Podporte našu redakciu
Ak si vážite našu prácu, môžete nás podporiť dobrovoľným finančným príspevkom.
IBAN
SK9102000000004373736457
Ak si vážite našu prácu, môžete nás podporiť dobrovoľným finančným príspevkom.
IBAN
SK9102000000004373736457

Príjmy politikov pod lupou!


Drsná spoveď pamätníka Novembra 1989: Tešil som sa na slobodu, dnes žijem v konzumnom bahne

Janžurová, Špinarová či Preissová. Pozrite sa, ktoré herecké hviezdy mohli hrať legendárne filmové postavy.
Najnovšie články z partnerského portálu somzdediny.sk





Veľmi rýchla, možno rozbitá úvaha o slobode.
„Žiadne my a oni neexistuje!“ Spevák poslal Slovákom silný odkaz k výročiu Nežnej revolúcie
Z mesta SNP prichádza varovanie o pokusoch o prevrat
Nikdy som sa nevedela postaviť na tú „správnu“ stranu. Asi som sa stále nepoučila.
Karol Lovaš naložil súčasnej spoločnosti: Toto sme dopustili!
Po voľbách v septembri 2027... Ak vyhrá súčasná fašistická opozícia...
"Brusel je nový Vatikán. Aj Ján Hus bol populista." vyhlásil na Konzervatívnom fóre v Prahe proti EÚ.
Značka kvality SK podporuje slovenských výrobcov. Ocenenie má už viac ako 1 200 výrobkov
Zomrel Ivan Brožík, bývalý šéfredaktor Hlavného denníka a uznávaný komentátor. Redakcia sa lúči s kolegom, priateľom a človekom, ktorý zanechal hlbokú stopu.
Trump má teraz oveľa väčšiu motiváciu dodržať svoje sľuby „skrotiť Zelenského“ než po stretnutí v Anchorage.
Škandál na opozičnej Letnej! Výzvy proti oligarchom údajne vystrihli zo záznamu demonštrácie
Poplatky u lekára budú legálne a "budem premiérom".
Poviem to tak, ako si myslím.


12. 11. 2026
V dobe, kedy sa česká spoločnosť chystá pripomenúť si tridsiate výročie od udalostí z novembru 1989, to však nie sú príliš povzbudivé výsledky. Zarážajúce je o to viac, že sa tak deje v dobe, kedy sa českému hospodárstvu darí, národ sa už dávno stal konzumnou spoločnosťou, nezamestnanosť je minimálna a dá sa povedať že všetkým Čechom pravidelne rastú platy, a to aj tým ktorí zarábajú najmenej.
Nič menej, nalejme si čistého vína. Z nemalej časti českého spoločenstva je cítiť frustráciu a rezignáciu. Ľudia sú vytočení z politiky a politikov, z veľa krát krívajúcej spravodlivosti, ale aj zo všadeprítomného zdražovania. Niektorí sa "zabetónovali" do svojich bytov či domov a rezignovali o akúkoľvek snahu, na sebe niečo zlepšiť, alebo vyvinúť snahu napríklad o lepšiu či lepšie platenú prácu.
A keď si k tomu doma v televízií pustia Ženu za pultom, Chalupárov alebo Nemocnicu na okraji mesta, tak sa ešte utvrdia v tom, že kedysi bolo lepšie.
Tovaru síce v obchodoch bolo málo, skoro nikam sa nemohlo chodiť, ale každý mal rovnako veľa peňazí a aj rovnako veľa oblečenia či rovnaké auto. Všetci sa so všetkými združovali, deti jazdili na tábory a celé rodiny potom v rámci odborového hnutia na dovolenky po celom Československu.
Títo ľudia nevideli a dodnes nechcú vidieť, nie to ešte chápať morálnu, hodnotovú, ale aj ekonomickú devastáciu do roku 1989, z ktorej sa Česká republika doteraz ešte celkom neprebrala. Preto klobúk dole pred každým jednotlivcom, skupinou či kolektívom, ktorí sa snaží pre seba a svoje okolie či spoločnosť ako takú, niečo urobiť a prispieť k jej obohateniu.
Výsledky a interpretácia výskumu budia dojem, že najmenej spokojní sú tí menej vzdelaní, teda ľudia s výučným listom. Takéto delenie bolo populárne ešte pred dvadsiatimi rokmi, ale teraz? Veď manuálne zruční a šikovní robotníci, remeselníci či baníci majú dnes často väčšie výplaty ako absolventi vtedajších obchodných akadémií či gymnázií. Je po nich dopyt a ľudia ich platia dobre, čo sa o celej rade absolventov humanitných odborov na univerzitách nedá povedať ani náhodou. Tak teda kde je problém?
Mám obavy, že problémom veľkej časti českej spoločností je čosi, čo by sociológ Erich Fromm nazval v 40. rokoch minulého storočia ako „strachom zo slobody“. Je to stav, kedy ľudia nevedia, čo so sebou majú robiť. Predtým boli zvyknutý, že je o všetko postarané a zariadené, oni boli presne riadení, vedení a kontrolovaní a nemuseli sa o nič starať a snažiť sa. Vtedy motivácia nebola žiadna, všetci dostali rovnako bez ohľadu na svoje schopnosti či výkon.
Tento stav zrejme do českej DNA prinieslo presvedčenie, že to tak musí zostať navždy a všetko, čo sa tomu prieči, je zlé a naničhodné. Aj z tohto dôvodu sa v Česku príliš neodpúšťa úspech, prevláda závisť a presvedčenie, že ten, kto má viac, je a priori lump, podvodník a zlodej. Všetko sa potom doplní obligátnou vetou, že "predtým všetci mali prácu, neboli exekúcie, bol poriadok“ a je vymaľované. Zarážajúci je na tom fakt, že si túto predstavu v sebe nesú aj ľudia, ktorým v novembri 1989 bolo 10, 15 či 20 rokov, ktorí mali fakticky život ešte len pred sebou.
Najviac trýzni fakt, že je zistené, ako veľké množstvo ľudí dnes nepozná blízku históriu svojej krajiny. To je nielen negatívnou vizitkou výchovy v rodinách, ale aj samotného školstva. Zo spoločnosti sa vytráca duch kritického myslenia, ľudia nečítajú noviny ani knihy, nesledujú náučné programy a dokumenty v televízií, za svoj berú kadejaký "blábol" či fámu a ani sa neobťažujú overiť si, že tomu tak skutočne je.
Tento stav je vodou na mlyn celej rade politikov, ktorým tento stav vyhovuje. Udržať ľudí v nevedomosti, vystrašiť ich fámou, ale hneď im ponúknuť svoju starostlivú a pevnú náruč. A k tomu im pridať nejakú tú korunu, aby získali pocit, že na nich niekto myslí. To sa to potom dobre vládne!
Americký filozof a spisovateľ George Santayana kedysi povedal slávny výrok: „Ten, kto zabudne na svoju minulosť, je odsúdený si ju znovu prežiť.“ Tieto prorocké slova majú svoj význam a váhu aj dnes. Príkladov, ktoré potvrdzujú toto pravidlo, okolo seba máme dnes viac než dosť.
Zatiaľ žiadne komentáre. Buďte prvý, kto sa zapojí do diskusie.