Koncom augusta iránsky minister zahraničných vecí Mohammad Zarif navštívil svojho čínskeho partnera Wang Liho, aby predložil mapu s komplexnými cestami pre strategické partnerstvo medzi Čínou a Iránom, podpísanú v roku 2016.

V aktualizovanej dohode sa objavuje veľa bodov obsiahnutých v predchádzajúcich dohodách medzi Čínou a Iránom, ktoré už boli predtým zverejnené. Mnohé kľúčové body tejto aktualizovanej dohody sa však k verejnosti nedostanú, a to aj napriek tomu, že ide o potenciálny významný posun ku globálnej rovnováhe v ropnom a plynárenskom odvetví. Uviedol to dôveryhodný zdroj, ktorý je úzko prepojený s iránskym ropným ministerstvom, pre portál Petroleum Economist koncom augusta.

Hlavným pilierom novej dohody je, že Čína investuje 280 miliárd dolárov do iránskeho ropného, ​​plynárenského a petrochemického odvetvia. Táto suma bude zahrnutá do prvého päťročného obdobia dohody, avšak je zrejmé, že ďalšie sumy pribudnú v každom nasledujúcom päťročnom období na základe dohody pri oboch stranách.

Investícia do modernizácie iránskej dopravnej a výrobnej infraštruktúry sa zvýši o ďalších 120 miliárd dolárov, ktoré sa taktiež zahrnú do prvého päťročného obdobia, pričom sa v ďalšom päťročnom období tiež môžu navýšiť, záleží to iba na dohode medzi oba krajinami

Čínskym spoločnostiam bude okrem iného aj udelená možnosť odmietnutia ponuky zapojenia sa do vývoja ropy a zemného plynu. Čínske firmy zo začiatku majú tiež možnosť odmietnuť zapojenie sa do všetkých petrochemických projektov v Iráne, vrátane zaobstarania technológií, systémov a personálu potrebných na dokončenie takýchto projektov.

„Až 5 000 čínskych bezpečnostných pracovníkov bude potrebných v Iráne na ochranu čínskych projektov. K dispozícii bude ďalší personál a materiál na ochranu prípadného tranzitu dodávok ropy, plynu a iných petrochemických produktov z Iránu do Číny, ktoré sa bude plaviť cez Perzský záliv,“ prehlásil iránsky zdroj.

Čína bude tiež môcť nakupovať akékoľvek ropné, plynové a petrochemické výrobky so zaručenou minimálnou zľavou 12 percent na šesťmesačnú priemernú cenu porovnateľných referenčných produktov plus ďalších 6 - 8 percent z tejto metriky na kompenzáciu možného rizika."



Podľa podmienok v novej dohode, Čína dostane právo na odloženie platby za iránske produkty až dva roky. Čína bude tiež schopná platiť v menej hodnotných menách, ktoré získala z podnikania v Afrike a štátoch bývalého Sovietskeho zväzu, čo znamená, že do tohto obchodu nebudú zapojené žiadne doláre.

„Vzhľadom na výmenné kurzy súvisiace s konverziou týchto menej hodnotných mien na hodnotné, ktoré môže Irán získať od svojich priateľských západných bánk - vrátane Europäisch-Iranische Handelsbank [v Nemecku], Oberbank [v Rakúsku] a Halkbank [v Turecku]] - Čína sa pri tom pozerá na ďalšie zľavy 8 - 12 percent [relatívne k dolárovej cene priemerných referenčných hodnôt], čo pre Čínu znamená celkovú zľavu až 32 percent za všetky nákupy ropy, plynu a petrochemických komodít," ďalej sa uvádza v zdroji.

Ďalším pozitívnym faktorom pre Čínu je skutočnosť, že jej zapojenie na budovaní iránskej výrobnej infraštruktúry bude úplne v súlade s iniciatívou "Jeden pas, jedna cesta". Čína má v úmysle využiť lacnú pracovnú silu, ktorá je k dispozícii v Iráne, na výstavbu tovární navrhnutých a kontrolovaných veľkými čínskymi výrobnými spoločnosťami s rovnakými špecifikáciami a operáciami ako v Číne.

Výsledné výrobky budú môcť vstúpiť na západné trhy prostredníctvom trás vybudovaných alebo vylepšených zvyšujúcim sa zapojením Číny do iránskej dopravnej infraštruktúry. Koncom augusta iránsky viceprezident Eshaq Jahangiri predložil návrh dohody najvyššiemu vodcovi Iránu Alimu Khameneimu. Irán podpísal zmluvu s Čínou o realizácii projektu vybudovaní hlavnej 900 kilometrovej železnice spájajúcej Teherán so severovýchodným mestom Mašhad. Jahangiri dodal, že už existujú plány na zriadenie vysokorýchlostnej vlakovej linky Teherán-Qom-Isfahán, ktorá rozšíri túto modernú siet až na severozápad cez Tabriz.

Tabriz, ktorý je domovom viacerých kľúčových ropných, plynových a petrochemických lokalít a východiskovým bodom pre plynovod Tabriz-Ankara, bude hlavným bodom novej Hodvábnej ceste, ktorá bude spájať Urumči (hlavné mesto západnej čínskej provincie Sin-ťiang) s dĺžkou 2 300 km s Teheránom, ktorý zasa spája Kazachstan, Kirgizsko, Uzbekistan, Turkménsko a potom cez Turecko sa spojí s Európou.



Plán plynovodu si bude vyžadovať spoluprácu aj Ruska, pričom donedávna tiež zvažovalo podobne všestrannú samostatnú dohodu s Iránom. Podľa zdroja dohoda obsahuje doložku, ktorá umožňuje aspoň jednej ruskej spoločnosti mať možnosť zapojiť sa spolu s čínskym prevádzkovateľom aj za zvýhodnených podmienok.

Iránci očakávajú od tejto dohody tri kľúčové pozitíva. Prvé pozostáva z Číny, ktorá je jednou z piatich krajín, ktoré majú štatút stáleho člena v Bezpečnostnej rade OSN (BR OSN) a taktiež Rusko, ktoré je tiež čiastočne zahrnuté v novej dohode.

„Aby sa zabránilo ďalšiemu zvyšovaniu sankcií - a časom vzbudili záujem USA, aby sa vrátili k rokovaciemu stolu - Irán má na svojej strane dva z piatich hlasov v BR OSN. Skutočnosť, že sa Zarif nečakane ukázal na augustovom samite G7 na pozvanie Francúzska môže znamenať, že má na svojej strane aj iného člena," ďalej uvádza portál Petroleum Economist.

Druhým pozitívom pre Irán je, že dohoda im umožní konečne urýchliť zvýšenie výroby ropy a plynu z troch iránskych kľúčových oblastí. Čína súhlasila s urýchlením rozvoja jedného z iránskych projektov South Pars (SP11). Čínska národná ropná korporácia (CNPC), jeden z čínskych „veľkých troch“ výrobcov, prevzala 50,1-percentný podiel, po stiahnutí francúzskej väčšiny v reakcii na americké sankcie. CNPC od tej doby urobila len malý pokrok pri vývoji SP11.

Irán dúfa, že do konca roku 2021 zvýši plánovanú mieru výroby v západnom Karúne, miesto zdielané so susedným Irakom, zo súčasných 5 percentných rezerv na najmenej 25 percent. „Pri každom zvýšení percentuálneho bodu by sa výška spätne získateľných rezerv mala zvýšiť o 670 miliónov barelov, čo je približne 34 miliárd dolárov, pri cene 50 dolárov za barel.

Poslednou výhodou pre Irán je to, že Čína súhlasila so zvýšením dovozu iránskej ropy, na rozdiel od USA. Údaje o všeobecnej colnej správe Číny (GAC) zverejnené koncom augusta ukazujú, že Čína ani zďaleka neznížila svoj dovoz z Iránu, ani po tom ako to USA zakázala.