Ak sa budete chcieť zbaviť reality, nie je potrebná konzumácia alkoholu, drog, či iných návykových látok. Bohato postačí pozerať sa po dobu desiatich minút niekomu priamo do očí. Podľa výskumu talianskeho psychológa Giovanniho Caputo sa dostavia zmeny vedomia.

Ak si chcete nasledujúci experiment vyskúšať, pokúste sa zahľadieť na desať minút do očí inej osoby. Dôležitá je tá pasáž, pri ktorej budete mať tendenciu sa začať smiať a tym pádom tak experiment ukončiť. Je dôležité ju prekonať. Ďalej je potrebné snažiť sa nemrkať a vykonávať experiment v tlmenom svetle. Ak všetko zvládnete, mali by ste začať vnímať nezvyčajné pocity spoločne s ďalšími anomáliami!

Štyridsať ľudí sa zúčastnilo v roku 2015 výskumu talianskeho psychológa Giovanni Caputo, kedy dvadsať z nich bolo rozdelených do párov, v ktorých si vzájomne dvojice hľadeli intenzívne do očí, po dobu desiatich minút, zo vzdialenosti jedného metra. Tých zvyšných dvadsať fungovalo ako kontrolná skupina, ktorá mala za úlohu pozerať sa rovnako intenzívne do bielej steny.

Po desiatich minútach "Zahladený", účastníci výskumu vypĺňali dotazník, ktorý sa týkal ich vizuálneho či zvukového vnímania, alebo tiež emócií, ktoré pri experimente pociťovali. Z vyhodnotených odpovedí vyplýva, že až 90% skúmaných objektov (tí čo si vzájomne pozerali do očí) pociťovalo halucináciu vo forme deformácie tváre. Z toho 75% videlo znetvorenú tvár, 50% začalo vidieť svoju vlastnú tvár a zvyšným 15% sa pred očami vynárala tvár niekoho z rodiny.

Respondenti vo svojich odpovediach udávajú, že čelili veľkému návalu emócií, stlmeného, ​​či naopak zosilneného vnímania zvuku, alebo zažívali pocit, že sú úplne mimo realitu. To všetko zapadá medzi takzvané disociatívne poruchy.

Caputo už podobný prieskum robil v roku 2010. Päťdesiat dobrovoľníkov sledovalo svoj odraz v zrkadle a z ich následných výpovedí sa dá tvrdiť, že majú podobné účinky, ako pokus vyššie uvedený. Jeho účinky ale nie sú tak silné. Niektorí vtedy opisovali pocit prítomnosti cudzej osoby, alebo zjavenie sa vizuálnych halucinácií (príbuzní, či akýkoľvek iný vzhľad tváre). Niekto uvádzal iba zmenu farby tváre v odraze zrkadla za sprievodu silných emócií.

Neurovedci Martinez-Conde a Stephen Macknik popisujú tento proces za úplne bežný jav, kedy sa reakcia neurónov pri neprerušovanom sledovaní jedného bodu spomalí, celkové vnímanie začne slabnúť, dokiaľ mu nedáte zase podnet, ktorý by narušil celý proces (napríklad žmurknutie okom). To spôsobí miernu stratu spojenia s realitou - zmenu videnia, alebo domýšľavosť mozgu. Uvádza server sciencealert.com.