fbpx
HLAVNÝ DENNÍK
BULVÁR DENNÝ VÝBER SLOVENSKO

VIANOCE: Pôvod, zvyky a tradície

Ilustračný obrázok / Fotobanka

Vianoce (z nem. Weihnachten svätá noc) sú v kresťanskej tradícii oslavou narodenia Ježiša Krista. Spolu s Veľkou nocou a Turicami patria k najvýznamnejším kresťanským sviatkom.

Vianoce sa oslavujú od 25. decembra do prvej nedele po 6. januári. 25. december ako dátum Kristovho narodenia uvádzajú niektorí kresťanskí teológovia už v 3. storočí a oslava tohto narodenia je dosvedčená prvýkrát v Ríme okolo roku 336. Všeobecne sa Vianoce v cirkvi oslavovali od 7. storočia.

Na slovensku je však za vrchol Vianoc považovaný Štedrý deň, teda 24. december, ako predvečer samotnej slávnosti. Do Vianoc je niekedy zahrňovaná aj doba adventu, ktorá Vianociam predchádza. S Vianociami sa spájajú najrôznejšie tradície, ku ktorým sa radí vianočný stromček, jasličky (betlehem), vianočné darčeky, ktoré nosí Ježiško, či vianočné cukrovinky. Niektoré z týchto tradícií pochádzajú už z predkresťanských dôb a súvisia s oslavou slnovratu, ktorý na tieto dni pripadá rovnako. V súčasnej dobe sa však pôvodný, náboženský význam Vianoc vytráca a Vianoce sa považujú aj za jeden z najvýznamnejších občianskych sviatkov.

V roku 1223 postavil v talianskej Umbrii diakon Giovanni Bernardone, neskôr svätec známy pod menom František z Assisi, prvé jasličky. V pustovnej horskej jaskyni postavil žľab, založil ho krmivom a priviedol k nemu živého oslíka a vola. U jaslí potom ako pri oltári v noci slúžil štedrovečernú omšu – prvú „polnočnú„.

Prvý český betlehém predstavili verejnosti jezuiti v roku 1560 v kostole sv. Klimenta V Prahe. Boli prvý nielen v Čechách, ale aj v celej strednej Európe. Nevie sa, ako presne vyzerali, ale podľa dochovaných záznamov mali veľký úspech, takže sa zvyk stavať jasličky čoskoro rozšíril.

Základnými figúrkami sú Ježiško v jasliach, Mária a Jozef, oslík a vôl, pastieri so stádami ovečiek a postavy troch kráľov – mudrcov z Východu. Betlehemy bývajú u nás zasadzované do krajiny podľa miesta vzniku. Stavanie betlehemov bývalo najrozšírenejším vianočným zvykom až do 19. storočia, kedy sa novým symbolom Vianoc stal vianočný stromček.

Kresťanské sviatky sú pre farárov „pracovnými dňami“

Vianočný strom

Vianočný stromček je asi najrozšírenejší zvyk okolo Vianoc, kedy je na Štedrý deň vztýčený ihličnatý strom, ktorý sa následne ozdobí vianočnými ozdobami a pod ktorým sa nachádzajú darčeky.

Imelo

Stále zelená cudzopasná rastlina bývala považovaná za posvätnú už za čias keltských druidov. Imelo má mať kúzelné účinky. Napríklad má slúžiť ako ochrana proti ohňu a zábrana v prístupe čarodejniciam a zlým duchom.

Liečivé účinky imela uznáva aj „moderná veda„. Imelo obsahuje látky znižujúce krvný tlak a rozťahujúce cievy; preto je surovinou na výrobu liečiv proti arterioskleróze. Podľa legendy bolo imelo kedysi stromom. Keď bol z jeho dreva zhotovený Kristov kríž, strom vraj hanbou zoschol a zmenil sa na rastlinu. Tá má Kristovo umučenie vykúpiť tak, že zahrnie dobrom všetkých, ktorí pod ňou prejdú. Avšak pozor – imelo nosí šťastie len tomu, kto je ním obdarovaný!

Imelo rastie na ihličnatých i listnatých stromoch. Druidami bolo ako magické cenené imelo dubové. Len oni vraj mohli zlatým kosákom odsekávať a nechať padať na pripravené plátno imela z dubov. Odseknuté imelo nesmelo padnúť na zem. A tu nám prenikajú pradávne pohanské oslavy aj do dnešných zvykov. Ako spomienka na zber zlatým kosákom sa imelo natiera na zlato.

10 najkrajších vianočných zvykov. Dodržiavate ich tiež?

Štedrovečerná večera

24. decembra býva tradíciou, že sa schádza celá rodina na slávnostnú večeru. Samotná večera sa tradične skladala z rybacej polievky a vianočného kapra. Pri štedrovečernom stole panovali isté zvyky. Napríklad sa pripravoval jeden tanier naviac, pre nečakanú návštevu, či pod tanier sa umiestňujú mince. Kto ju pod tanierom našiel, toho sa mali celý rok držať peniaze. Ďalším zvykom je, že sa od Štedrovečernej večere mohla vzďaľovať iba gazdiná, kým všetci ľudia nedojedli.

Vianočné pečivo

Vianočné pečivo a jeho pečenie je jedna zo všeobecne rozšírených vianočných tradícií, ktorá je vo veľkej časti slovenských domácností dodržiavaná. Väčšina z vianočných cukroviniek sa pripravuje zo zmesi múky, cukru, vajec, masla, kakaa, čokolády a rôznych druhov orechov a kandizovaného ovocia. Medzi typické patria cukrovinky z lineckého cesta, ktoré je možné navyše ochutiť strúhaným kokosom alebo kakaom. Typickými vôňami sú vanilka a rum, typickým korením škorica.

Polnočná omša

Štedrý deň tradične vrcholí polnočnou omšou, na ktorej sa spievajú koledy a začína samotná cirkevná oslava narodenia Krista.

Neuveríte ako vyzerá Štedrovečerný stôl v Japonsku

SÚVISIACE

Používame cookies aby sme pre vás zabezpečili ten najlepší zážitok z našich webových stránok. OK Viac info