Centrálne riadená implementácia v oblasti informatizácie územnej samosprávy predstavuje efektívny postup. Samosprávne kraje budú zabezpečovať správu a prevádzku svojich informačných technológií doterajším spôsobom, s postupnou migráciou do vládneho cloudu, bez využitia služieb Dátového centra obcí a miest.

Postup rozvoja informatizácie budú samosprávne kraje koordinovať v rámci Združenia SK8. Konštatuje sa to v odporúčaní postupu informatizácie územnej samosprávy, ktorú do pripomienkového konania predložil Úradu podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu Richarda Rašiho.

Združenie Datacentrum elektronizácie územnej samosprávy Slovenska (DEUS) zriadené Ministerstvom financií SR a Združením miest a obcí Slovenska prevzalo vybrané kompetencie na plnenie úloh a cieľov miestnej územnej samosprávy v oblasti informatizácie.

"Na základe príkladu DEUS a ich Dátového centra obcí a miest, ktorý pre zazmluvnené obce a mestá priniesol nielen technické vybavenie úradu, ale aj elektronizáciu služieb, prax ukázala, že takáto centrálne riadená implementácia predstavuje efektívny postup. Je však potrebná koordinácia celej samosprávy s aktívnou podporou Úradu podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu," uvádza sa v materiáli.

Informatizácia územnej samosprávy bola dlhé roky mimo pozornosti vládnych iniciatív. Potreby obcí a miest v tejto agende pokrývali takmer výhradne komerčné subjekty a prakticky všetky obce prevádzkovali svoje informačné systémy lokálne. Situácia sa výrazne zmenila pri tvorbe Operačného programu informatizácia spoločnosti na roky 2007 až 2013.

Pri tvorbe stratégie informatizácie samosprávy je podľa materiálu dôležité zobrať do úvahy odlišnosti jej fungovania voči štátnej správe. V prvom rade priamo nepodlieha vláde a Úradu podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu. Pritom však legislatíva, týkajúca sa informatizácie, sa vzťahuje aj na samosprávy.

V druhom rade, VÚC, mestá a obce sú autonómne pri zostavovaní svojho rozpočtu. Teda koordinovať informatizáciu je možné len prostredníctvom legislatívy platnej pre celú verejnú správu. Významným prvkom v územnej samospráve je skutočnosť, že kompetencie miest a obcí sú prakticky všetky identické. Napĺňanie požiadaviek informatizácie v praxi prebieha teda čiastočne rozdielnym spôsobom v štátnej správe a v samospráve. "Model riadenia (Governance model) informatizácie územnej správy zatiaľ nepracuje úplne optimálne," poukazuje materiál.

Ten pritom identifikuje štyri základné ciele informatizácie územnej samosprávy, a to zvyšovanie úžitkovej hodnoty služieb pre občanov a podnikateľov, zvyšovanie kvality a efektívnosti IT služieb pre samosprávu, zvyšovanie otvorenosti a dôveryhodnosti samosprávy a Smart City – inteligentná samospráva.

Zvyšovanie úžitkovej hodnoty služieb pre občanov a podnikateľov zahŕňa zjednodušenie používania elektronických služieb územnej samosprávy, teda napríklad zjednodušenie platieb v prospech samosprávy. Ďalej aplikáciu princípu „jedenkrát a dosť“, či automatizované spracovanie podaní a sprístupňovanie služieb samospráv prostredníctvom mobilných aplikácií.

V rámci zvyšovania kvality a efektívnosti IT služieb je dôležité predovšetkým efektívne využitie doteraz vynaložených prostriedkov a ich implementáciu. Ďalej je to diferenciácia služieb podľa veľkosti orgánov samosprávy, ale aj motivovanie organizácií samosprávy k pripájaniu prostredníctvom atraktívnejšej ponuky služieb.

V oblasti zvyšovanie otvorenosti a dôveryhodnosti samosprávy ide o periodické prieskumy spokojnosti alebo dostupnosť kľúčových údajov samosprávy cez štandardné otvorené rozhranie. Koncept Smart City zahŕňa široké spektrum služieb, ktoré v spojení s informačnými technológiami umožňujú výrazné zlepšenie kvality života v mestách a obciach.