Turecko sa rozhodlo využiť migráciu ako nástroj, prostredníctvom ktorého vyvíja tlak na Brusel. Turecko dodnes hostí takmer 5 miliónov migrantov, pochádzajúcich hlavne zo Sýrie.
Turecký minister zahraničných vecí Mevlüt Çavuşoğlu včera
oznámil odstúpenie tureckej vlády od dohody s EÚ ohľadom migrantov. Táto dohoda podpísaná v roku 2016 medzi Tureckom a EÚ mala slúžiť na riešenie európskeho problému s rastom migrantov.
Dohoda začala byť platná 20. marca 2016. Všetci noví migranti, ktorí sa dostali do Turecka alebo na grécke ostrovy mali prejsť registráciou. Pokiaľ by nepožiadali o azyl, alebo ho prípadne nezískali, mali sa vrátiť naspäť do Turecka, pričom všetky náklady na návrat mala uhradiť Únia. Presídľovanie malo byť pre členské štáty Únie dobrovoľné.
Úlohou Turecka v tejto dohode bolo urobiť všetky možné opatrenia na zabráneniu tvorby nových námorných alebo pozemných trás, čím sa mala zastaviť migrácia z tureckého pobrežia do EÚ. Výmenou za dohodu mala Ankara dostať v dvoch platbách celkovo 6 miliárd eur, pričom Turecko tvrdí, že na utečencov už minulo viac ako 35 miliárd eur.
Keď prišla táto dohoda do praxe počet migrantov, prichádzajúcich z Turecka do Grécka sa radikálne znížil. Pôvodný počet utečencov klesol zo 150 tisíc v roku 2015 na približne 3 tisíc v minulom roku.
Odkedy sa táto dohoda stala platnou mnohokrát ju Turci využili ako nástroj, ktorým sa vyhrážali Európe. Najznámejší bol výrok prezidenta Recepa Tayyipa Erdoğana o tom, že ak Únia nebude spolupracovať, milióny utečencov posadí do autobusov a otvorí im turecké hranice, aby mohli vycestovať.
Vláda sa rozhodla jednostranne, pričom tvrdia, že ich rozhodnutie nesúvisí s nedávnymi európskymi sankciami, kvôli nelegálnym vrtom v regionálnych vodách Cypru, ale aj so skutočnosťou, že EÚ aj napriek dohode, nezaviedla bezvízový styk s Tureckom do platnosti.
Prieskum, ktorý tento mesiac zverejnila Univerzita Kadir Has v Istanbule ukazuje, že voči Sýrčanom v krajine narastá nevraživosť a nepriateľské nálady. Kým v roku 2017 sa negatívne o sýrskych utečencoch vyjadrovalo 54,5 percent respondentov, v tomto roku narástol počet na 67,7 percenta, informovala agentúra Reuters.
