fbpx
HLAVNÝ DENNÍK
ilustračné foto, tasr
DENNÝ VÝBER KOMENTÁRE

Jana Teleki: Zmätkovanie na NAKA pri odoberaní telefónov – bolo to nezákonné ?

Hoci po vyjadrení ministra spravodlivosti Gábora Gála, že na základe podozrenia treba vzniesť obvinenie ľuďom, ktorým polícia odobrala telefóny, väčšina občanov nepoznala presné znenie uznesenia, na základe ktorého vôbec začalo trestné stíhanie, bolo zrejmé, že vyšetrovateľ vydal formálne uznesenie na zabezpečenie zaisťovacích úkonov, respektíve zaistenie mobilných telefónov. Diletanstvo Gála prekročilo hranicu, ktorú by mohol poznať na úrovni začatého trestného stíhania, keď začal hovoriť o obvinení konkrétnych osôb.

Sudca Šamko uverejnil časť uznesenia o začatí trestného stíhania

Samozrejme so stanoviskom sudcu Krajského súdu v Bratislave – JUDr. Petra Šamku, nestotožnili sa niektorí prokurátori. Matúš Harkabus – prokurátor Krajskej prokuratúry v Žiline uviedol pre Denník N, že z uznesenia pochopil, čo vyšetrovateľ vyšetrovať chce a o čo ide“.  

Prokurátor Matúš Harkabus zrejme uvažuje v pojmoch spoločenských a nie v právnych, pretože každý dozorový prokurátor je viazaný ustanoveniami trestného poriadku, ktoré presne vymedzujú formálnu, materiálnu, objektívnu a subjektívnu stránku trestného činu. Ak okolnosti nedovoľujú vzniesť obvinenie konkrétnej osobe, ale je dostatočne odôvodnený záver, že skutok sa stal, vyšetrovateľ podľa § 199 ods. 1, ods. 2 Tres­tné­ho po­riad­ku procesne začne trestné stíhanie vo veci.

Bez ohľadu na to, či nejaký prokurátor niečo pochopí je podstatné, aby procesný úkon bol perfektný a v súlade so zákonom. V opačnom prípade je nezákonný a s najväčšou pravdepodobnosťou sú nezákonné aj úkony, v tomto prípade odňatie telefónov, ktoré na základe uznesenia príslušný orgán vykonal .

Čo je predmetom uznesenia o začatí trestného stíhania?

Uznesenie zverejnené JUDr. Šamkom v Právnych listoch:

Vy­šet­ro­va­teľ ná­rod­nej kri­mi­nál­nej agen­tú­ry P PZ, ná­rod­nej proti­zlo­či­nec­kej jed­not­ky, expo­zi­tú­ry Zá­pad dňa 20.08.2019 uz­ne­se­ním pod ČVS: PPZ – 848/NKA – PZ – ZA – 2019 pod­ľa § 199 ods. 1, ods. 2 Tres­tné­ho po­riad­ku za­čal tres­tné stí­ha­nie za zlo­čin pri­jí­ma­nia úp­lat­ku pod­ľa § 329 ods. 1, ods. 2 Tres­tné­ho zá­ko­na a pre­čin zneu­ží­va­nia prá­vo­mo­ci ve­rej­né­ho či­ni­te­ľa pod­ľa § 326 ods. 1 písm. a) Tres­tné­ho zá­ko­na v jed­no­čin­nom sú­be­hu so zlo­či­nom za­sa­ho­va­nia do ne­zá­vis­los­ti sú­du pod­ľa § 342 ods. 1, ods. 2 písm. c) Tres­tné­ho zá­ko­na v bo­de č. 1 a č. 2 vý­ro­ko­vej čas­ti uz­ne­se­nia o za­ča­tí tres­tné­ho stí­ha­nia a za zlo­čin pod­plá­ca­nia pod­ľa § 333 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tres­tné­ho zá­ko­na v bo­de č. 3 vý­ro­ko­vej čas­ti uz­ne­se­nia o za­ča­tí tres­tné­ho stí­ha­nia, na tom skut­ko­vom zá­kla­de, že

1. bliž­šie nes­to­tož­ne­ní sud­co­via na rôz­nych sú­doch v rám­ci Bra­tis­lav­ské­ho kra­ja, naj­mä na Ok­res­nom sú­de Bra­tis­la­va I a na Naj­vyš­šom sú­de Slo­ven­skej re­pub­li­ky, naj­nes­kôr od sep­tem­bra ro­ku 2017 mi­ni­mál­ne do má­ja ro­ku 2018 v Bra­tis­la­ve  a na iných ne­zis­te­ných mies­tach, na zá­kla­de po­ky­nov do­po­siaľ bliž­šie nes­to­tož­ne­né­ho pá­cha­te­ľa, od­ov­zda­ných pros­tred­níc­tvom bliž­šie nes­to­tož­ne­nej oso­by, kto­rá vy­stu­pu­je ako sud­ca Ok­res­né­ho sú­du Bra­tis­la­va I, v súd­nych ko­na­niach, kto­ré ma­li ako zá­kon­ní sud­co­via na tých­to sú­doch pri­de­le­né, roz­ho­do­va­li v zá­uj­me a v pros­pech vy­ššie uve­de­né­ho pá­cha­te­ľa ale­bo v pros­pech iných ním ur­če­ných osôb, a to bez oh­ľa­du na zis­te­ný skut­ko­vý a práv­ny stav tých­to súd­nych ve­cí, čo bo­lo v roz­po­re s § 30 ods. 2 zá­ko­na č. 385/2000 Z. z. o sud­coch a prí­se­dia­cich v zne­ní nes­kor­ších pred­pi­sov, pri­čom na tom­to ko­na­ní sa rôz­nym spô­so­bom po­die­ľa­li aj bliž­šie nes­to­tož­ne­né oso­by pô­so­bia­ce mi­mo jus­tič­ných or­gá­nov, a za ta­ký­to ne­zá­kon­ný vý­kon prá­vo­mo­ci uve­de­ní nes­to­tož­ne­ní sud­co­via, ako aj iné do­po­siaľ nes­to­tož­ne­né oso­by po­die­ľa­jú­ce sa na tej­to proti­práv­nej čin­nos­ti žia­da­li a pri­ja­li úp­lat­ky vo for­me fi­nan­čnej ho­to­vos­ti, prí­pad­ne iných ne­ná­le­ži­tých vý­hod od pá­cha­te­ľa ako aj od ďal­ších do­po­siaľ nes­to­tož­ne­ných osôb, kto­ré v ne­zis­te­ných prí­pa­doch vy­stu­po­va­li v rám­ci da­ných súd­nych ko­na­ní aj ako stra­ny ko­na­nia a ko­na­li v sú­čin­nos­ti s pá­cha­te­ľom,
2. bliž­šie nes­to­tož­ne­ná za­mes­tnan­ky­ňa Mi­nis­ter­stva spra­vod­li­vos­ti Slo­ven­skej re­pub­li­ky, naj­nes­kôr od sep­tem­bra ro­ku 2017 mi­ni­mál­ne od má­ja ro­ku 2018, v Bra­tis­la­ve a na iných ne­zis­te­ných mies­tach, na zá­kla­de po­ky­nov do­po­siaľ nes­to­tož­ne­né­ho pá­cha­te­ľa ne­zá­kon­ne ov­plyv­ňo­va­la vý­sled­ky súd­nych ko­na­ní na Ok­res­nom sú­de Bra­tis­la­va V a to u bliž­šie ne­zis­te­né­ho zá­kon­né­ho sud­cu Ok­res­né­ho sú­du Bra­tis­la­va V, kto­rý nás­led­ne pod­ľa jej po­ky­nov roz­ho­dol v zá­uj­me pá­cha­te­ľa ako jed­nej zo strán ko­na­nia bez oh­ľa­du na skut­ko­vý a zá­kon­ný stav ve­ci, čo bo­lo v roz­po­re s § 30 ods. 2 zá­ko­na č. 385/2000 Z .z. o sud­coch a prí­se­dia­cich v zne­ní nes­kor­ších pred­pi­sov, pri­čom na tom­to ko­na­ní sa rôz­nym spô­so­bom po­die­ľa­li aj bliž­šie nes­to­tož­ne­né oso­by pô­so­bia­ce mi­mo jus­tič­ných or­gá­nov, a za ta­ký­to ne­zá­kon­ný vý­kon prá­vo­mo­cí, uve­de­ný nes­to­tož­ne­ný sud­ca, bliž­šie nes­to­tož­ne­ná oso­ba vy­stu­pu­jú­ca ako za­mes­tnan­ky­ňa Mi­nis­ter­stva spra­vod­li­vos­ti Slo­ven­skej re­pub­li­ky ako aj iné do­po­siaľ nes­to­tož­ne­né oso­by po­die­ľa­jú­ce sa na tej­to proti­práv­nej čin­nos­ti žia­da­li a pri­ja­li úp­lat­ky vo for­me fi­nan­čnej ho­to­vos­ti prí­pad­ne iných ne­ná­le­ži­tých vý­hod od pá­cha­te­ľa ako aj od ďal­ších osôb, kto­ré vy­stu­po­va­li v rám­ci da­ných súd­nych ko­na­ní aj ako stra­ny ko­na­nia a ko­na­li v sú­čin­nos­ti s pá­cha­te­ľom,
3. do­po­siaľ bliž­šie nes­to­tož­ne­ní pá­cha­te­lia naj­nes­kôr od sep­tem­bra ro­ku 2017 mi­ni­mál­ne do má­ja ro­ku 2018, v Bra­tis­la­ve a na iných ne­zis­te­ných mies­tach, v sú­vis­los­ti s ob­sta­rá­va­ním ve­ci všeo­bec­né­ho zá­uj­mu, pria­mo, ako aj pros­tred­níc­tvom spros­tred­ko­va­te­ľa, pos­kyt­li úp­la­tok vo for­me fi­nan­čnej ho­to­vos­ti, ale­bo inej ne­ná­le­ži­tej vý­ho­dy bliž­šie nes­to­tož­ne­ným sud­com na rôz­nych sú­doch v rám­ci Bra­tis­lav­ské­ho kra­ja, naj­mä na Ok­res­nom sú­de Bra­tis­la­va I a na Naj­vyš­šom sú­de Slo­ven­skej re­pub­li­ky za to, že tí­to z ti­tu­lu svo­jej fun­kcie na zá­kla­de po­ky­nov do­po­siaľ bliž­šie nes­to­tož­ne­né­ho pá­cha­te­ľa, od­ov­zda­ných pros­tred­níc­tvom bliž­šie nes­to­tož­ne­nej oso­by, kto­rá vy­stu­pu­je ako sud­ca Ok­res­né­ho sú­du Bra­tis­la­va I, v súd­nych ko­na­niach, kto­ré ma­li ako zá­kon­ní sud­co­via na tých­to sú­doch pri­de­le­né, roz­ho­do­va­li v zá­uj­me a v pros­pech vy­ššie uve­de­né­ho pá­cha­te­ľa ale­bo v pros­pech iných ním ur­če­ných osôb a to bez oh­ľa­du na zis­te­ný skut­ko­vý a práv­ny stav tých­to súd­nych ve­cí, čo bo­lo v roz­po­re s § 30 ods. 2 zá­ko­na č. 385/2000 Z. z. o sud­coch a prí­se­dia­cich v zne­ní nes­kor­ších pred­pi­sov, zá­ro­veň pos­kyt­li úp­la­tok vo for­me fi­nan­čnej ho­to­vos­ti, ale­bo inej ne­ná­le­ži­tej vý­ho­dy bliž­šie nes­to­tož­ne­nej oso­be vy­stu­pu­jú­cej ako za­mes­tnan­ky­ňa Mi­nis­ter­stva spra­vod­li­vos­ti Slo­ven­skej re­pub­li­ky a bliž­šie ne­zis­te­né­mu zá­kon­né­mu sud­co­vi Ok­res­né­ho sú­du Bra­tis­la­va V za to, že bliž­šie nes­to­tož­ne­ná oso­ba vy­stu­pu­jú­ca ako za­mes­tnan­ky­ňa Mi­nis­ter­stva spra­vod­li­vos­ti Slo­ven­skej re­pub­li­ky z ti­tu­lu svo­jej fun­kcie na zá­kla­de po­ky­nov do­po­siaľ nes­to­tož­ne­né­ho pá­cha­te­ľa ne­zá­kon­ne ov­plyv­ňo­va­la vý­sled­ky súd­nych ko­na­ní na Ok­res­nom sú­de Bra­tis­la­va V a to u bliž­šie ne­zis­te­né­ho zá­kon­né­ho sud­cu Ok­res­né­ho sú­du Bra­tis­la­va V, kto­rý nás­led­ne pod­ľa jej po­ky­nov roz­ho­dol v zá­uj­me pá­cha­te­ľa ako jed­nej zo strán ko­na­nia bez oh­ľa­du na skut­ko­vý a zá­kon­ný stav ve­ci, čo bo­lo v roz­po­re s § 30 ods. 2 zá­ko­na č. 385/2000 Z. z. o sud­coch a prí­se­dia­cich v zne­ní nes­kor­ších pred­pi­sov, a tak­tiež pos­kyt­li úp­la­tok vo for­me fi­nan­čnej ho­to­vos­ti ale­bo inej ne­ná­le­ži­tej vý­ho­dy do­po­siaľ nes­to­tož­ne­ným oso­bám po­die­ľa­jú­cich sa na vy­ššie uve­de­nej proti­práv­nej čin­nos­ti vy­ššie uve­de­ných bliž­šie nes­to­tož­ne­ných sud­cov na rôz­nych sú­doch v rám­ci Bra­tis­lav­ské­ho kra­ja, naj­mä Ok­res­né­ho sú­du Bra­tis­la­va I, Ok­res­né­ho sú­du Bra­tis­la­va V, naj­vyš­šie­ho sú­du Slo­ven­skej re­pub­li­ky a bliž­šie nes­to­tož­ne­nej oso­by vy­stu­pu­jú­cej ako za­mes­tnan­ky­ňa Mi­nis­ter­stva spra­vod­li­vos­ti Slo­ven­skej re­pub­li­ky.

 

Čo uzneseniu a jeho zákonnosti vytýka sudca JUDr. Šamko?

Vydané uznesenie je z formálneho hľadiska v rozpore s § 199 ods. 3 trestného poriadku, pretože neobsahuje nič konkrétne. Skutky nie sú konkretizované uvedením miesta, času, prípadne iných okolností, za akých k nim došlo. Uznesenie  je iba kombináciou opisu právnych viet priamo zo skutkových podstát trestných činov a paušálnych podmienok, ktoré vychádzajú z kolektívnej prezumpcie viny všetkých sudcov pôsobiacich na súdoch v Bratislavskom kraji. Niet divu, že formulácia vyšetrovateľa vyvolala pohoršenie nielen sudcov, ale aj právnickej verejnosti, nakoľko v podstate umožňuje postupovať bez dodržania imunity a prezumpcie neviny voči ktorémukoľvek sudcovi. V právnom štáte je postup spôsob vyšetrovateľa neakceptovateľný.

Uznesenie je právnou katastrofou, pretože neobsahuje konkrétny skutok a vykazuje prvky policajného štátu ( ten je opakom štátu právneho). Polícia rezignovala na zákonný postup, iba z dôvodu, že ide o mediálne známu vec a túžba polície po zviditeľnení bola tak veľká, že pomerne ľahko skĺzla do absurdností.

Všetci sudcovia pôsobiaci na desiatich súdoch v Bratislavskom kraji sú podozriví z toho, že na podklade pokynov „nestotožneného páchateľa“ boli sudcom odovzdávané úplatky prostredníctvom „bližšie nestotožnenej osoby, ktorá vystupuje ako sudca Okresného súdu Bratislava I“. V nestotožnených súdnych konaniach postupovali v rozpore so svojimi povinnosťami a rozhodovali „ v záujme a prospech vyššie uvedeného páchateľa“.

Nejedná sa o frázy, ale o presný výklad povinností a rozsahu znenia formulácii, ktoré aj na úrovni začatia trestného stíhania vo veci podľa § 199 ods. 3 trestného poriadku musia byť presné a nie všeobecné. Pripustiť akúsi kolektívnu vinu v rozpore s prezumpciou neviny u všetkých sudcov Krajského súdu je svojim spôsobom veľmi vážny útok na povesť a inštitucionálnu autoritu justície na Slovensku. Minister Gál, by mal vzniknutú situáciu okamžite riešiť, pretože v opačnom prípade, nemôže počítať so žiadnym rešpektovaním vlastnej autority ministra a právnika zo strany sudcov.

Nikto z nás nemusí byť presvedčený o bezúhonnosti sudcov, prípadne ich etickej a profesionálnej čistote, ale osobná skúsenosť s jednotlivcami nikoho neoprávňuje zovšeobecňovať a tvrdiť, že väčšina alebo dokonca všetci sudcovia sú podozriví zo skutkov a spolupáchateľstva pri korupčných trestných činoch.

Z tohto dôvodu je nepochopiteľné stanovisko prokurátora, ktorý sa vyjadril, že celkom chápe, čo vyšetrovateľ chce, a o čo mu ide. Zverejnené stanovisko prokurátora v súvislosti so schvaľovaním diletantského postupu a nezákonnej formy uznesenia nielenže poburuje, ale nie je ho možné akceptovať ani v súkromnom rozhovore.

Quo Vadis NAKA ?

NAKA musí reagovať na medializované informácie a verejný tlak viac ako kedykoľvek v minulosti. Z aktívnych spisov vedených NAKA sa presúvajú informácie na realizáciu do nových konaní z úradnej povinnosti. Postup je možné vysvetliť iba pokynmi prokurátorov, ktorí spracúvajú poznatky a odstupujúcich z bežiacich aktívnych konaní. Poznatky musia byť dosť konkrétne aj z hľadiska vymedzenia pojmov určených trestným poriadkom a určite nemôžu byť až také všeobecné, ako to v uznesení vidíme. Z tohto dôvodu uznesenie týkajúce sa spomínaných skutkov je potrebné kvalifikovať ako snahu mať zavedené spisové číslo ČVS: PPZ-848/NAKA-PZ-ZA-2019. Po založení spisu a začatí stíhania sa môžu začať vykonávať procesné, operatívne a technické úkony a opatrenia, pribrať znalcov na skúmanie obsahu odobraných mobilných telefónov a túžobne očakávať, že potvrdia sa také indície, ktoré neskôr povedú k spresneniu uznesenia je totiž možné až na základe založenia spisu a vydania uznesenia o začatí trestného stíhania vo veci.

Určite sa nepotvrdí podozrenie proti „bližšie neurčeným a nestotožneným páchateľom“. Možno sa nepotvrdia podozrenia ani voči osobám, ktorým polícia odobrala mobilné telefóny.

Čo bude nasledovať?

Zruší polícia uznesenie a vráti telefóny?

Vrátia JUDr. Jankovskej a ostatným sudcom vážnosť, dôstojnosť a osobnú česť? Kto? Vyšetrovateľ alebo štát aj s tučným šekom za odškodné?

Text JUDr. Šamku neobsahuje informáciu ako a od koho získal uznesenie. Nie je však vylúčené, že aj keď nie je priamym, vymedzeným účastníkom konania, uplatnil si svoje právo v zmysle Európskej judikatúry. Keďže sa na základe textácie a definície uznesenia cíti podozrivý, má právo prístupu do celého vyšetrovacieho spisu. Právo sa vzťahuje na každého „bližšie neurčeného“ sudcu.

 

SÚVISIACE

Používame cookies aby sme pre vás zabezpečili ten najlepší zážitok z našich webových stránok. OK Viac info