fbpx
HLAVNÝ DENNÍK
DENNÝ VÝBER KOMENTÁRE

Eduard Chmelár: Čo chcú socialisti?

Keď sa český publicista Milan Syruček pýtal bývalého ministra zahraničných vecí USA Henryho Kissingera, prečo nám Američania po 21. auguste 1968 nepomohli, legenda svetovej diplomacie odpovedala takto: „Po prvé, dodržiavali jaltskú dohodu o sférach vplyvu. Po druhé, pre amerického prezidenta bolo dôležitejšie, aby sa uskutočnila jeho cesta do Moskvy na rokovania o jadrových zbraniach. A po tretie si vôbec neželali, aby bola Pražská jar úspešná a preukázala prednosti socializmu s ľudskou tvárou.“

Tieto slová sú kľúčové pre pochopenie toho, na čom stroskotal Dubčekov experiment. Prvoplánoví kritici minulého režimu tvrdia, že invázia vojsk Varšavskej zmluvy dokázala, že socializmus je nereformovateľný. Je to podobná hlúposť ako povedať, že vpád Hitlera do strednej Európy dokázal, že demokracia nemá zmysel. V skutočnosti reformný proces zadusili nielen neostalinistickí komunisti, ale aj neoliberálni kapitalisti. Keby bol prijatý zákon o socialistickom podniku, ktorý zriaďoval rady pracujúcich ako kolektívne orgány zúčastňujúce sa na riadení podnikov, rozhodovaní o ich dlhodobej koncepcii a rozdeľovaní ziskov, ekonomická demokracia by bola dnes na Slovensku oveľa prepracovanejšia a rozšírenejšia ako kdekoľvek na svete. Pražská jar totiž začala pretvárať inštitúciu štátu a vytvorila koncepciu vzájomného pôsobenia štátnej štruktúry a hnutia zdola. V tom bola absolútne unikátna. Vláda tento návrh 6. júna 1968 schválila, do parlamentu ho však už pre krvavé potlačenie reformného procesu nestačila predložiť. Zužovať odkaz Pražskej jari na tanky a nenávisť k Rusku je primitívna účelová deformácia týchto historických udalostí.

Socialisti sa v plnej miere hlásia k humanistickému pokrokovému odkazu Pražskej jari a cítia sa byť dedičmi a pokračovateľmi jej myšlienok. Tí, ktorí nás neustále obviňujú, že sa chceme vrátiť k bývalému režimu, sú buď nevzdelaní alebo zlomyseľní. Z principiálnych dôvodov nemôžeme nadväzovať na politický systém, ktorý sa vyznačoval terorom a autoritatívnym vládnutím a na ekonomický systém, ktorý bývalý maďarský antikomunistický disident a súčasný marxistický filozof Gaspar Tamás nazval – štátny kapitalizmus. Zločiny a deformácie komunistického režimu nevystihujú podstatu socialistickej myšlienky práve tak ako inkvizície a križiacke vojny nevystihujú podstatu kresťanskej viery.

Súčasná politika sa scvrkla na praktické riešenie nahromadených problémov. My však máme pred sebou ideál sociálne spravodlivej a environmentálnej udržateľnej mierovej spoločnosti, ku ktorej sa chceme čo najviac priblížiť. Snažíme sa odomknúť budúcnosť. Skutočný pokrok pre nás nie je riešenie imaginárnych problémov a obhajoba konformného spôsobu života. Pokrok sa začína poznaním, čo znamená dobre žiť. Je odvážnou predstavou o lepšom svete, v ktorom by sme chceli žiť. Je uskutočňovaním utópie, ako napísal Oscar Wilde.

Neprišli sme preto, aby sme obhajovali súčasný systém, ktorý sa vyvinul do podoby perverzného kolosu ovládania a poníženia. Nestačí nám súčasná podoba sociálneho štátu, ktorá mala v ľuďoch rozvíjať pocit bezpečia a dôstojnosti, no namiesto toho zdegenerovala do systematického podozrievania a zahanbovania. Je to groteskný pakt medzi pravicou a ľavicou. Stará liberálna demokracia sa vyčerpala. Nechala sa skorumpovať, z liberalizmu sa stal neoliberalizmus a jeho slepá viera v neviditeľnú ruku trhu nás priviedla do súčasnej krízy. Stále viac ľudí si uvedomuje, že súčasné politické a ekonomické usporiadanie nemôže vydržať. Klimatická kríza sa nedá vyriešiť v kapitalizme, pretože tento systém nie je schopný sledovať dlhodobé ciele. Ani nový socializmus si s klimatickou krízou nemusí vedieť poradiť, vie však odstrániť základné prekážky, ktoré stoja v ceste jej riešeniu, napríklad koncentráciu vlastníctva. Žiadna konkrétna predstava o postkapitalistickej spoločnosti však neexistuje. Staré odchádza a nové sa nevie zrodiť. Môžeme však podporovať alternatívy k súčasnému vývoju ako sú družstevné formy vlastníctva, skracovanie pracovného času či nepodmienený základný príjem. Zrovnoprávnenie družstevnej formy vlastníctva by mohlo pomôcť najmä pri výstavbe bytov pre mladé rodiny. Pracovný čas sa naposledy skracoval pred 51 rokmi – voľné soboty sú výdobytkom Pražskej jari – a robotizácia i nastupujúca kríza postavia do popredia aj túto otázku. A ak má prebehnúť transformácia ekonomiky na uhlíkovo neutrálnu, bude nevyhnutné odstaviť množstvo fabrík a možno aj celé sektory hospodárstva, ktoré stoja na fosílnych palivách – a to je bez nepodmieneného základného príjmu nerealizovateľné, ak tu, pravda, nechceme výbuchy sociálnej nespokojnosti, ktoré nás zničia skôr ako sa pri narastajúcom globálnom otepľovaní uvaríme a udusíme.

Socialisti sú tí poslední, ktorí by chceli návrat nejakého autoritatívneho režimu, lebo naším cieľom je skutočná demokracia, oslobodenie človeka z moci politického i ekonomického útlaku. Tento režim však nemá s demokraciou nič spoločné a plodí len koncentráciu moci, nespokojnosť a následne fašizmus. Proti vôli väčšiny nás dotiahli do NATO, proti vôli väčšiny nám nanútili divokú privatizáciu, proti vôli väčšiny rozbili fungujúce družstvá, proti vôli väčšiny rozkradli fabriky, proti vôli väčšiny predali našu spoločnú pôdu, proti vôli väčšiny nám nanútili tzv. šokovú terapiu transformácie ekonomiky, ktorá ožobráčila obrovské množstvo ľudí. A hovorili si „demokratické sily“. V skutočnosti sú to gauneri, ktorí nás okradli o naše sny a postarali sa o to, aby ďalšia generácia na ne zabudla, aby vymazali kolektívnu spomienku na to, čo sme v skutočnosti chceli. Vás všetkých, ktorí ste sa podieľali na moci po roku 1989, vás všetkých žalujem, že ste zničili našu krásnu krajinu, že ste v nej spôsobili taký rozvrat a chaos, aký nemá v našich moderných dejinách obdoby. Zjazvili ste jej tvár a kultúru takým spôsobom, akoby sa tadeto prehnali hordy barbarov. Nič tu nefunguje a ak funguje, tak nie vďaka, ale napriek vám. Vnútili ste nám tú najzhubnejšiu formu koristníckeho kapitalizmu a čudujete sa, že nám tu bujnie korupcia, organizovaný zločin a devastácia prírody, ktoré sú jeho systémovými súčasťami. Vy všetci by ste sa mali pochytať za ruky a odísť na smetisko dejín. Aj preto budú socialisti bojovať za zlepšenie postavenia obyčajných ľudí, za ich lepšie životné a pracovné podmienky. Za to všetko, čo ste im pred troma desaťročiami postupne vzali. Ale my si to vezmeme späť. Lebo skutočný pokrok nastáva až vtedy, keď sa zlepší život väčšiny ľudí, nielen privilegovaných elít. Vy ste ho však mnohým poctivo pracujúcim ľuďom zhoršili. Hanbite sa za tento výsledok. Vy ste nám nedarovali slobodu. Tí skutočne slobodní ľudia boli, sú a zostanú slobodní vždy, za každého režimu. Vnútorne slobodní. A za tú vonkajšiu slobodu musíme bojovať stále. Aj proti takým, ktorí si myslia, že sa stali majiteľmi pravdy a slušnosti.

Už viac nechceme prešľapovať na mieste. Nechceme s korupciou bojovať, my ju chceme trestať. Nechceme sa vyrovnávať iba so zločinmi komunistického a fašistického režimu, ale aj toho súčasného. Preskúmať pochybné privatizácie. Vrátiť štátu rozkradnutý majetok. Odstrihnúť finančné skupiny – ktoré len premiestňujú peniaze z bodu A do bodu B, vysávajú peniaze zo zdravotníctva a rozkrádajú zdroje cez zmluvy za predražené ceny alebo úplne fiktívne služby – od všetkých pochybných kšeftov, a to najmä tým, že zrušíme neefektívne súkromné zdravotné poisťovne a nahradíme ich zdravotníctvom financovaným priamo zo štátneho rozpočtu. Vystúpime zo začarovaného kruhu zbrojenia, násilia a vojen. Masívne podporíme obnoviteľné zdroje energie. Presadíme zrovnoprávnenie podmienok pre podporu našich poľnohospodárov v rámci EÚ. Ukončíme klerikalizmus, zrušíme 70 rokov platný stalinistický zákon o financovaní cirkví a zavedieme dôslednú odluku cirkvi od štátu. Zdemokratizujeme systém a necháme ľudí rozhodovať o všetkých otázkach, ktoré sa ich týkajú, umožníme im voliť osobnosti naprieč politickými stranami (systém prenosného hlasu), umožníme im rozhodovať o tom, kam pôjdu peniaze z obecných a župných rozpočtov, prehĺbime demokraciu na všetkých úrovniach. Už stačilo tých kozmetických úprav a hry na činnosť, ktorá vedie len k udržiavaniu súčasného stavu. Už stačilo toho ohlupovania ľudí, prečo to nejde a prečo sa vy musíte uskromniť, kým si iní napchávajú vrecká. Socialisti sú radikálni demokrati. Sú principiálnejší a dôslednejší demokrati ako ktorákoľvek iná politická sila. Ideme priamo na vec. Bez výhovoriek. Ak máte odvahu, pridajte sa k nám.

SÚVISIACE

Používame cookies aby sme pre vás zabezpečili ten najlepší zážitok z našich webových stránok. OK Viac info