Súčasnosť náhradnej starostlivosti z pohľadu odborníkov

Koncom roka 2017 sa na podnet odchovancov z Detského mestečka uskutočnila vedecká odborná konferencia v Detskom mestečku, na ktorej odborníci z oblasti pedagogiky, psychológie, sociológie a ďalších vedných odborov hodnotili výchovno- vzdelávaciu prácu a starostlivosť o deti od založenia tohoto zariadenia. Z referátov na tejto konferencii vyšla monografia Návrat pedagogiky do detských domovov, ktorú zostavil Doc. PhDr. A. Kozoň, CSc. (2017). Pedagógovia sa prihovárali za opätovný prechod detských domovov pod rezort ministerstva školstva SR. Odznel tam aj príspevok o profesionálnych rodinách, v ktorých sa má realizovať náhradná starostlivosť o deti predškolského veku. Pozrieme sa bližšie na tieto zariadenia.

Okrem adopcie sa deti do 6 rokov v súčasnosti dostávajú do profesionálnych rodín, ktoré patria do sociálneho rezortu. Do bežných detských domovov sa dnes zaraďujú deti staršie, ako boli v minulosti umiestňované do Detského mestečka. Ako dnes riešia profesionálni rodičia problémy v ich rodinách, kto im radí? Možno pochybovať o fungovaní poradenskej činnosti pre nich, keď Matula (in Konzoň, 2017) uvádza, že systematická psychologická starostlivosť v sociálnom rezorte bola zdecimovaná zrušením manželských a predmanželských poradní, resp. centier psychologického poradenstva pre jednotlivcov, pár a rodinu.

"Profesionálna rodina vo svojej podstate je úschovňa detí z detského domova v domácnosti zamestnanca detského domova, ktorý nemá delegované rodičovské práva a povinnosti. Dokonca dieťa ani nesmie citovo priľnúť k svojmu "opatrovateľovi". Ak sa tak stane, čomu sa nedá zabrániť (dieťa a aj zamestnanec detského domova sú citove bytosti), nadviaže sa úprimný citový vzájomný vzťah a dieťa je z tejto "úschovne" odobraté, napr. do adoptívnej rodiny, prichádza k psychickej traume na obidvoch stranách. Práve citovo disponovaní zamestnanci detských domovov v tzv. profesionálnej rodine sú v značnej miere vystavení psychickej poruche emocionálneho vyhorenia. Zamestnanci, ktorí to berú len ako zamestnanie v úschovni síce nie sú uvedenou psychickou poruchou postihnutí, ale dieťa je vystavené psychosociálnej deprivácii s následkami po celý život, ktoré sa prejavujú socializačnými poruchami v oblasti partnerských a zamestnaneckých vzťahov“. Pýtame sa koľkí náhradní rodičia v Detskom mestečku s mnohými deťmi v ich dlhodobej starostlivosti zostali citovo vyhorení ? Branislav Ladický o takých nevie. Urobme si obraz o tom, koľko detí u nás môže mať v profesionálnej rodine emocionálne aj iné problémy.

V r. 2015 bolo v 699 profesionálnych rodinách, ktoré na 99,1% bývali vo vlastných bytoch, spolu 1453 detí, z nich malo 13, 97% od 0-1 rokov, 2-3 roky malo 14, 11% a 4-6 rokov malo 22,09% detí. Predstavuje to spolu 749 detí, ktoré nemajú šancu na trvalé vzťahové väzby v predškolskom veku, čo je alarmujúce. Zároveň počet rodín klesol v tomto roku o 2,07% , čiže tu deti nemali ani stabilné prostredie. O deti sa starali v r. 2015 dvaja profesionálni rodičia v 8, 67% a v 91, 33% rodinách len jeden rodič (Lešková, in Kozoň 2017). Teda tu nebola žiadna profesionálna rodina, len profesionálny rodič, čo je z psychologického hľadiska veľký rozdiel.

Celkove v profesionálnych rodinách bolo v tom čase 5,92 % detí so zdravotným postihnutím, 2,89% s duševnými poruchami, u 5,23% sa vyskytli poruchy správania a 2,55% detí bolo týraných a zneužívaných. Spolu u 16,59% detí sa v r. 2015 v profesionálnych rodinách vyskytli spomínané problémy Pýtame sa či týmto deťom a rodinám, v ktorých žili, bola poskytovaná systematická poradenská starostlivosť, ktorú považujeme za nevyhnutnú, keď sa vie, že prvotná odborná príprava profesionálnych rodičov bola nedostatočná (Lešková, 2017). Z pozitív autorka spomína okrem iného, že profesionálne rodiny dokážu lepšie napĺňať potreby detí ako iná forma náhradnej starostlivosti (zrejme bez porovnania s Detským mestečkom) a profesionálna rodina je pod dohľadom profesionálneho teamu odborníkov. Vieme ako funguje spolupráca profesionálnych rodín s materskými a základnými školami? Ako dlho dokážu profesionálne rodiny fungovať bez celospoločenskej podpory? Profesionálny rodič, ktorý písal do spomínanej knižky (Pechal in Ladický, 2013) sa v súčasnosti vzdal rodiny kvôli nejednotnosti výchovného pôsobenia na deti v Detskom mestečku po jeho zmene na detský domov. Poskytol tým dôkaz o tom, že profesionálne rodiny nedokážu dobre fungovať bez podpornej komunity ostatných profesionálnych rodičov, ako to bolo v Detskom mestečku.

Usudzujeme, že profesionálne rodiny, aj keby to bol len jeden rodič, môžu mať svoj význam pre deti počas krízových situácií v pôvodnej rodine, kde je šanca ich návratu do nej po náprave. Pochybujeme o tom, že dokážu deťom, ktoré sú tam dlhšie, poskytovať nevyhnutný pocit bezpečia , lásku a blízke citové vzťahy, ako sa to darilo Detskému mestečku.

V publikácii Návrat pedagogiky do detských domovov nájdeme kvalifikované názory na pozitíva výchovy a starostlivosti o deti v Detskom mestečku od autorov Vaňková, Vachalík, Škoviera, Matula, Rehák - Ladický, Brániková, Kozoň, Pavlík, aj ďalších. Nechýba tam ani zhodnotenie umeleckých aktivít detí v Detskom mestečku, ktorými sa dosahovali výchovné ciele. Kozoň konštatoval, že Detské mestečko je viac ako vzorový príklad, kde sa tradičné rodinné hodnoty podieľali na všestrannom rozvoji dieťaťa v náhradnej starostlivosti. Uvedomili sme si, že náhradní rodičia pritom nepotrebovali permanentnú podporu poradenských zariadení – deti boli "adoptované" nielen rodičmi, ale celou komunitou Detského mestečka, mestom Trenčín, aj širokou verejnosťou, ktorej srdcia si dokázali získať.

Jedna z nadšencov, ktorí pomáhali budovať Detské mestečko, I.D. Vaňková na záver svojho príspevku formulovala nasledovný odkaz:

"Obraciam sa na všetkých odborníkov z Výskumného ústavu detskej psychológie a patopsychológie z Bratislavy, špeciálni a liečební pedagógovia, učitelia, psychológovia a lekári, nedovoľte zahynúť výnimočnému živému organizmu – Detskému mestečku s unikátnou náhradnou výchovou rodinného typu. Priestor, špeciálne naprojektované domčeky, materiálno-technické vybavenie na rozvíjanie morálnych a osobnostných kvalít ohrozenej budúcej generácie boli vytvorené, existujú, treba ich však udržiavať. Kvalifikovaných rodičov pre výchovu v rodinných bunkách taktiež máme možnosť získať. Pre niektorých to bude aj najlepšia forma zamestnania so srdcom pre ohrozené deti." Vaňková vlastne apeluje na to, čo je zámerom expertnej skupiny Európskej komisie o prechode inštitucionálnej starostlivosti na komunitnú starostlivosť, čím sa riadi aj naše Ústredie práce sociálnych vecí a rodiny ( viď otvorený list predsedovi vlády, na vedomie B. Ladickému, 2016). Aj preto považujeme obnovenie fungovania Detského mestečka v súčasnosti za výsostne aktuálne.

Záver

Dnes žijeme v zmenených spoločenských podmienkach. Nemožno očakávať veľkorysú podporu takéhoto typu zariadenia pre veľké náhradné rodiny od štátnych podnikov a roľníckych družstiev. Možno však predpokladať, že okrem štátneho, aj náš súkromný a podnikateľský sektor by dokázal podporovať ako komunitu obnovené Detské mestečko s nižším počtom detí v rodinách, ktoré by vedelo poskytovať dlhodobú náhradnú starostlivosť deťom od predškolského veku, aj ich prípadným súrodencom.

Samozrejmosťou by bola poradenská starostlivosť o deti v náhradných rodinách so stabilným rodičovským párom, ktoré by žili v Detskom mestečku ako komunita. Predpokladom je prísny, odborný výber budúcich profesionálnych rodičov a ich kontaktovanie s bývalými náhradnými rodičmi v Detskom mestečku, od ktorých by mohli získať cenné skúsenosti pre úspešné fungovanie v obnovenom zariadení.

Použitá literatúra

1. 
   

   LADICKÝ,B. – DIEŠKOVÁ, V. 2017. Podpora detí predškolského veku v náhradnej starostlivosti. In: Dieťa v ohrození: „ ...aby pomoc prišla včas“. Výskumný ústav detskej psychológie a patopsychológie SR, strana 45-57. Bratislava 2018. ISBN: 978-80-89698-26-4

   
   

O autoroch

BRANISLAV LADICKÝ, Mgr., učiteľ na základnej škole a vychovávateľ na stredoškolskom internáte, email: [email protected]

Mgr. Branislav Ladický bol od 6 mesiacov umiestnený do dojčenského ústavu v Púchove a vo veku 3 rokov začlenený do rodinnej výchovy v Detskom mestečku v Trenčíne (detský domov rodinného typu). V roku 2013 napísal knižnú publikáciu z prostredia Detského mestečka – RODINNÉ PRÍBEHY BEZ RODÍN k 40. výročiu založenia Detského mestečka. V 27 roku života sa mu podarilo zorganizovať stretávku a konferenciu bývalých odchovancov, zamestnancov, priaznivcov a zakladateľov tradičnej rodinnej výchovy v Detskom mestečku. V roku 2016 dával podnet na vyhlásenie areálu Detského mestečka za Národnú kultúrnu pamiatku SR (Detské mestečko s 36 budovami a 11,6 Ha pozemkom bolo dňa 08.11.2017 vyhlásené za NKP SR) . Následne založil občianske združenie OZ Naša rodina, ktoré občanov, odborníkov a politikov mediálne informuje o stave náhradnej starostlivosti detí a mládeže na Slovensku. Publikoval odborné články v odborných časopisoch MLÁDEŽ a SPOLOČNOSŤ, PREVENCIA, VYCHOVÁVATEĽ A VUDPaP SR. Je aktívnym členom FICE na Slovensku. V roku 2017 bol spoluautorom monografie NÁVRAT PEDAGOGIKY DO DETSKÝCH DOMOVOV. Momentálne pracuje ako pedagóg – učiteľ na ZŠ a vychovávateľ na odbornom učilišti v Bratislave. email.:  [email protected]