tieto počty by mohli byť aj vyššie, no ako konštatovala Slovenská psychiatrická spoločnosť, prehlbuje sa nedostupnosť ambulantných pedopsychiatrických zdravotných služieb
[3]. Nedostatok pedopsychiatrických lôžok obmedzuje liečbu psychických porúch v detskom veku a u mladistvých. Situácia v Bratislave a okolí je zvlášť zložitá. Pritom mladiství s poruchami správania a zneužívaním drog patria v psychiatrii medzi najnáročnejších pacientov. Najnovšia detailná štúdia
[4] správania starších školákov poskytuje veľa vysvetľujúcich informácií k trendu rastu psychických porúch v tejto vekovej skupine.
Ani u ďalších kategórií pacientov nie je situácia dobrá. Rastie počet návštev ambulancií, v priemere jeden lekár-psychiater sa počas ambulantných hodín venuje 30 pacientom, čo znamená približne štvrťhodinu na jedného. Na plánované vyšetrenie sa čaká viac než 7 týždňov. Je zrejmé, že takáto situácia je neúnosná. Ako dôsledok sa časť psychiatrov presunula do súkromnej sféry, mimo systém verejného poistenia, kde za priame platby sú schopní poskytnúť adekvátnu starostlivosť bez časovej tiesne. To je však núdzové, rozhodne nie optimálne, riešenie problému.
No starostlivosť o duševné zdravie nie je len psychiatria, naopak tá predstavuje akúsi pomyselnú špičku starostlivosti. Moderným trendom v starostlivosti o duševné zdravie je komunitná starostlivosť. Predstavuje trend, ktorý úzko súvisí s procesom deinštitucionalizácie. Ide o systém liečby a podpory s cieľom napomôcť ľuďom s psychickým postihnutím žiť v podmienkach bežného života uspokojivým spôsobom. Prepája ústavnú a ambulantnú liečbu a je poskytovaná v pacientovej prirodzenej komunite, čo najbližšie k jeho bydlisku, bez vytrhnutia z pôvodných sociálnych väzieb, s možnosťou integrovať sa do pôvodnej komunity. Zriaďujú sa psychosociálne rehabilitačné centrá, denné stacionáre, chránené bývanie a zamestnávanie, krízové centrá. Tie predstavujú dôležitý systém pokračujúcej komplexnej liečby, ale aj podpory a pomoci či kontroly chronicky duševne chorých po ich prepustení z ústavných zariadení. Národný program duševného zdravia (NPDZ) v jeho poslednej aktualizácii
[5] predpokladá rastúcu váhu tejto formy starostlivosti na Slovensku, a zároveň konštatuje, že v našich podmienkach je prepojenie zdravotného systému so sociálnym nedostačujúce. Pacienti sa po prepustení zo zariadenia ústavnej zdravotnej starostlivosti často ďalej neliečia, majú neprekonateľné sociálne problémy, ktoré vzhľadom k následkom duševného ochorenia nedokážu adekvátne riešiť, prestávajú navštevovať psychiatrickú ambulanciu, chýba im komplexný manažment a skoro dochádza k rozvoju nepriaznivých zdravotných a sociálnych následkov psychického ochorenia. Významnejšiu rolu by tu mohli zohrať aj všeobecní lekári, ktorí už dnes môžu predpisovať niektoré lieky. Pri lepšie nastavených podmienkach by zvládli aj časť starostlivosti o chronicky duševne chorých pacientov.
NPDZ teda skonštatoval, že na Slovensku chýbajú nielen kapacity v špičkovej starostlivosti, ale aj v základnej starostlivosti na komunitnej úrovni. Starostlivosť tak viac-menej ostáva v rukách rodiny, prípadne blízkeho okolia. Vzhľadom na to, že všetko smeruje k rastu počtu pacientov v budúcnosti, spoločnosť bude musieť urobiť kroky na zabezpečenie primeranej zdravotnej i sociálnej starostlivosti o duševne chorých pacientov.
Treba sa ešte zastaviť aj pri spotrebe liekov. V roku 2017 sa na Slovensku spotrebovalo zhruba 10,5 mil. balení rôznych liekov (výlučne na predpis) na psychické ochorenia (triedy N03 -N06), čiže asi 880 tis. balení mesačne. Inými slovami, v 40% slovenských domácností sa spotrebuje jedno balenie nejakého lieku na psychické poruchy mesačne. To je porovnateľné len so spotrebou liekov na znižovanie krvného tlaku a antibiotikami. Je jasné, že psychofarmaká predstavujú zväčša len symptomatickú liečbu, a tak pacienti sú na ne odkázaní trvalo. Záujmom spoločnosti je podporovať takú farmakoterapiu, ktorá by dlhodobo potlačila príčiny vzniku niektorých psychických ochorení
[6],
[7]. To by mohlo zredukovať dlhodobú závislosť pacientov na liekoch.
Ako by mal program zodpovednej politickej strany mal pristúpiť k tomuto problému ? Cieľom by malo byť čo najúplnejšie začlenenie ľudí s duševnými poruchami do pracovného i spoločenského života ako aj odtabuizované a destigmatizácia duševných chorôb. Treba si uvedomiť, že duševné poruchy čoraz viac postihujú významnú časť populácie, nevynímajúc deti a mladistvých.
--------------------------------------------
[1]https://read.oecd-ilibrary.org/social-issues-migration-health/health-at-a-glance-europe-2018/promoting-mental-health-in-europe-why-and-how_health_glance_eur-2018-4-en#page2
[2] http://www.nczisk.sk/Documents/publikacie/2017/zs1804.pdf
[3] http://www.psychiatry.sk/cms/File/2018/Lôžka_pedopsychiatria_def.pdf
[4] https://hbscslovakia.files.wordpress.com/2019/06/nar-sprava-zdravie-11_lq.pdf
[5] https://rokovania.gov.sk/RVL/Material/22562/1
[6] https://www.theverge.com/2019/3/5/18252572/esketamine-fda-depression-fast-acting-treatment-health-science?fbclid=IwAR2Ni_T4ojtZF_tSqXbAq10O49f3QVaBppNMJG5Ya2xrw36JIqrU7yoIk8I
[7] https://www.haaretz.com/science-and-health/.premium-israel-s-health-ministry-approves-compassionate-use-of-mdma-to-treat-ptsd-1.6918710?fbclid=IwAR2DZB6B1OFrtF9z48goAo46Aq6grmkIuaxcB6v1BCYn_SWs7n-bPrAC6To
[8] Compassionate use je použitie neregistrovaného lieku pre konkrétneho pacienta za presne definovaných podmienok (napr. všetko ostatné už zlyhalo), pričom takáato terapia nie je hradená z verejných zdrojov. Off label použitie je použitie registrovaného lieku na iné účely ako je registrovaný (napr. avastín na liečbu VPDM, alebo použitie anestetika ketamínu v psychiatrii.
