Komentár Nikolaja Bobkina (Fond strategickej kultúry)

Izrael otvoril v Iraku proti Iránu druhý front

V dlhej tieňovej vojne Izraela proti Iránu sa znovu objavili náznaky plnohodnotného konfliktu. Tentoraz Izraelčania stupňujú napätie s teheránskym spojencom, libanonským Hizballáhom. V Tel Avive ho totiž považujú za najmocnejšiu vojenskú hrozbu na hraniciach židovského štátu.

Drobné potýčky sú dlhodobo samozrejmosťou. Minulotýždňové strety ale boli najvážnejšie za posledných niekoľko rokov. Izraelský letecký úder zabil viac než dvoch bojovníkov Hizballáhu v Sýrii. Izraelská armáda uviedla, že mŕtvymi boli libanonskí občania, ktorých Iránci školili na riadenie útočných bezpilotných lietadiel (UAV). Nasledovala izraelská operácia v Bejrúte. Izraelský UAV vrazil do strechy mediálnej kancelárie Hizballáhu. Ďalší explodoval v neďalekej blízkosti od nej. Obe UAV boli plne naložené výbušninami. Hizballáh následne reagoval paľbou protitankových rakiet na izraelskú vojenskú hliadku na libanonsko-izraelskej hranici. Konflikt sa napokon obišiel bez mŕtvych. Izraelská armáda však začala odvetný delostrelecký úder na libanonskom území.

Vodca libanonského Hizballáhu, Hassan Nasralláh povedal, že tieto izraelské útoky na libanonské územie znamenajú začiatok „novej fázy“ konfliktu. Podľa neho už neexistujú také červené čiary, ktoré by Hizballáh neprekročil. Ak doteraz obe strany konali v rámci určitých nepísaných pravidiel a vyhýbali sa vážnejšiemu konfliktu, týmto sa rovnováha narušila.

K novému incidentu došlo 9. septembra skoro ráno. Skupina podporovaná Iráncami zostrelila izraelské UAV v blízkosti mesta Ramya v južnom Libanone. V ten istý deň izraelská armáda začala cvičenia generálneho štábu Keystone v blízkosti libanonských hraníc. Nacvičovala viacúrovňovú vojnu proti Hizballáhu. Cvičenia pokračovali až do dnes (11. septembra). Existujú názory, že strany sú od vzájomného zastrašovania čoraz bližšie až k prechodu do ozbrojeného konfliktu.

Podľa Foreign policy je Netanjahu pripravený na intervenciu v Libanone. A nepochybuje o tom, že sa Hizballáh tiež pripravuje na vojnu. V takejto situácii by sa Washington a najmä prezident Trump mali skutočne obávať otvoreného konfliktu medzi Izraelom a blízkym spojencom Teheránu. Takýto konflikt by mohol prerásť do regionálnej vojny, ktorá by zasiahla územia Sýrie a Iraku. Na ich vojenské zariadenia navyše začal Izrael od júla pravidelné letecké útoky.

Izrael tak v skutočnosti otvoril v Iraku nový front proti Iránu. Izraelská spravodajská služba, spomínaná vo vyššie uvedenom článku tvrdí, že Iránci začali na irackom území nasadzovať balistické strely. Predpokladá, že Irán používa zariadenia zo Saddámovej éry. Rozhodnutie rozšíriť infraštruktúru rakiet mimo Libanonu a Sýrie, teda v Iraku, zapadá do iránskej stratégie vojenskej konsolidácie troch spojeneckých štátov. Zatiaľ čo Biely dom diskutuje o vytvorení takzvaného NATO na Blízkom východe z monarchií Perzského zálivu, Teherán sa na druhej strane snaží upevniť svoju vojenskú prítomnosť v spojeneckých štátoch.

Washington teraz nie je schopný zastaviť Teherán. Americká politika „maximálneho tlaku“ na Irán oživila iránsku politiku „maximálneho odporu“. Keď tlak USA na Irán rastie, Teherán zvyšuje strategickú hĺbku svojich operácií. V tejto situácii sa USA čoraz viac spoliehajú na židovský štát.

Štátny tajomník Mike Pompeo v rozhovore s izraelským premiérom Benjaminom Netanjahuom podporil právo Izraela chrániť sa pred hrozbami z Iránu. Odobril „opatrenia na zabránenie hrozbám“, vrátane útokov na ciele, ktoré ohrozujú Izrael. Bez ohľadu na to, kde sa nachádzajú. V posledných rokoch Izrael urobil viac ako 200 leteckých úderov priamo proti iránskym cieľom, alebo ich spojencom v Sýrii. Iránci vo väčšine prípadov neodpovedali.

To všetko môže narušiť krehkú rovnováhu v tlejúcich miestnych konfliktoch. Netanjahu mal tri roky veľký vplyv na prezidenta Trumpa a jeho pomocníkov. Teraz sa situácia mení. Jeruzalem neskrýva rozhorčenie nad ochotou Washingtonu viesť priame rokovania s Iránom. V Izraeli to považujú za rozhodnutie zvoliť si novú líniu vzťahov s Teheránom. Sotva, čo izraelské noviny Haaretz uviedli, že John Bolton stratil prezidentovu priazeň, médiá priniesli správy, že Donald Trump

Skutočnosť, že bol Bolton prepustený, znamená, že pôvodný plán Netanyahua stroskotal. Americký prezident súhlasil so zavedením najprísnejších ekonomických sankcií proti Teheránu, ktoré boli kedy uvalené na inú krajinu v prípade neexistencie vojny. Nepodarilo sa mu ale dostať Irán na kolená a zbaviť ho Iraku, Sýrie a Libanonu. Namiesto toho sa zvýšil iránsky vplyv na hraniciach s Izraelom.

Netanjahu možno dúfal, že Amerika urobí prácu za Izrael a zaútočí na Irán. Zdá sa ale, že teraz tak neurobí. Pred prezidentskými voľbami v USA v novembri 2020 sa Trumpovi vojna na Blízkom východe a s ňou spojené straty amerických vojakov vôbec nehodia. Medzitým izraelská vláda čoraz viac hovorí o potrebe nových útokov na ciele Hizballáhu tam, kde to považuje za nevyhnutné.