NÁZOR - Nie je možné postaviť strelu s plochou dráhou letu či balistickú raketu na jadrový pohon, hoci sa zdá, že si to mnohí myslia, konštatuje Pavol Luzino v komentári pre server Moscow Times. Historik a politológ z Permskej univerzity prirovnáva situáciu k viere, že Zem navštívili mimozemšťania, že existujú kúzla alebo perpetum mobile.
Mnoho ľudí verí, že incident na ruskej vojenskej testovacej základni neďaleko Severodvinska z minulého týždňa bol dôsledkom neúspešnej skúšky záhadnej ruskej strely Burevestnik na jadrový pohon, pripomína odborník. Rekapituluje známe fakty: v hre bol rádioizotopový systém, došlo k explózii raketového motora na kvapalné palivo, zahynulo päť inžinierov ruskej štátnej jadrovej agentúry Rosatom a dvaja armádni dôstojníci a zranených bolo mnoho ďalších osôb.
" Nehoda však nemá čo do činenia s raketami ," usudzuje prekvapivo historik. Poukazuje, že v 50. a 60. rokoch sa USA aj ZSSR snažili vyvinúť jadrový motor pre rakety a lietadlá a vznikli aj prototypy s veľkosťou železničného vagóna, ktoré vytvárali veľa tepla a radiácie a museli ich obsluhovať desiatky vysoko kvalifikovaných pracovníkov.
Ani po šesťdesiatich rokoch sa nič nezmenilo, technologickému pokroku napriek, tvrdí Luzino. Konštatuje, že každý jadrový reaktor naďalej potrebuje silné kryty, chladiace systémy a ďalšie ťažkopádne zariadenia, preto nieje možne vyrobiť ľahký a bezpečný jadrový motor, ktorý by sa zmestil na raketu a mal dostatočnú silu, aby ju poháňal, čo sa nikdy nezmení, kvôli základným zákonom fyziky.
Preto nehodu pri Severodvinsku expert pripisuje skôr k experimentu súvisiaceho s ruským vesmírnym programom. " Od 60. rokov sa radioisotopické energetické systémy používajú vo vesmíre. Sú malé a vyžadujú len pár ľudí na obsluhu ," vysvetľuje Luzino. Domnieva sa, že nehoda sa mohla týkať malého štiepneho reaktora využívajúceho urán-235 a Stirlingov motor, ktorý premieňa teplo na elektrinu, podobný projektu Kilopower pre medziplanetárne misie americkej NASA.
Mohlo ísť aj o pokus vylepšiť štiepne reaktory zo sovietskej éry opatrené termoelektrickým generátorom pre vojenské satelity či nový typ rádioizotopového termoelektrického generátora využívajúceho urán-235, plutónium-238 alebo iné rádioizotopy, špekuluje odborník. Dodáva, že hlavným problémom týchto zariadení je ich výkon pohybujúci sa desiatkami wattov po 10 kilowattov.
" Keď hovorím 'malého', mám na mysli, že váži od niekoľko sto kilogramov po pár ton ," pokračuje Luzino. Poukazuje, že takéto zariadenie dokáže vyrábať dostatok elektriny pre vybavenie vesmírnej lode. Pre porovnanie uvádza, že zatiaľ čo elektrická varná kanvica potrebuje zhruba 2 kilowatty, ale prúdový motor strely s plochou dráhou letu musí vážiť medzi 30 a 80 kilogramami, aby dokázal okrem dostatočného ťahu vyrobiť tiež 4 kilowatty potrebné pre elektrické systémy strely.
Rádioizotopové energetické systémy teda nedokážu poháňať strely, ale sú potrebné pre vesmírne lode, konštatuje expert. Dopĺňa, že vesmírne plavidlá spravidla majú raketové motory na manévrovanie a akceleráciu, čo znamená, že je potrebné zistiť, ako pracuje rádioizotopový energetický systém s aktivovaným raketovým motorom, ako pôsobia vibrácie, radiácie a ďalšie faktory.
Nie je divné, že takýto test by sa konal práve na námornej raketovej skúšobnej základni neďaleko Severodvinsku, myslí si Luzino. Pripomína, že tá má dobrú infraštruktúru, vrátane pracoviska Rosatomu, pretože je prepojená s lodenicami, kde sa stavajú a opravujú ruské jadrové ponorky.
Na základni sa nachádza potrebné vybavenie, navyše ruské námorníctvo sa už v 90. rokoch aj v novom tisícročí na ruskom vesmírnom programe podieľalo, poukazuje politológ. Preto nepovažuje za nič mimoriadne, ak by bol rádioizotopový energetický systém pre vesmírne účely testovaný v spolupráci s námorníctvom, najmä ak je určený pre vojenské satelity, čo by tiež vysvetľovalo mieru utajovania, ktorá nehodu sprevádza.
"
Nič z toho nezastaví ruské úrady, aby sa pokúsili vyťažiť politické body aj z fatálnej jadrovej havárie ," píše historik. Naznačuje, že Kremeľ chce, aby ľudia verili, že Rusko testuje strelu s plochou dráhou letu na jadrový pohon, ktorá zmení pomer síl v konfrontácii so Spojenými štátmi.
Na tomto pozadí politológ javí všetky informácie o strele pochádzajúce z anonymných zdrojov, vrátane jej výrobného čísla, ako zámernú dezinformačnú kampaň ruskej strany, ktorá zaznamenala úspech. Ona záhadná strela však neexistuje, pretože nie je zlučiteľná so zákonmi fyziky, deklaruje Luzino. Namiesto záhadnej strely tak existujú len mystifikujúce výstrely s cieľom získať politické body.
