Platformy sociálnych médií musia podľa nich rozšíriť svoju definíciu „
koordinovaného nedôstojného správania“ nad rámec zvyčajného modelu robotov a trollov. Definície musia podľa nich zahŕňať aj rozhovory o témach škodlivých pre štát, ak chcú na svojich platformách naozaj zabrániť šíreniu dezinformácií. Trojica vedcov z Washingtonskej univerzity zverejnila tento svoj
príspevok ešte pred konaním konferencie o spolupráci v oblasti počítačov, ktorá sa bude konať v tomto roku. Ich cieľom je pomôcť nanovo definovať „
dezinformáciu“ tak, aby texty neobsahovali ani účelne usporiadané pravdy.
Vyhodnotenie dezinformácií sa netýka ani tak pravdivej hodnoty jednej alebo viacerých samostatných informácií, ale skôr celku, v ktorom je potrebné skúmať ako tieto časti spolu do seba zapadajú, aby slúžili konkrétnemu účelu.
Takáto orwellovská redefinícia by sa však dotkla hlavne mainstreamového spravodajstva a všeobecne celej žurnalistiky, najmä teda tej "
mienkotvornej". Vedci sú totiž presvedčení, že tieto definície by razom uťali „
nevedomých agentov“ (užitočných idiotov) v šírení nezmyslov v spravodajstve hlavných médií, ktorí píšu na základe anonymných tipov.
https://twitter.com/MaxBlumenthal/status/1163918227514232840
Vedci varujú, že stačí jeden článok „
konšpiračnej teórie“, ktorý sám dokáže spôsobiť pnutie v spoločnosti, pretože stačí jediný "
uveriteľný" príbeh, ktorý sa šíri celými davmi vďaka sfére sociálnych médií. Zároveň však dodávajú, že rôzne národné vlády míňajú miliardy dolárov na manipuláciu verejnej mienky na sociálnych médiách, pretože podľa politikov je v poriadku klamať, pokiaľ tým "
pomáhajú" svojej krajine.
Novinárske propagandistické kampane, vedené „starými
dobrými novinármi“, napríklad jednostranne uznávali rôzne operácie USA a pokračovali v tom aj napriek novým poznatkom a informáciám, ktoré ich propagandu vyvracali, namiesto toho, aby sami vyzvali na zastavenie takejto falošnej propagandy. Vrcholom takejto kampane boli umelo vytvorené "
fake news" okolo "
ruskej kampane" ktoré ovplyvnili voľby do senátu v štáte Alabame v roku 2017, ktoré sú navyše citované ako akademický zdroj!
Vedci upozorňujú na to, že lov trollov na sociálnych sieťach má obmedzené využitie, a preto je podľa nich potrebné zamerať sa na „
aktérov, ktorí nie sú výslovne koordinovaní a v niektorých prípadoch si ani neuvedomujú svoju úlohu v kampani“, t.j. na bežných používateľov sociálnych médií s takto formovanými názormi.
Jedna z „
prípadových štúdií“ skúmala obsah „
delegitimizácie“ Bielych prilieb v Sýrii, pričom bola flagrantne zamlčaná zmienka o tom, že celá táto skupina a jej propagácia, bola sama o sebe súčasťou dobre financovanej operácie západného vplyvu voči sýrskej vláde (
samozrejme so zameraním sa na terorizmus). Vedci v štúdii dospeli k záveru, že hlasy proti Bielym prilbám (White Helmes - WH) neboli šírené robotmi ani trollmi, ale šírili ich „
západní novinári“ a prekrývali to s „
protivojnovým“ aktivizmom. Akoby bol pojem „
protivojnový“ artefaktom minulej éry, keď bolo možné byť aj reálne proti vojne.
Konšpiračné teórie vedcov naozaj trápia, pretože majú problémy s rozmotávaním vlákien celých komunít a šírenia týchto správ s cieľom dospieť k poznaniu a odhaleniu možných „
agentov“, ktorí tieto správy zdrojujú. Pritom však platí, že ľudia, ktorí hľadajú akékoľvek informácie, majú sklon hľadať na viacerých miestach, ale často sa tak nedeje, keďže niektoré informácie absentujú a keď aj sú k dispozícii, nie sú dostatočne zrozumiteľné a dokonaca ani dôveryhodné, aj keď ich šíria veľké tradičné médiá.
Vedci varujú svojich kolegov, aby minimalizovali účinky ruských „
ovplyvňujúcich operácií“, aj keď ich analýza ukazuje, že sú tieto sú naozaj minimálne, keďže ani zďaleka nedosahujú taký význam, ako im je pripisovaný a nepôsobia ani zďaleka tak tvrdo, ako sa domnievali. Zároveň však upozorňujú, že ak nevidieť účinky dezinformácií priamo, nie je to preto, že tam nie sú, ale preto, že k ich odhaleniu nie sú používané dosť sofistikované nástroje.
Závery štúdie upozorňujú sociálne médiá, že ich súčasný model deplatformovania ľudí na ich sieťach, založený na „
“ zďaleka nie je úspešný a ani potrebný. Ak však chcú byť skutočne ideálnymi "
“ Nezáleží totitž na tom, či sú šírené informácie pravdivé, ale ide najmä o to, odkiaľ sa tieto informácie vzali a čo vo svojej podstate sledujú. Súčasný model vedci hodnotia ako nebezpečný pre šírenie "
" nástroje zmeniť na informačnú zbraň v arzenáli štátu a slúžil by v konečnom dôsledku iba potláčaniu nesúhlasu. Vedci varujú, že toto by mohlo byť v rozpore so „
", ktoré sú čoraz viac jednostranne nevyvážené a rovnako by takáto stratégia viedla aj potlačeniu politických, či rôznych vládnych prejavov a názorov. Je to naozaj vážne a doterajšie kroky v tomto smere sú bezprecedentné a dlhodobo neudržateľné.
