Novela atómového zákona zhorší prístup ľudí k informáciám, tvrdí Mareková
11 | 09 | 2019 I TASR

Odborníčka na prístup verejnosti k rozhodovaniu Dana Mareková tvrdí, že Slovensko sa novelizáciou atómového zákona posunulo ďalej od želaného stavu prístupu verejnosti k informáciám. Parlament v utorok (10. 9.) prelomil veto prezidentky Zuzany Čaputovej pri tejto novele.


"Už teraz bola Slovenská republika pre rozhodovanie o svojich jadrových prevádzkach v porušení tzv. Aarhuského dohovoru. Na pôde OSN je proti Slovensku z tohto titulu vedené konanie, ktoré má smerovať k zosúladeniu slovenskej legislatívy aj rozhodovacej praxe podľa atómového zákona s uvedeným Dohovorom. Schválená novela ide presne opačným smerom," povedala Mareková.

Hlavný problém vidí v dvoch bodoch novely, a to zavedení telekomunikačného a poštového tajomstva a vo vylúčení mimoriadnych opravných prostriedkov – obnovy konania a preskúmania rozhodnutia mimo odvolacieho konania. Oba body považuje za výrazné obmedzenie verejnej kontroly rozhodovania. Podľa Marekovej je takáto úprava zarážajúca, keďže ide o citlivú tému, ako je výstavba jadrového zariadenia. Poukazuje na to, že snahy o skrývanie informácií sú tu už roky a boli kvôli tomu vedené aj súdne spory.

"Kandidátka Smeru-SD nebude robená za zásluhy,o menách sa ešte nehovorilo", tvrdí Raši
Kandidátka Smeru-SD do nadchádzajúcich parlamentných volieb nebude robená za zásluhy. O konkrétnych menách sa v strane ešte nehovorilo. Pred rokovaním vlády to uviedol podpredseda vlády pre investície a informatizáciu Richard Raši... Čítať ďalej
11 | 09 | 2019 | TASR


Novelu atómového zákona predložili poslanci koaličného Smeru-SD Róbert Puci a Maroš Kondrót. Správne konania týkajúce sa jadrových zariadení, ktoré sú na Úrade jadrového dozoru (ÚJD) SR vedené, majú byť podľa nich efektívnejšie. Novela upravuje aj spôsob komunikácie úradu voči tzv. dotknutej verejnosti. Ako poukázali poslanci, atómový zákon už v súčasnosti upravuje doručovanie rozhodnutí dotknutej verejnosti prostredníctvom verejnej vyhlášky.

"S cieľom zabezpečiť efektívne informovanie dotknutej verejnosti sa navrhuje, aby sa v týchto prípadoch doručovali v priebehu konania prostredníctvom verejnej vyhlášky aj výzvy, upovedomenia, predvolania alebo iné písomnosti," uvádza sa v dôvodovej správe.

Prezidentka novelu vrátila do parlamentu na opätovné prerokovanie. Bola presvedčená, že by viedla k rozporu so spomínaným dohovorom. "Aplikácia novely by viedla k rozporu s medzinárodným dohovorom, a teda by bezdôvodne obmedzovala práva verejnosti v prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia, v tomto prípade v takej citlivej oblasti, akou je spustenie a prevádzka jadrových zariadení. Pripomienky smerujú k odstráneniu tohto rozporu," priblížila hlava štátu.