Jana Teleki: Prečo zhadzuje súd zodpovednosť na políciu v prípade komunikácie Kočnera? | Hlavný denník

Streda, 5. augusta 2026Meniny má Hortenzia

Jana Teleki: Prečo zhadzuje súd zodpovednosť na políciu v prípade komunikácie Kočnera? | Hlavný denník

V nedávnych reakciách na zverejnenie prepisu komunikácie Kočnera v kauze zmenky odzneli rôzne alternatívy a názory, podľa ktorých komunikácia poukázala na vážne problémy v bezpečnostných zložkách. V súvislosti so zlým stavom sa najčastejšie vyskytuje názor, že najväčšiu zodpovednosť za vzniknutú situáciu nesie polícia.

Polícia je najkontrolovanejší článokom brachiálnych zložiek štátu

Len osoba, ktorá nikdy neprišla do kontaktu s políciou, prokuratúrou a súdom v trestnom konaní môže tvrdiť, že polícia odvádza povrchnú prácu, je absolútne skorumpovaná a nevie podať kvalitný výsledok. Od vydania uznesenia o začatí trestného stíhania, celé predprípravné konanie po vznesenie obvinenia až po ukončenie prípravného konania a podania návrhu na obžalobu je policajt pod dozorom prokurátora. Voči každému rozhodnutiu policajta, čiže aj odmietnutiu trestného oznámenia je možné podať sťažnosť, o ktorej rozhoduje príslušný prokurátor. Po ukončení vyšetrovania a podaní návrhu na obžalobu, zodpovednosť za trestné konanie preberá prokurátor, ktorý zastupuje štát pred súdom. Policajt môže stokrát odmietnuť podnet, o sťažnosti proti jeho uzneseniu rozhoduje prokurátor. Ak prokurátor vykonáva riadne dozor v konaní, policajt nemá žiadny priestor na nezákonné konanie.

Ovplyvňovanie práce polície

Prvým, kto môže ovplyvniť konanie policajta je samozrejme jeho nadriadený, ktorý vec prideľuje alebo naaranžuje, aby policajtovi napadla vec počas pohotovosti.

Policajt je povinný bez akéhokoľvek rozhodnutia urobiť neodkladné a neopakovateľné úkony, čiže zaistiť miesto činu, páchateľa, privolať odbornú pomoc, pribrať do konania neodkladne znalcov, vypočuť svedkov, podozrivých a páchateľa. Po vykonaní úkonov, ak nie je príslušný podľa §202 ods. (2) Trestného poriadku vo veci konať, môže rozhodnúť o jej odstúpení veci. Vecná príslušnosť policajta je určená v súlade s § 10 bod 8 písm., a) Trestného poriadku.

Zjednodušene - trestné činy, pri ktorých presahuje trestná sadzba 3 roky musí vyšetrovať kriminálka a nie skrátený vyšetrovateľ obvodného oddelenia. Najčastejšie porušované ustanovenia trestného poriadku súvisiace s vecnou a miestnou príslušnosťou nemusí poznať poškodený, ale nadriadený policajta, by ich mal ovládať ako násobilku. Policajné vedenie sa spravidla pri prevalení škandálu odvoláva na tzv. výberovú príslušnosť, prípadne na alibi spočívajúce v dozore nad vecou, ktorý vykonáva prokuratúra.

Na základe nariadenia Ministra vnútra SR č.175/2010 - kostlivca, z čias pôsobenia JUDr. Lipšica na ministerstve vnútra, ktoré malo pôvodne celkom iné poslanie, v súčasnosti riaditelia okresných a obvodných oddelení určujú miestnu príslušnosť, respektíve závažné trestné činy odstupujú na riešenia v rozpore so zákonom, vecne a miestne nepríslušným obvodným oddeleniam.

Komentár Jany Teleki: Lipšicovi kostlivci a "policajní filozofi", alebo ako upratať veci pod koberec...

16. 2. 2019 16:25

Komentár Jany Teleki: Lipšicovi kostlivci a "policajní filozofi", alebo ako upratať veci pod koberec...

Výraz „zamiesť pod koberec“ je veľmi jednoduchý a vyvoláva zjednodušenú asociáciu o tom, ako polícia vybavuje veci - zametie pod koberec jednoducho a rýchlo. Pravda je oveľa zložitejšia. Nezákonné konanie prebieha sofistikovanejšie s dostatočným priestorom aj pre ľudovú tvorivosť policajtov.

Nadriadený policajta rieši iba sťažnosť proti policajtovi alebo rozhoduje o pridelení veci. Policajt koná na pokyn riaditeľa polície a pod dozorom prokurátora. Postup policajta v riešenej veci nemôže ovplyvniť jeho nadriadený. Môže však nepriamo ovplyvniť trestné konanie už pri prideľovaní veci. Samotný spôsob vykonávania, rozhodovania o procesných a meritórnych krokoch vo vyšetroavní upravuje pokynmi a rozhodnutiami dozorujúci prokurátor.

Inšpekcia

Inšpekcia ministra vnútra, by mala všetky zistené porušenia zákona automaticky vyhodnotiť ako marenie úlohy a zneužitie právomoci verejného činiteľa. Zároveň, by mala automaticky zabezpečiť, aby sa vo veci konalo správne a orgány vecne a miestne nepríslušné nemohli vo veci naďalej konať. Policajt, uvedomujúc si vlastnú bezmocnosť, je ten posledný, ktorý má možnosť ovplyvniť manipulácie spisov nadriadenými a prokurátorom.

Alibizmus súdu

Ak odhliadneme od povinnosti sudcov pre prípravné konanie, ktorí v priebehu prípravného konania sú povinní posudzovať návrhy spojené s takzvanými nútenými obmedzeniami ústavných práv obvineného, tak v samotnom prípravnom konaní sa súd musí zdržať takých úkonov, ktorými by obmedzoval práva obvineného, dokazovania alebo priebehu vyšetrovania. Nejedná sa len o vyšetrovaciu väzbu, ale aj nariadenie režimu pohybu, obmedzenie cestovania, zákaz priblíženia sa k osobe, odňatie oprávnení na používanie zbrane, prikázanie podrobiť sa odborným vyšetreniam alebo hospitalizácii, atd.

Zabezpečenie vyššie uvedených úkonov je vo výlučnej zodpovednosti prokurátora, ktorý vykonáva nad trestnou vecou dozor.

Súd až do podania obžaloby s návrhom na prejednanie veci alebo na vydanie trestného rozkazu sa nemusí oboznamovať s prípadom a dôkazmi, avšak po podaní obžaloby prokurátorom, súd musí vyhodnotiť, či spĺňa náležitosti.

Ak žaloba spĺňa náležitosti, súd vydá trestný rozkaz, prípadne po podaní sťažnosti proti rozkazu nariadi hlavné pojednávanie. Povinnosťou súdu je pripustiť nielen žalobe aj žalovaným rovnaké prostriedky na dokázanie svojich tvrdení. Súd zo zákona vychádza pritom iba z dôkazov, obsiahnutých v obžalobe a z dôkazov, ktoré navrhuje alebo predkladá obhajoba.

Ak súd zistí, že podaná obžaloba nemá náležitosti, boli porušené práva obvineného postupom počas prípravného konania, prípadne neboli zohľadnené všetky dôkazy, má povinnosť žalobu zamietnuť.

Ak v priebehu počas konania súd zistí, že okolnosti nasvedčujú tomu, že obžaloba bola podaná protizákonne alebo bezdôvodne, súd je povinný obžalobu zamietnuť. Cieľom tohto postupu je zachovanie prezumpcie neviny, pre prípad ak sa zistí, že obžalovaný je nevinný. Súd už pri podaní obžaloby má dostatok možností vysporiadať sa s kvalitou práce prokurátora, ktorý vykonával dozor na prípravným konaním a obžalobu podal.

Čierny Peter zostáva na prokuratúre

Komentár Jany Teleki: Budú Brtva, Pachinger, Majský rehabilitovaní a odškodnení?

2. 3. 2019 10:48

Komentár Jany Teleki: Budú Brtva, Pachinger, Majský rehabilitovaní a odškodnení?

Prokurátor zastupuje princípy spravodlivosti v konaní proti páchateľovi už v predprípravnom a prípravnom konaní. Jeho povinnosťou je zachovanie zásad rovnosti práva v predkladaní a skúmaní dôkazov poškodeným aj obvineným. Pokynmi riadi vyšetrovateľa, ktorý všetky dôkazy musí vyhodnotiť jednotlivo, ale aj v súvislostiach. Všetky dôkazy, nielen tie proti obvinenému, ale aj dôkazy v jeho prospech.

Nezákonné nariadenia a pokyny prokurátorov sú kameňom úrazu a dôvodom kritiky nielen zo strany súdu, obžalovaných, obvinených, často aj policajtov. Prokurátori majú tendencie sa zosobňovať do obvinenia a nepriateľského postoja proti obvineným v takej miere, že spomenuté zásady potom nielenže zanedbávajú, ale dokonca vyvíjajú nátlak na vyšetrovateľov a aktivity vo forme nezákonných pokynov, či zákazov. V súčasnosti sú pokyny na odstraňovanie častí spisov, neevidovanie dôkazov, zatajovanie časti dôkazov pred obvineným a vydávanie rozhodnutí o sťažnostiach, ktoré sú fatálne povrchné, diletantské a protizákonné, na prokuratúre bežnou praxou. Práve nezákonné postupy prokuratúry spôsobujú najväčšie problémy v trestnom konaní. Často sa dostávame práve k porušovaniu ústavných práv obvinených, ktorým je odopretá procesná možnosť poznať všetky dôkazy, predkladať dôkazy, práv na styk so svojim obhajcom a podobne. Väčšinu problémov do konania vnáša svojimi postupmi prokurátor, ktorý nielen pred súdom, pred obvineným, ale aj pred verejnosťou výrazne znižuje autoritu samotnej prokuratúry. Nesprávne a nezákonné rozhodnutia vydané v priebehu konania vedú k prieťahom v konaní nadpráci súdov, k ujmám na právach, za ktoré neskôr účastníci konania oprávnene žiadajú náhradu škody. Vzniknuté škody nehradí prokurátor, ale znáša štát.

V brachiálnych zložkách absentuje profesionalita a disciplína

Ak vedúci pracovníci polície nebudú protizákonne zasahovať do vecnej a miestnej príslušnosti policajtov, prokuratúra nebude upravovať, zakazovať a prikazovať v priebehu vyšetrovania úkony, ktorými sa porušujú práva poškodených aj obvinených pri uplatňovaní dôkazov, budú vyšetrovatelia schopní relatívne rýchlo, účinne a právne presnou kvalifikáciou pracovať a posúdiť každý trestný čin.

V súčasnosti, viac ako v minulosti by si mal každý občan uvedomiť, že kým trestná činnosť prokurátorov bude v rozpore so zákonom riešená podľa zákona o prokuratúre a nie v zmysle trestnoprávnej legislatívy, kým škody za nezákonné trestné konania bude znášať škody štát, necelá tisícka prokurátorov bude nezákonnými konaniami aj naďalej devastovať atribúty právneho štátu.