fbpx
HLAVNÝ DENNÍK
DENNÝ VÝBER KOMENTÁRE

Komentár Dmitrija Minina: „Proukrajinský maniak“ Donald Tusk s rozlúčkovým turné na samite Ukrajina – Európska únia

Tusk na summite Ukrajina - EÚ hovoril o "manických sklonoch"

Dmitrij Minin (Fond strategickej kultúry)

Do Európy cesta nevedie – ani náznaky na vyhliadky na členstvo Ukrajiny v EÚ

Na výročnom samite Ukrajiny a Európskej únie, ktorý sa konal 8. júla v Kyjeve si hlavnú sólovú partiu zahral odchádzajúci predseda EÚ Donald Tusk. V predvečer jeho končiacej sa vrcholovej kariéry v EÚ komunikoval s verejnosťou úprimne a otvorene sa priznal, že počas celej doby svojho pôsobenia v európskych štruktúrach bol hlavným lobistom Kyjeva, ale nebol schopný dosiahnuť všetko, čo chcel. Podľa slov Tuska v Bruseli a v jeho rodnom Poľsku ho vnímali  ako „proukrajinského maniaka“. Zaujímavé priznanie svedčiace o tom, do akej miery sú Európania unavení z rozruchu s ukrajinským „chaosom“.

Tusk predemonštroval svoju náklonnosť k Ukrajine aj niektorými čudnými vyhláseniami skutočne hraničiacimi s mániou. Takže, v predvečer samitu, keď spolu s V. Zelenským navštívili zónu rozdelených strán v oblasti Stanice Luhanská (je oblasť medzi územím kontrolovaným Kyjevom a územím ovládaným separatistami, pozn. red.), zatiaľ jediného miesta, kde sa ozbrojené sily skutočne stiahli a nestrieľa sa, Tusk zaútočil na domobranu. Napriek tomu, že nebol v Doneckej ľudovej republike ani Luhanskej ľudovej republike a nevidel žiadne bojové akcie, aj napriek tomu vyhlásil, že neexistuje žiadna dôvera k vyhláseniam o prímerí „z druhej strany kontaktnej línie“. Vo všeobecnosti potvrdil tú líniu, že obyvatelia Donbasu strieľajú sami na seba.

Po tom ako vyjadril podporu Minským dohodám z nejakého dôvodu Tusk spojil ich realizáciu predovšetkým s pozíciou Moskvy. Povedzme, že pokým (Rusko) nesplní svoje záväzky vyplývajúce z týchto dohôd a nedonúti „povstalcov“, aby sa podriadili, budú sa sankcie voči Rusku zo strany Európskej únie predlžovať. Netreba dodávať, že Rusko nie je zmluvnou stranou  Minských dohôd a nenesie za ne žiadnu zodpovednosť, je len sprostredkovateľ, spolu s ostatnými, pri ich vykonávaní. Realizácia Minských dohôd závisí len od jednej osoby – prezidenta Ukrajiny V. Zelenského, ku ktorému „maniak“ Tusk nevzniesol žiadne námietky.

Tusk sa posťažoval, že uvalenie nových európskych sankcií voči Rusku, ktoré by zohľadňovali aj zadržanie 24 ukrajinských vojenských námorníkov by bolo „mimoriadne dlhé a tažké“. V krátkodobom horizonte „on to neočakáva“. Opäť zdôraznil, že EÚ nemá v úmysle uznať „protiprávnu anexiu“ Krymu a Sevastopoľa Ruskom.

Na pozadí „odchádzajúceho“ Tuska ostatných lídrov-vo výslužbe z Európskej únie vidieť nebolo a určite sa im úprimne cnelo. Hostiteľ samitu V. Zelenský pôsobil veľmi sklesle a neisto. Zdalo by sa, že práve tu je ten priestor, kde sa dá získať popularita a predvolebné body, ale javisková scéna je veľmi odlišná od tej politickej a povedať niečo dôležité hosťom Zelenský nemohol. Európskym partnerom len navrhol, aby spoločne urobili odpočet vykonávania Asociačnej dohody medzi Ukrajinou a EÚ „v záujme dosiahnutia novej úrovne“. Poďakoval Európskej únii za jej ochotu poskytnúť Ukrajine druhú tranžu IV. programu makrofinančnej pomoci vo výške 500 miliónov eur. Mimochodom, táto pomoc je spojená s drsnými podmienkami, ktoré Kyjev bude ťažko plniť. Zelenský rovanko prisľúbil, že v priebehu roka dosiahne na Donbase mier, ale perspektívy na dosiahnutie mieru zatiaľ nevidno.

Ukrajinský prezident ubezpečil hostí tým, že oficiálny Kyjev si praje vyriešiť otázku tranzitu ruského plynu cez územie Ukrajiny už v septembri. Rovnako oznámill o jedinom, azda, praktickom skutku – obnovení Najvyššieho protikorupčného súdu, ktorý zaháji svoju činnosť 5. septembra. Bola to kategorická požiadavka EÚ, hoci v normálne fungovanie tohto súdu vo svetle už zabudnutých predvolebných sľubov „tímu Ze“ poslať všetkých zradcov do väzenia je ťažké uveriť.

Vo všeobecnosti bol samit nezvyčajne bezobsažným. Do vedenia EÚ už boli zvolení noví ľudia, ktorí možno nebudú zdieľať „maniacke proukrajinstvo“ D. Tuska. Predsedníčka Európskej komisie, Nemka Ursulla von der Leyen a predseda Európskej rady, Belgičan Charles Michel sa budú predovšetkým zameriavať na ochranu záujmov starej Európy. Ak títo politici nepodniknú kroky vedúce k výraznému zblíženiu s Ruskom, tak nebudú mať ani osobitný záujem babrať sa s Ukrajinou. Kyjev by sa mal pripraviť na pomerne tvrdý a vecný rozhovor s Bruselom. Ukrajinskí odborníci píšu : „Z toho, čo sa stalo, by Ukrajina mala urobiť jeden jednoduchý, ale veľmi dôležitý záver: ako predtým, to už nebude“.

Druhoradý význam dohôd podpísaných na samite, nedostatok akéhokoľvek aspoň náznaku vyhliadok na členstvo Ukrajiny v EÚ v akejkoľvek podobe naznačuje to, že v priebehu piatich rokov sa po tejto „európskej ceste“ Kyjev neposunul do predu ani o krok. Exportérov najviac znepokojuje otázka rozšírenia kvót na bezcolné dodávky ukrajinskej produkcie do EÚ, tá už, ale nie je predmetom diskusie. Preslávený „bezvíz“ len zbavuje Ukrajinu produktívnej pracovnej sily a tá sa neustále zužuje ako šagrénová koža (mäkká kozia al. ovčia koža, pozn. red.), čo núti ľudí pracovať nelegálne.

Makroekonomické ukazovatele vypovedajú o stave hospodárskych vzťahov Ukrajiny s EÚ v porovnaní s ešte stále zachovanými väzbami s Ruskom. Celkový obrat zahraničného obchodu Ukrajiny v roku 2018 dosiahol  iba 104,2 miliardy dolárov (v roku 2013 za éry Janukovyča, to bolo 140,3 dolárov). V porovnaní s rokom 2017 sa predsa len zvýšil, ale najvýraznejšie rástol vývoz dreva a celulózy a výrobkov z papiera (+ 18,6%), ale predovšetkým guľatiny. Vo všeobecnosti je takýto vývoz zakázaný, ale drevo vyvážajú ako „palivo“. Drevo sa teraz masívne ťaží nielen v Karpatoch, ale na celom území krajiny. Hlavnými položkami ukrajinského vývozu zostávajú poľnohospodárske výrobky (39,3%). Transformácia národného hospodárstva na agrárno-surovinový je v plnom prúde. Pri tom deficit zahraničného obchodu Ukrajiny v minulom roku dosiahol úroveň okolo 9,6 mld. USD, čo Ukrajine nedovoľuje platiť úvery včas ani hromadiť devízové ​​rezervy. Takmer polovica deficitu, viac ako 4 miliardy USD, pripadá na krajiny EÚ.

Napriek všetkému rozruchu ohľadne „krajiny-agresora“ zostáva Rusko hlavným obchodným partnerom Ukrajiny. Vzájomný obchodný obrat v roku 2018 vzrástol o 16,5% a dosiahol takmer 15 miliárd USD. Rusko sa umiestnilo na prvom mieste v dovoze ukrajinských výrobkov (približne 5,5 miliardy USD), jedná sa o komodity, ktoré sú najmä pozostatkami produkcie ukrajinského priemyslu s vysokou pridanou hodnotou. Tovar vyvezený na Ukrajinu z Ruska dosiahol 9,5 miliardy dolárov, deficit Ukrajiny dosiahol 4 miliardy dolárov. To znamená, že Kyjev neznížil svoju ekonomickú závislosť na Rusku a pri tom všetkom ešte zvýšil svoju závislosť na EÚ. Je nemožné dostať sa z trojstranného formátu hospodárskej spolupráce Ukrajina – EÚ – Rusko. Kyjevu sa to nedarí. Existujú pre to hlboké prirodzené a historické dôvody a stálo to za to v takom prípade oplotiť sa v „majdanovskej záhrade“ s jej početnými obeťami?

SÚVISIACE

Používame cookies aby sme pre vás zabezpečili ten najlepší zážitok z našich webových stránok. OK Viac info