HLAVNÝ DENNÍK
TASR
ZAHRANIČIE

Objavili prvú planétu v obývateľnej zóne a zároveň s vodou

Astronómom sa podaril veľký prelom v pátraní po mimozemskom živote. Dva vedecké tímy, kanadský a britský, tesne po sebe v magazínoch Astronomical Journal a Nature Astronomy oznámili, že identifikovali vodu na exoplanéte, ktorá sa nachádza v takzvanej obývateľnej zóne, teda v takej vzdialenosti od svojej hviezdy, ktorá na nej umožňuje prípadný život v takej alebo podobnej forme, ako ho poznáme na Zemi.

„Toto je zatiaľ najväčší krok k nášmu cieľu, ktorým je nájdenie života na iných planétach a dôkaz, že nie sme sami,“ cituje britský denník The Guardian Björna Bennekeho z University of Montreal, ktorý viedol kanadský tím astronómov.

„Objavenie vody na potenciálne obývateľnej planéte inej, ako je Zem, je neuveriteľne vzrušujúce, je tam správna teplota a nachádza sa tam aj voda. Je to v súčasnosti ten najlepší kandidát na nahradenie našej planéty,“ uviedol hlavný autor štúdie Angelos Tsiaras z University College London.

„Približuje nás to k zodpovedaniu základnej otázky: Je naša Zem jedinečná?,“ ďalej prehlásil Tsiaras.

Tsiaras však dodal, že planéta by sa nemala považovať za „Zem 2.0“, pretože „je výrazne ťažšia a má odlišné atmosférické zloženie“.

Planéta K2-18b, ktorú objavili už v roku 2015, sa od nás nachádza vo vzdialenosti 110 svetelných rokov. Obeh okolo hviezdy jej trvá 33 pozemských dní, čo znamená, že jeden rok na nej trvá zhruba toľko, ako na Zemi jeden mesiac.

Podľa jej vzdialenosti od hviezdy, okolo ktorej obieha, vedeli vedci vypočítať, že teplota na povrchu planéty môže byť v rozmedzí od mínus 73 do plus 47 stupňov Celzia, čo sú veľmi podobné podmienky ako na Zemi.

Planéta, ktorá je zhruba dvakrát väčšia ako naša Zem, má atmosféru a je navyše predpoklad, že ide o teleso s kamenným povrchom. Podľa kanadských astronómov posledné zistenia naznačujú, že na planéte dokonca prší.

Potiaľto povzbudzujúce informácie. Je však aj viacero faktov, a upozorňuje na ne najmä britský tím, ktoré môžu náš optimizmus v pátraní po mimozemskom živote alebo podmienkach vhodných na život schladiť.

V prvom rade, nie je zatiaľ dokázané, že sa voda nachádza aj na povrchu planéty. Našli ju zatiaľ len vo forme vodnej pary v atmosfére. Ani tu nie je zatiaľ veľmi jasné, koľko sa jej tam nachádza, môže to byť medzi 0,01 až 50 percentami celkového zloženia atmosféry, čo je značný rozptyl.

Druhý problém je, že planéta K2-18b je osemkrát hmotnejšia ako naša Zem, čiže pohybovať sa po nej systémom, aký je zaužívaný na Zemi, by bolo pre prípadné mimozemské organizmy značne obtiažne.

Tretím a možno najzásadnejším problémom je hviezda, okolo ktorej planéta obieha. Na rozdiel od nášho Slnka, žltého trpaslíka, ide o červeného trpaslíka, teda hviezdu podstatne menšiu a chladnejšiu. Planétu K2-18b však bombarduje radiáciou, ktorá by bola pre nás veľmi nebezpečná.

Vodné pary v atmosférach boli už predtým objavené, ale iba v obrovských plynných gigantoch, ako je Jupiter.

Ako však priznáva aj Ingo Waldmann, člen britského, teda toho skeptickejšieho tímu, je samozrejme možné, že „život sa na tejto planéte vyvinul inak“.

Červení trpaslíci sú podľa všetkého ďaleko najčastejšie hviezdy v našej galaxii, Mliečnej ceste, a obieha okolo nich aj najviac nám známych planét.

Americký Národný úrad pre letectvo a vesmír (NASA) aktuálne eviduje už vyše 4-tisíc objavených exoplanét, plus ďalších 4-tisíc vhodných kandidátov, u ktorých sa však ešte musí potvrdiť, či ide o exoplanéty.

Nové štúdia naznačujú, že kométy z našej slnečnej sústavy pochádzajú z jediného kozmického zdroju

SÚVISIACE

Načítava sa...

Používame cookies aby sme pre vás zabezpečili ten najlepší zážitok z našich webových stránok. OK Viac info