Doteraz obe strany konfliktu v SaS tvrdia, že stále majú spoločné záujmy v oblasti pomoci Slovensku tým, že budú súčasťou novej vlády. Ich voličom rozprávali, že sa nemajú čoho báť, že všetko je v poriadku a nič sa nedeje. Po včerajšku to už ale vyzerá, že SaS čakajú do volieb ešte krušné časy.
Zhrňme si doterajšie udalosti - na začiatku to boli zrejme medializované ambície Ľubomíra Galka, ktorý sa vyjadril v zmysle, že by chcel kandidovať za predsedu strany.
„Myslel som si, že to, že Richard Sulík bude predseda strany do júna 2020, teda dovtedy, pokiaľ mu vyprší mandát, a zároveň povedie stranu vo februári 2020 do volieb ako líder, máme už v strane ujasnené a uzavreté,“ napísal vtedy na Facebooku Galko.
„Rozhodnutie kandidovať na predsedu SaS a viesť stranu štyri roky sa nerobí tak, že sa ráno zobudíte a večer kandidujete a ak by som sa nakoniec tak rozhodol, určite by som sa na kandidatúru zodpovedne pripravil, vrátane poctivej straníckej kampane, pričom štyri mesiace od februára 2020 do júna 2020 pokladám za optimálnu dobu,“ dodal.
Nasledovali vyjadrenia šéfa SaS Richarda Sulíka ohľadom jeho poslanca Národnej rady Jozefa Rajtára.
„Koniec koncov v júni, týždeň pred kongresom, sme mali republikovú radu, kde ma Jozef Rajtár vyzval, aby som odstúpil z pozície predsedu,“ povedal Sulík v rozhovore pre Denník N. Na spomínanej republikovej rade bol prítomný aj Robert Mistrík, ktorému Sulík niekedy ponúkal prvé miesto na kandidátke. Ten to však odmietol.
Nasledoval uniknutý list niektorých poslancov SaS členom strany, kde Sulíka takmer prirovnali k Hitlerovi. Podľa podpísaných členov dnes už Demokratického jadra SaS bolo Sulíkovo odôvodnenie na zvolanie mimoriadneho kongresu „chabé a pokrytecké“.
„Spočíva v tom, že sa niekde majú viesť ‚neustále diskusie o lídrovi‘ a že ‚hašterenie, osočovanie a intrigy sa musia skončiť‘. Žiadny z týchto problémov však určite nebude po kongrese vyriešený, a to hlavne preto, že z veľkej časti je on sám ich zdrojom. Práve týmto kongresom rozbroje naštartoval,“ píše sa v medializovanom liste.
Podľa nich Sulík „vykonštruoval vnútorného nepriateľa, s ktorým sa treba vyrovnať“. „Nič nové. Podobný koncept používali totalitní ideológovia na to, aby držali ľudí v strachu a likvidovali osoby s inými názormi.“
Je viac než pozoruhodné, že Sulíka pasovali jeho vlastní poslanci takmer za Hitlera, keďže tým vyťahujú jeden z najsilnejších kalibrov argumentov práve medzi liberálmi. Napríklad aj samotný Sulík sa tri roky odmietal baviť s predsedom KDH Alojzom Hlinom preto, že o ňom povedal, že používa slovník neonacistu.
Nasledoval kongres SaS, kde bol Sulík opäť zvolený za predsedu strany väčšinou členov. Sulík bol jediný kandidát, hlas mu dalo 135 členov strany zo 145 zúčastnených. „Viac ako dve tretiny členov prišli a zahlasovali za mňa. Je to dôležitý signál,“ povedal Sulík krátko po jeho znovuzvolení.
Na druhej strane tu máme vzbúrencov, ktorí pre to, aby utvrdili svojich voličov v tom, že sú jednotnou stranou, neurobili vtedy nič. Práve naopak – vytvorením akejsi platformy s názvom „Demokratické jadro SaS“ verejnosti ukázali jednoznačnú nejednotnosť.
Vzbúrenci doteraz neuznávajú výsledky mimoriadneho kongresu, no uznávajú Sulíka ako predsedu, ktorý ale musí ponúknuť v júni 2020 svoju funkciu a opätovne sa o ňu uchádzať na podľa nich „riadnom“ kongrese.
Bývalý člen SaS Jozef Mihál vyhlásil, že za napätím v strane je jej podpredseda Ľubomír Galko, ktorý má predsednícke ambície. Súhlasí s ním aj europoslankyňa Nicholsonová, ktorá bude zrejme na Sulíkom schválenej kandidátke.
Poďme späť k aktuálnym udalostiam.
“Viac ako štvrtina členov ma vyzvala, aby som zorganizoval nominačný kongres. Ja som to povinný spraviť. Tento nominačný kongres prevzal na seba právomoc schvaľovať kandidátku. Republiková rada nemá čo schvaľovať kandidátku, ak to chce spraviť kongres,”
povedal najnovšie Sulík pre Glob.sk.
Sulík má odmietať byť na jednej kandidátke s ľuďmi, ktorým nemôže dôverovať, najmä s Ľubomírom Galkom a Jozefom Rajtárom.
Demokratické jadro SaS žiadalo, aby im ich zostavenú kandidátku požehnala Republiková rada. Tá má 13 členov. Sedia v nej všetci spomínaní aktuálni oponenti Sulíka, čo by znamenalo, že by ho ľahko prehlasovali. "Problém" je však v tom, že kandidátku pritom podľa stanov SaS navrhuje predseda.
Sulík to samozrejme odmietol. Členovia strany ho majú žiadať, aby kandidátku schvaľoval kongres, teda všetci straníci. “Kandidátka bude zostavená tak, aby tam boli ľudia, za ktorých dám ruku do ohňa a po druhé, aby sme po voľbách vytvorili stabilný poslanecký klub,” zdôraznil Sulík.
“Som predseda strany, som zodpovedný za fungovanie strany, mojou zodpovednosťou je spraviť v strane aj poriadok. Ak došlo k takejto situácii, tak to musím riešiť, budem to riešiť a riešim to,” cituje Sulíkove vyjadrenia Glob.
Sulík má "jednoduchú" podmienku - že nebude na kandidátke, na ktorej budú už vyššie spomínaní poslanci. Predseda SaS ďalej nechce nič z toho komentovať, svoj návrh kandidátky predstaví v pondelok 30. septembra.
„Na kandidátke, ktorú navrhne Richard Sulík, nebudeme, a potom sa môžu členovia na kongrese rozhodnúť, za čo budú a nebudú hlasovať,“ povedal Rajtár. On sám chce byť na jednej kandidátke s Richardom Sulíkom. Rovnaký názor zastáva aj Galko.
Ak by mal Sulík dostatok politického "Filipa", dal by Demokratickému jadru SaS možnosť, s ktorou by museli v prípade zachovania ich vlastnej hrdosti súhlasiť - dal by im posledné miesta kandidátky, teda by to spravil "na Matoviča".
DJ'om (Demokratickému jadru SaS, pozn. redakcie) by dal možnosť, ako sa "ukázať" pred verejnosťou a straníkmi, že "majú na to gule". Aj vlk by bol sýty, aj ovca celá. Uvidíme, ako sa nakoniec Sulík rozhodne - v každom prípade to nebude pre stranu SaS také prospešné, ako si mysleli obe strany na začiatku tohto konfliktu.
