HLAVNÝ DENNÍK
DENNÝ VÝBER NÁZORY

Fedor Lukjanov: Nie je čas si vyberať

Karikatúra / Jehad Awrtani

Komentár Fedora Lukjanova

Orientácia na „Veľkú Euráziu“ sa stáva pre Rusko prioritou

Zhrnutie: Bývali to požehnané časy, keď v lete politický život vo svete utíchol. Živo si to pamätám. Prehľad udalostí sa zatiaľ tiahne pozdĺž milovaného konšpirátormi „oblúka nestability“ po kontúru “Veľkej Eurázie”.

Začneme od západu na východ. Jemen sa naďalej rozpadá – južní separatisti podporovaní Spojenými arabskými emirátmi sa zmocnili Adenu, v dôsledku čoho už obe hlavné mestá v krajine nie sú pod kontrolou vlády (metropolu Saná už dávno obsadili proiránski húsíovia). Je nanajvýš pozoruhodné, že SAE sú spojencom Saudskej Arábie proti Húsíom, avšak v skutočnosti sú proti oficiálnej vláde Jemenu. Sýriu vynecháme, nie kvôli tomu, že by tam všetko bolo v poriadku, je to len preto, že už je v centre pozornosti. Situácia okolo Iránu sa naďalej stupňuje – Spojené štáty zvyšujú tlak na Irán a hrozia vojensko-námornou blokádou: vraj, kvôli ochrane lodnej dopravy cez Hormuzský prieliv. Irán odpovedá nevraživým varovaním. V Afganistane panuje ako vždy permanentná nestabilita, ktorá je okrem všetkého iného živená nepochopiteľnou pozíciou Washingtonu – zostať, odísť, ako odísť atď. Konflikt medzi Indiou a Pakistanom sa opäť stupňuje, tentokrát kvôli rozhodnutiu Naí Dillí odobrať osobitný štatút štátu Džammú a Kašmír, čím sa zmení teritoriálna štruktúra v tejto časti krajiny. 

Nikolaj Bobkin: USA márne hľadajú nové spôsoby nátlaku na Irán

Islamabád reaguje mimoriadne ostro, Peking je na jeho strane a vo svete pozorne sledujú konanie Indie. Obchodná vojna medzi Spojenými štátmi a Čínou sa nekončí, na obzore nie je žiadny kompromis a daňové sadzby sa zvyšujú. V samotnej Číne pozorne sledujú dianie v Hongkongu, Peking je presvedčený, že udalosti sú podnecované spoza oceánu. Severná Kórea o sebe pravidelne dáva vedieť – ak nechcete diskutovať o normalizácii po dobrom, možno eskalovať napätie a posunúť vpred stagnujúce rokovania o jadrovom programe. Nakoniec, narastá konfrontácia medzi dvoma spojencami – Japonskom a Južnou Kóreou: začala sa nezhodami v otázke historickej pamäti (druhá svetová vojna), najnovšie ide o akty ekonomickej vojny.

Obrázok zachytávajúci udalosti, ktoré sa odohrali práve v augustových dňoch a týždňoch je pôsobivý. Nechcem vytvárať dojem, že všetky tieto udalosti sú súčasťou nejakého rozsiahlejšieho a viac etapového plánu, rovnakého „oblúka“, ktorý bol úmyselne roztiahnutý. Ak áno, bolo by to v istom zmysle jednoduchšie a zrozumiteľnejšie. V skutočnosti však čelíme inému fenoménu. Konečná demontáž starého svetového poriadku (druhej polovice 20. storočia, ktorý sa neskôr pokúsili prispôsobiť podmienkam 21. storočia) vytvára všade rastúcu nerovnováhu. Odráža sa to vo všetkých uvedených javoch a mnohých ďalších, ak sa neobmedzovať len na okolie Eurázie.

Aké typické črty je možné zo súčasného stavu veci zvýrazniť? Predovšetkým, prudký pokles ducha spolupráce, ochoty a schopnosti brať do úvahy záujmy niekoho iného okrem svojich vlastných. Či už ide o obchodný vzťah, alebo urovnanie sporov v konfliktných zónach, dominujúci je prístup, ktorý Donald Trump s ľahkosťou nazýva „ja som prvý“. Výrazne sa prejavuje faktor osobnosti. Pričom v niektorých prípadoch je to prejav skutočne svojráznych ľudí, ktorí stoja na čele štátov. Trump, pakistanský premiér Imran Khan, predseda indickej vlády Naréndra Módí, severokórejský vodca Kim Čong-un – sú figúrky sami o sebe poriadne rozmanité a verne odzrkadľujúce súčasnú politiku. 

Návrh rezolúcie OSN pre Sýriu chráni „teroristov“, tvrdí Rusko

Niekedy je zosobnenie vyvolané osobnými útokmi. Zaradenie mien na sankčný zoznam, napríklad, voči duchovnému vodcovi Iránu, Alímu Chameneímu, alebo iránskemu ministrovi zahraničia Zarífovi, je jasným pokusom vyvolať ostrú reakciu a eskaláciu. Koniec koncov, vnútorné motívy jednoznačne dominujú nad vonkajšími. Trumpova politika voči Číne, alebo Iránu, Módího rozhodnutie o Kašmíre, konanie Japonska a Južnej Kórey voči sebe navzájom – to všetko súvisí predovšetkým s vnútornými, niekedy čisto volebnými potrebami (najmä v prípade USA).

Vo všetkých týchto nepokojoch je pre Moskvu nemožné zostať vonkajším pozorovateľom. Každý z uvedených procesov ovplyvňuje určité záujmy Ruska – hospodárske, bezpečnostné, ľudské a humanitárne. Na základe mnohých, aj objektívnych dôvodov je orientácia na „Veľkú Euráziu“ v súčasnosti pre Rusko prioritou. Nejde o problém kostrbatých vzťahov so Západom, ale o posun celej medzinárodnej rovnováhy smerom na Východ k priestoru spájajúcemu Indický a Tichý oceán. Hlavná výzva pre Rusko spočíva v nasledovnom. V atmosfére medzinárodného konfliktu, vás všetci hlavní hráči postrkujú k tomu, aby ste si vybrali – „kto nie je s nami, je proti nám“ a tak ďalej. Rusko si však nemôže a nemalo by si vyberať. V „dvojiciach“ konfrontácie – India a Čína, India a Pakistan, Južná a Severná Kórea, Irán a Saudská Arábia atď. – každá zo strán je pre ruskú politiku dôležitá, hoci rôznymi spôsobmi. Pokiaľ ide o obchodný a ekonomický boj medzi Spojenými štátmi a Čínou, ide o živelnú pohromu, pred ktorou by bolo lepšie schovať sa, ale aj v tomto prípade platí, že nie je možná voľba „svojej“ strany, dokonca aj vtedy, ak je Peking neporovnateľne lepším partnerom.

Dimitrij Sedov: USA uťahujú slučku okolo Iránu

Na Blízkom východe sa Moskve do dnešných čias podarilo filigránsky vybudovať si vzťahy doslova so všetkými účastníkmi. Preniesť tieto zručností na Veľkú Euráziu je veľmi ťažké – rozsah je iný. Ale životne dôležité.

SÚVISIACE

Používame cookies aby sme pre vás zabezpečili ten najlepší zážitok z našich webových stránok. OK Viac info