Vláda schválila novelu, ktorá umožní skutočnú náhradu straty na zárobku
21 | 08 | 2019 I TASR

Občiansky zákonník by sa mohol upraviť. Zmeny by mali umožniť skutočnú náhradu straty na zárobku v dôsledku škody na zdraví. Doterajšia úprava zákonníka limitovala výšku náhrady škody na zdraví, čo je podľa Ústavného súdu SR v rozpore s ústavou. Novelu z dielne rezortu spravodlivosti schválila vláda na svojom stredajšom rokovaní.


Cieľom návrhu je zabezpečiť dorovnanie príjmu poškodeného do sumy, ktorú by zarobil, ak by nedošlo k spôsobeniu škody. "Doterajšia právna úprava Občianskeho zákonníka limitovala výšku náhrady škody na zdraví, respektíve neumožňovala náhradu skutočnej škody. Ústavný súd skonštatoval, že je to v rozpore s Ústavou SR," uviedla v júni hovorkyňa ministerstva spravodlivosti Zuzana Drobová.

Strata na zárobku je osobitným druhom majetkovej ujmy, ku ktorej dochádza pri škode, respektíve ujme na zdraví. Podľa súčasnej právnej úpravy sa má poškodenému namiesto náhrady škody poskytnúť náhrada za stratu na zárobku, ktorá sa posudzuje a určuje rovnako ako úrazový príplatok, prípadne úrazová renta. Podľa rezortu ide spravidla o nižšiu sumu ako tú, ktorú predstavuje skutočná majetková strata poškodeného.

Predsedom Najvyššieho súdu chcú byť Harabin, Macejková, Bajánková a Mesiarkinová
Sudcovia Najvyššieho súdu (NS) SR Štefan Harabin, Ivetta Macejková, Soňa Mesiarkinová a Jana Bajánková sú kandidátmi na post predsedu NS SR. Voľba predsedu sa bude konať 9. septembra na mimoriadnom zasadnutí Súdnej rady, ktorá o tom informuje na... Čítať ďalej
21 | 08 | 2019 | TASR


Poškodený sa teda na základe tejto legislatívy nemohol domáhať skutočnej náhrady za stratu na zárobku. "Z poškodeného sa v takomto prípade stáva fiktívny poistený, keďže namiesto náhrady škody môže od škodcu požadovať len fiktívnu úrazovú dávku, ako keby bol úrazovo poistený, hoci za škodu mu zodpovedá konkrétny subjekt v rámci občianskoprávneho záväzkového vzťahu a stratu na majetku je schopný presne vyčísliť," píše sa v dôvodovej správe novely.

Ani v prípade škody spôsobenej úmyselne, prípadne hrubou nedbanlivosťou, nemôže poškodený podľa rezortu od škodcu požadovať viac ako poškodený v pracovnom pomere od Sociálnej poisťovne.

"Takáto úprava nie je kompatibilná s obdobnými právnymi úpravami v ostatných členských štátoch EÚ a vzhľadom k tomu, že úrazové dávky predstavujú podstatne redukované odškodnenie, ktoré sa riadi princípmi verejného poistenia, popiera základný princíp súkromného práva, v zmysle ktorého sa má poškodenému nahradiť skutočná majetková škoda, ktorú utrpí v dôsledku škodovej udalosti," dodali predkladatelia.