fbpx
HLAVNÝ DENNÍK
Fotokoláž / Redakcia
DENNÝ VÝBER KOMENTÁRE

Tajná správa o ruských peniazoch do britskej politiky.

Koniec októbra bol pre britskú politiku kľúčový v mnohých ohľadoch. Z Dolnej snemovne odišiel jej dlhoročný predseda John Bercow. V pláne bol aj odchod Veľkej Británie z Európskej únie a zverejnenie výbušnej správy o ruskom vplyve na ostrovnú politickú scénu. Kým brexit vláda odložila na budúci rok, okolo očakávaného dokumentu je ešte stále ticho. Správu priniesol britský denník The Guardian.

Autori správy aj opozícia sa teraz boja, že ju britská vláda, a to predovšetkým jej šéf Boris Johnson, schválne zadržiavajú. Správa sa zaoberá peniazmi, ktoré z Ruska prúdia rovno do britskej politiky. Podľa investigatívnej novinárky Carole Cadwalladrové sa tak deje vo všetkých britských inštitúciách.

Z ruských zdrojov má čerpať najmä vládna Konzervatívna strana. Práve sponzoring „Tory“ zo strany Ruska je háklivou témou britskej politiky už nejakú dobu. Britská BBC vydala na začiatku tohto roka prehľad ich najštedrejších darcov, na finančných daroch získali konzervatívci v posledných mesiacoch roka 2018 necelých päť miliónov libier. A podiel na tom majú aj Rusi.

Napríklad bankárka Ljubov Černuchinová, mimochodom manželka jedného z bývalých ruských ministrov, v októbri zasponzorovala konzervatívnu „Toru“ približne 147 tisícmi libier. Černuchinová je pravidelným štedrým darcom tejto konzervatívnej politickej strany. Za posledných päť rokov sa jej štedrosť vyšplhala ku skoro 876 tisícom libier.

Spor ohľadom darov od ruských oligarchov a ich blízkych hýbal Britániou aj pred rokom na jar. A to po otrave bývalého dvojitého agenta Sergeja Skripala a jeho dcéry. Prosbu neprijímať dary od ruských darcov vyjadrila Marina Litvinenková, vdova po bývalom sovietskom agentovi a ostrom kritikovi Kremľa Alexandrovi Litvinenkovi, ktorý v Británii zomrel v roku 2006 na otravu polóniom.

Práve smrť Litvinenka, z ktorej Británia viní Rusko, diplomatické vzťahy medzi krajinami výrazne ochladila. A pokus o otravu Skripala v britskom Salisbury ich posunula až k bodu mrazu. „Musíte si dávať veľký pozor na to, s kým sa priatelíte,povedala vtedy Litvinenková britskému serveru The Independent.

Vtedajší kancelár Philip Hammond ale jej prosbu odmietol. Konkrétne zamietol vrátiť vyše 800 tisíc libier, ktoré „Toryovci“ od leta 2016 vyzbierali od darcov z Ruska. A to aj napriek tomu, že vtedajšia premiérka Theresa Mayová pri nástupe do funkcie práve pred tromi rokmi sľúbila, že sa strana od takých donátorov bude držať ďalej.

Kde sa vzalo 8 miliónov libier ako dar pre Leave.EU?

Neuverejnený dokument bezpečnostného výboru pre správy britského parlamentu sa zaoberá aj ruským vplyvom na výsledok brexitového referenda v júni 2016. Svoju úlohu mal v celom procese zohrať aj Arron Banks, pravá ruka Nigela Farage a spoluzakladateľ probrexitovej kampane Leave.EU. Tento brit podľa informácií The Guardian dostal od ruského veľvyslanca v Británii ponuku investovať do obchodu so zlatom, čo ale nakoniec odmietol. Finančné väzby na Rusko Arron Banks ostatne odmieta sústavne.

Banks čelil podobným obvineniam už v roku 2018. Poslanci z niekoľkých parlamentných výborov uviedli, že donátor euroskeptickej strany UKIP daroval probrexitovej kampani Leave viac ako osem miliónov libier, čo je najväčší politický dar v britskej histórii. Banks podľa nich nedokázal obhájiť zdroje týchto financií. Najmä to, či majú skutočne britský pôvod.

Na jar tohto roku Banksa práve kvôli nejasnému pôvodu osemmiliónového balíčka pre kampaň vyšetrovala Národná kriminálna agentúra. Tá na konci septembra podľa BBC vyšetrovanie ukončila s tým, že kampaň Leave.EU ani jej spoluzakladateľ zákon neporušili. Respektíve že pre to agentúra nemá dôkazy.

Opozícia sa pýta, čo vláda schováva?

Päťdesiatstranový text, na ktorom pracoval spravodajský a bezpečnostný výbor britského parlamentu, mal kabinet pôvodne schváliť vo štvrtok, do konečného termínu mu ale pár dní ešte zostáva.

Finálnym dňom je utorok, keď dôjde na rozpustenie parlamentu kvôli decembrovým predčasným voľbám. Potom už dokument nebude možné zverejniť – a to aj napriek tomu, že správa podľa mezistraníckeho bezpečnostného výboru hovorí aj o priamej hrozbe pre britskú demokraciu. Predseda zoskupenia Dominic Grieve si v Dolnej snemovni na nečinnosť vlády, ktorá dokument do rúk dostala už 17. októbra, sťažoval. Podľa neho svoje „zjavné meškanie“ nijako neodôvodnila.

Britské spravodajské služby už mali podľa tvrdenia The Guardian, znenie dokumentu schváliť. Čaká sa teda len na britský kabinet. Podľa jeho hovorcu však nejde o nič neštandardného – schvaľovací proces má trvať niekoľko týždňov. „Zdroje uviedli, že proces zvyčajne zaberie šesť týždňov, pričom dokument bol odoslaný len pred dvoma týždňami.“ uviedol pre médiá.

S tým však nesúhlasia príslušné parlamentné výbory, podľa ktorých je typická čakacia doba pre takýto úkon desať dní. „Parlament aj verejnosť by mali mať – a musia mať – vo svetle nadchádzajúcich volieb prístup k tejto správe. A je zo strany premiéra skutočne neakceptovateľné sedieť na nej a informácie, ktoré obsahuje odopierať zverejniť,“ povedal predseda bezpečnostného výboru Grieve.

Opoziční politici už obvinili Johnsona, že údajne explozívny text nechce pustiť von pred parlamentnými voľbami. Labourista Ben Bradshaw nadniesol otázku – čo asi ministri pozdržiavaním správy schovávajú? „Ľudia potom budú mať právo usudzovať, že odhalenia obsiahnuté v správe, sú pre vládu a „Toru“ prinajmenšom kompromitujúce,“ povedal Bradshaw.

Nečitateľný spôsob, akým vláda zdržiava zverejnenie dokumentu, takým myšlienkam skutočne nahráva.

Text je prevzatý z portálu: seznamzpravy.cz

SÚVISIACE

Používame cookies aby sme pre vás zabezpečili ten najlepší zážitok z našich webových stránok. OK Viac info