Glosa Eduarda Chmelára: Našim nepriateľom nie sú chudobní, ale chudoba
08 | 09 | 2019 I Eduard Chmelár

Posledný veľký hladomor na Slovensku vypukol koncom 19. storočia. Zúfalí ľudia od Trenčína až po Čadcu, od Oravy až po Spiš sa živili ovsenými otrubami pomletými s kôrou stromov.


Uhorská vrchnosť, ale aj obyvatelia miest sa na hladujúcich bedárov pozerali bez súcitu. Prekladateľka Silvia Ruppeldtová v tejto súvislosti spomína, ako niektorých českých intelektuálov (lekár Ivan Hálek, ale aj spisovateľ Peter Jilemnický a ďalší) prekvapilo po príchode na Slovensko, že tu nenašli romantické pastorálne obrazy pasúcich sa ovečiek a šťastných ľudí v lone nedotknutej prírody, ale zdrvujúcu až desivú degeneráciu ľudských bytostí postihnutých biedou, alkoholizmom a chorobami.

Nielen vrchnosť, ale aj lepšie situovaná chudoba sa od týchto ľudí na okraji spoločnosti dištancovali a s opovrhnutím až nenávisťou o nich vraveli, že ich zaostalosť je vrodená.

Pomaďarčení statkári považovali Slovákov za zberbu neschopnú pozdvihnúť sa k vyššej kultúre. Práve tento systém, ktorý biednym ľuďom nedovoľoval, aby sa vymanili z chudoby, robil z ľudí presvedčených socialistov.


Dnešná vrchnosť ľuďom navráva, že sa im darí dobre, a keď to oni nepociťujú, v hneve sa obracajú nie na tých, ktorí ich ožobračujú, ale na tých, ktorí majú ešte menej.

Sídla finančných skupín a vily oligarchov sú ušetrené od nájazdov extrémistov, na tých si netrúfnu, na to sú priveľkí zbabelci. Ale kopnúť si do chudobných, na to sú pripravení vždy.

Naša situácia sa nezlepší, ak budeme namiesto riešenia problémov podnecovať v ľuďoch tie najnižšie pudy. Hnev je prostriedok na ovládanie más.

Ak slová nemajú hlavu, ale iba pätu, budeme si naše problémy vliecť za sebou ako ťažkú železnú guľu, o ktorú sme pripútaní ako mentálne neslobodní ľudia. Naším nepriateľom nie sú chudobní, ale chudoba, náš protivník nebýva v biednych chatrčiach, ale v luxusných palácoch, naším terčom je koristnícky kapitalizmus, ktorý plodí extrémne rozdiely a stupňuje pocit krivdy, ktorý nás robí otrokmi moci a vykorisťovania a ničí v nás schopnosť lásky, solidarity a dobrých medziľudských vzťahov.