SaS navrhuje vyhlásiť 27. jún za Deň pamiatky obetí komunistického režimu
22 | 08 | 2019 I TASR

Deň pamiatky obetí komunistického režimu by mohol byť novým pamätným dňom, pripomínať by si ho Slovensko mohlo 27. júna. Vyplýva to z návrhu zákona, ktorý Národnej rade (NR) SR predložila skupina poslancov zo SaS. Dátum je symbolický, v tento deň v roku 1950 popravili v Prahe prvé obete komunistických politických procesov, medzi nimi aj Miladu Horákovú, ako ich jedinú ženskú obeť.


"Obete komunistického totalitného režimu nesmú zostať zabudnuté. Obzvlášť v roku 30. výročia pádu tohto režimu, považujeme za nevyhnutné si ich aspoň takto symbolicky pripomenúť," argumentujú predkladatelia.

Poukázali na to, že 27. jún bol vyhlásený za pamätný deň v Českej republike. Bolo to na pamiatku Milady Horákovej, Jana Buchala, Oldřicha Pecla a Záviša Kalandru. "Tí boli popravení po politickom procese vtedajšieho komunistického režimu Československa, ktorý sa konal v dňoch 31. mája - 8. júna 1950. Obesení boli všetci v Prahe dňa 27. júna 1950," priblížili predkladatelia.

Koalícia bude podľa Fica pokračovať aj po vypršaní koaličnej dohody
Vládna koalícia bude pokračovať ďalej aj v prípade vypršania koaličnej dohody. Zdôraznil to predseda Smeru-SD Robert Fico na štvrtkovej tlačovej konferencii. Spolupráca v koalícii podľa neho musí pokračovať aj z praktických dôvodov, schváliť musia... Čítať ďalej
22 | 08 | 2019 | TASR


Právnička a politička Milada Horáková bola jedinou ženskou obeťou justičnej vraždy v rámci vykonštruovaných komunistických politických procesov. "Vďaka tomuto faktu ako aj Horákovej vytrvalosti a neústupnosti, sa stala symbolom odporu proti vládnucej Komunistickej strane Československa," dodali.

V dôvodovej správe pripomenuli, že v Československu bolo od februárového prevratu v roku 1948 za politické trestné činy "popravených 248 osôb, približne 4500 osôb zomrelo vo väzení a najmenej 282 pri pokuse utiecť cez železnú oponu". Poukázali tiež na vyše 205.000 ľudí, ktorí boli z politických dôvodov odsúdení, ale aj na väzňov, ktorých bez súdu poslali na nútené práce, či do Pomocných technických práporov.

Čísla podľa nich nemožno považovať za konečné, pretože sa mnoho materiálov doteraz nepodarilo spracovať, alebo zmizli a štatistiky nemusia zahŕňať utajené vraždy či ľudí zomrelých na následky väznenia po prepustení.