Prezidentka SR Zuzana Čaputová otvorila v pondelok v Múzeu holokaustu v Seredi symbolickým zapálením sviečky Stretnutie generácií. Na pôde bývalého pracovného tábora sa okolo 400 žiakov škôl z celého Slovenska stretlo so skupinou preživších, ktorí prišli do Serede tlmočiť mladej generácii svoje skúsenosti a odovzdať posolstvo. Podujatie sa koná pri príležitosti Pamätného dňa holokaustu a rasového násilia.
"V deviaty septembrový deň v roku 1941 začala pre jednu etnickú a náboženskú skupinu cesta, ktorá pokračovala diskriminovaním, prenasledovaním, deportáciami a na jej konci väčšinu čakala smrť. Udalosť, ktorá rasovému a náboženskému prenasledovaniu dala legálnu podobu a ktorej smutné výročie si dnes pripomíname, sa neodohrala na inom kontinente, ani v inej v krajine. Jej stopy sú aj tu, na tomto mieste, v tomto meste," povedala prezidentka vo svojom príhovore. Uviedla, že nechcú hľadať a označovať vinníkov. Vina sa dá podľa jej slov odpustiť aj oľutovať a to sa už v histórii opakovane stalo. "Čo sa ale odpustiť ani oľutovať nedá, je zodpovednosť, pretože tá je konštantná," konštatovala prezidentka.
Dodala, že hoci celé protižidovské zákonodarstvo vznikalo aj pod tlakom nacistického Nemecka, vychádzalo z domácej politiky totalitného režimu, ktorý si k svojej existencii vždy potrebuje nájsť nepriateľa. A ako sa ukazuje, hľadanie nepriateľa nemusí byť príznačné len pre totalitné režimy.
"Buďme preto aj dnes pozorní, keď niekto šíri nenávisť voči menšinám ako svoj program. A buďme ešte pozornejší, keď sa niekto snaží ukázať, že nenávisť je vlastnosť väčšiny Sloveniek a Slovákov a humanizmus, ľudskosť sú len pokrytectvo," upozornila prezidentka.
"Ani v dobe, ktorú si pripomíname, nebolo treba byť presvedčeným fašistom, aby sa schvaľovali neľudské činy. Mnohí len uverili propagande," dodala Čaputová. Je podľa nej neustále dôležité prinášať svedectvo o holokauste, "Lebo to nie je židovská tragédia, je to tragédia nás všetkých".
Na Stretnutie generácií Múzeum holokaustu pozvalo školy okrem iného z Novej Bane, Martina, Rimavskej Soboty, Bratislavy, Vrábľov či Nitry a zhruba dve desiatky preživších. Medzi nimi bol aj Juraj Furst, žijúci v Izraeli. "Využívam túto možnosť stretnúť sa s mladými, lebo nás už nie je veľa, ktorí môžeme o holokauste hovoriť z vlastnej skúsenosti," povedal.
Furst bol aj pri otvorení múzea v roku 2016 a mal slávnostný pohovor za všetkých preživších. Deti boli pripravené pýtať sa. "Nie všetko sa naučíme v škole, počuť to od ľudí, ktorí holokaust prežili, je najlepšie, ako sa dozvedieť, čím si prešli," povedala Ema Ivičová zo Základnej školy na Topoľovej ulici v Nitre.
Prezidentka Čaputová si v sprievode vedúceho múzea Martina Korčoka pozrela aj dva z piatich barakov, ktoré múzeum spravuje a postupne ich mení na expozície o holokauste a vzdelávacie zázemie. Sviečky na chanuke zapálila aj s ďalšími šiestimi účastníkmi podujatia.
