HLAVNÝ DENNÍK
KOMENTÁRE

Jana Teleki: Šantovi sa v priamom prenose rúca obžaloba Kočnera

Pojednávanie s Kočnerom ako v 50-ich rokoch

Za mimoriadnych opatrení, v budove ZVJS Bratislava, pokračovalo pojednávanie vo veci falšovania zmeniek voči Ruskovi a Kočnerovi. Mimoriadne opatrenia začali teatrálnym prevozom Mariána Kočnera a privilegovaním denníka SME. Redaktorom Sme ako jediným povolil súd živý prenos z pojednávania.

V 50 – tych rokoch procesy so zradcami národa vysielal rozhlas.  Zapálené politické prejavy prokurátorov ako aj vyjadrenia označených zradcov národa počúvali na svojich pracoviskách kolektívy pracujúcich.

Tento krát bolo pojednávanie trochu pokojnejšie, ale privilegovanie jediného média a ignorovanie Martina Daňa sa aj počas pojednávania ukázali ako okolnosti organizované vlastne prokurátorom Šantom. Prokurátor Šanta sa obžalovaného Kočnera priamo spýtal, či platí Martinovi Daňovi za priaznivé ovplyvňovanie verejnej mienky.

Jana Teleki: Šantovi sa v priamom prenose rúca obžaloba Kočnera

Súd povolil prvý krát v histórii priamy prenos

Avšak je otázne, či na uvedený krok mal súd za daných okolností vôbec právo, nakoľko zákon o ochrane osobných údajov sa sprísnil do takej miery, že žiadna informácia bez súhlasu dotknutej osoby nesmie byť publikovaná nielen na verejnosti, ale dokonca ani voči účastníkovi konania ak sa jedná o osobné údaje, údaje o zdravotnom stave a iné zákonom chránené okolnosti. Zo stanoviska a privilegovania SME vyplýva, že súd je ovplyvňovaný najmä médiami, ktoré Kočnera dopredu vyhlasujú za vinného, čo veľa naznačuje predovšetkým o zákonnosti súdneho procesu. Povrchné orgány na údajný výkon spravodlivosti ako aj právne zastúpenie Markízy, nepočítalo s tým, že Marián Kočner dokáže svojimi úmyselne zjednodušenými vyjadreniami a formuláciami dať prejednávanej veci diametrálne odlišný rozmer.

Šanta odhalil svoju zaujatosť a neoprávnenosť obžaloby

Po plynulom vysvetlení Mariána Kočnera a vyhlásení prestávky začal prokurátor Šanta klásť otázky. Šanta kládol veľmi rozšafne, povrchne a neadresne otázky a od samého začiatku bolo zjavné, že sa v súlade s trestným poriadkom nepridržiava podanej obžaloby. Neuvádzal zmenky menovite, ani podľa dátumu a vystavenej sumy. Kočner musel opakovane napomínať, aby tieto otázky spresnil. Bolo zjavné, že veľa vecí Šanta nemá vyjasnených, prípadne podsúva v otázke vysokú povrchnosť, na ktorú však Kočner v podobnom štýle nereagoval. Neprimerane Šanta znervóznel, keď sa začalo skloňovať meno Ernesta Valku, zastupovanie Silvie Volzovej v období, keď u neho Daniel Lipšic vykonával prax koncipienta, ale najmä keď Kočner Ernesta Valku označil  ako osobu, ktorá konštrukciu a výpočet sumy na zmenkách vlastne navrhla.

Na zdanlivo orientačné otázky, typu ako Kočner vnímal v tom období Ernesta Valka najskôr nedostal odpoveď pre jeho všeobecnosť a nesúvislosť. Neskôr, ale Kočner vysvetlil, že celá Dzurindova vláda potrebovala Markízu aj Valku, pretože na Markíze postavila svoje víťazstvo vo voľbách. Kočner Šantu upozornil na skutočnosť, že Rusko mal reálny politický vplyv cez Markízu, čo dokazuje aj jeho neskorší úspešný vstup do politiky. V tejto súvislosti povedal, že tento vstup ho stál rádovo okolo 300 miliónov korún, ktoré hradil v prvých rokoch po vyriešení sporu Markízy a teda mal dosť prostriedkov na to, aby neskôr vedel si hradiť svoje záväzky, ktoré na zmenkách potvrdil.

K výške sumy na zmenkách a k ich výpočtu taktiež dostal Šanta logickú odpoveď, ktorá bola odôvodnená obchodne, hodnotami firiem, ich ziskami ako aj podielmi, vďaka ktorým CME nekupovala mačku vo vreci, ale potenciálny zdroj príjmov v podobe podielu v Markíze. CME  80 mil. vyplatených korún poskytla na uspokojenie odkúpenej pohľadávky Siloša Pohánku a nie za obchodný podiel. To vôbec nevylučovalo a neznamenalo ich nesúhlas s nejakými budúcimi záväzkami, ktoré boli ošetrené cez záväzky Pavla Ruska, ktorý sa takto dostal opäť do čela Markízy, ale už bez Volzovej, ktorej bolo vyplatených 270 miliónov korún.

Šantova otázka, či vie Kočner aký bol v tej dobe priemerný zárobok bola vyslovene populistická a nesúvisiaca s vecou. Šanta sa ňou iba neobratne pokúsil vyvolať vyvolať nenávisť voči človeku, ktorý disponoval miliónmi.

Prokurátor Šanta nedokázal Kočnerovi položiť ani jednu otázku, na ktorú by nedostal ucelenú logickú odpoveď a vysvetlenie a nevedel mu vyvrátiť ani jeden termín, jednu sumu, ani miesto podpisu, či samotný podpis, na ktorých vlastne založil obžalobu. Po fiasku Šantu, keď nevedel položiť k podanej obžalobe žiadnu konkrétnu otázku a to ani k výške, času, vyhotovenia zmeniek, skĺzol do mediálneho boja proti Kočnerovi.

Prokurátor hľadal dôvody kolúznej väzby a ovplyvňovania svedkov

Prvou otázkou, ktorou Šanta nepochodil boli takzvané motáky, na ktoré odmietol Marián Kočner vypovedať z dôvodu prebiehajúceho vyšetrovania. Otázku namietal aj obhajca Michal Mandzák, ktorý poukázal na neoprávnené právne závery pred uzatvorením veci. Následne Šanta v snahe vyhnúť sa motákom, ktorými v podstatnej miere je odôvodnená Kočnerova väzba, začal riešiť kontakty Mariána Kočnera a osobitne sa pýtal akých sudcov, prokurátorov, policajtov chcel ovplyvniť a s kým hovoril o veci zmeniek. Kočner odmietol akékoľvek ovplyvňovanie včítane otázok na vyšetrovateľa a Bodora, ale nezabudol upriamiť pozornosť na prokurátorku generálnej prokuratúry, ktorá sa v tejto veci osobitne angažovala nad hranicu zákona a vyjadril sa, že dúfa,že jej telefón je zaistený dávno v trezore.

Šanotva hystéria a servilita k mainstreamovým médiám vrcholila absolútne nevhodnou otázkou k tomu, či Kočner platil novinárov a média za to, aby ovplyvnili verejnú mienku pozitívne v jeho prospech, konkrétne sa priamo pýtal na Martina Daňa.

Šantovi zrejme ušlo, že v priamom prenose preukázal svoju zaujatosť a snahu veci riešiť cez média, ktoré si postupne programuje na verejné lynčovanie Mariána Kočnera. Čitateľnejší populizmus a obmedzenosť ešte prokurátor na pojednávaní snáď doposiaľ nepredviedol. Predsa nečakal, že aj keby to bola pravda, Marián Kočner sa prizná?

Vlastne ak sa snažíme pochopiť atmosféru prostredie ktoré chcel Šanta s aktívnom pomocou SME sa pokúsil navodiť atmosféru verejného tribunálu nad Mariánom Kočnerom.

Z otázok, ktoré sa absolútne netýkali podanej obžaloby, ale osobných pomerov Kočnera je zjavné, že Šantovi horí stolička pod zadkom, pretože nevie dokázať ani len predpoklad, že by došlo k ovplyvňovaniu svedkov, prípadne konania, a už vôbec nie marenia dôkazov.

Špeciálny senát ŠTS

Hoci bol senát povinný z formálnych a procesných dôvodov predložiť obžalovaným zmenky na vyjadrenie, Mariánovi Kočnerovi podobne ako Pavlovi Ruskovi súd zmenky, ktoré sú predmetom obžaloby na identifikáciu nepredložil.

Keďže súd by mal dohliadať na dodržiavanie práv obžalovaných, na mieste je otázky, či je pravda, že Kočner, nemohol konzultovať trestnú vec so svojimi obhajcami nemohol sa pripraviť na pojednávanie a celú noc pred pojednávaním bol rušený.

Zároveň je na mieste otázka, prečo súd jednostranne uprednostnil z médií výlučne SME na uskutočnenie živého prenosu. Práve denník SME, ktorý tvrdil, že Kočner sa vďaka verejnému pojednávaniu mohol pripraviť na svoju výpoveď Diletantizmus.

Predsa Kočner má zo zákona prístup ku každej výpovedi a k zápisnici, aj keby pojednávanie nebolo verejné. V tejto súvislosti Kočner poznamenal, že aj Fiľo alebo Haščák vďaka živému vysielaniu teraz budú vedieť, že ak budú predvolaní aké otázky môžu očakávať.

Pokračovanie : Peter Tóth a reakcie právnych zástupcov…

SÚVISIACE

Načítava sa...

Používame cookies aby sme pre vás zabezpečili ten najlepší zážitok z našich webových stránok. OK Viac info