Komentár Dmitrija Sedova: Dlhodobé sucho v Strednej Amerike – výstraha Modrej planéte
20 | 07 | 2019 I Dmitrij Sedov (Fond strategickej kultúry)

"Klimatickí migranti" - rezervoár nového veľkého sťahovania národov


Na jar Donald Trump oznámil, že zníži finančnú pomoc Ekvádoru, Hondurasu a Guatemale, pretože nemohli zastaviť prúd utečencov k hraniciam USA. Svoju hrozbu uskutočnil, pomoc sa znížila zo 754 na 530 miliónov dolárov a situácia v troch krajinách Strednej Ameriky začala vyvolávať oveľa väčšie znepokojenie.


V priaznivom podnebí trojuholníka (Ekvádor, Honduras, Guatemala) vládne už šiesty rok sucho. Ničí hlavné poľnohospodárske plodiny - obilniny, strukoviny - a obyvatelia sú na pokraji prežitia. Len zriedka oblasť navštevujú silné lejaky, ktoré zmyjú zvyšky úrody a pôda opäť vysýcha. Mnohí obyvatelia poľnohospodárskych oblastí opúšťajú zónu katastrofy. Vo svojich krajinách však spásu nenájdu. Veľké sídla sú preplnené, život v nich kontrolujú zločinecké skupiny a drogové kartely. Prúd migrantov sa presúva k hraniciam Mexika a Spojených štátov. Problémy sa tu, ale začínajú.


Prevádzačom zaplatia, aby ich prepravili cez hranice, avšak podvedení utečenci sa usádzajú v pohraničnej oblasti, kde nie je žiadna práca a normálne podmienky. Trump chce bojovať proti tomuto prúdu utečencov tým, že núti vlády krajín „trojuholníka“, aby prijali núdzové opatrenia, ale tým sa problém nevyrieši.


Globálne otepľovanie prehrialo vzduch v Strednej Amerike a odohnalo sezónne dažde. To viedlo k hromadnému výskytu lykožrútov ničiacich ihličnaté lesy, ktoré už boli aj bez toho zničené masívnou ťažbou dreva. Strata lesných plôch znižuje tvorbu vody v pôde a zvyšuje teplotu vzduchu. V tomto prípade je potrebné zmeniť samotný prístup k využívaniu prírodného bohatstva. Okrem toho sa objavili nové problémy. Patogénni škodcovia ničia kávové plantáže, čo vedie k zníženiu na trhu práce a príjmov z vývozu kávy. Odborníci tvrdia, že výrobu kávy je možné zachrániť, ale vyžaduje si to veľké investície do nových technológií  súvisiacich s pestovaním odrôd odolných voči suchu a zachovaním  zásob vody. V podmienkach zníženia finančnej pomoci USA to nie je možné. Vlády krajín „trojuholníka“ sú nútené použiť svoje skromné prostriedky na riešenie horúcich problémov – udržanie bezpečnosti, boj proti obchodovaniu s drogami, poskytnutie naliehavej sociálnej pomoci. Nie je dostatok finančných prostriedkov na ochranu prírody a zlepšenie kultúry užívania pôdy. V roku 2018 vyhlásili vlády Ekvádoru, Hondurasu a Guatemaly výnimočný stav z dôvodu nedostatku potravín. V "trojuholníku" hladuje okolo 2 miliónov ľudí.


Všetky tri krajiny patria medzi najchudobnejšie na svete. Dve tretiny obyvateľstva žije v chudobe. Vedci predpovedajú, že v oblasti bude aj naďalej pokračovať obdobie sucha, čo ešte viac zníži potravinovú základňu. Masa utečencov z týchto krajín sa presunie k hraniciam so Spojenými štátmi.


Veľmi vážnym faktorom sú hurikány, ktoré pravidelne postihujú tieto oblasti. Podľa údajov USAID je Honduras jednou z troch najzraniteľnejších krajín na planéte, ktorá je vystavená ničivým prírodným javom. Počas hurikánu „Mitch“ v roku 1998 zomrelo okolo 5 000 ľudí, približne 12 000 bolo zranených a 8 000 nezvestných. Tí ktorí prežili trpeli na akútny nedostatok potravín, liekov a pitnej vody. Rozšírili sa choroby - malária, tropická horúčka, cholera. Väčšina ciest, mostov a letísk bola zničená. Mestá boli zaplavené a nebola poskytnutá včasná pomoc obetiam. Takmer 70% celkovej poľnohospodárskej produkcie v Hondurase vtedy vyšlo nazmar; sklady s kávou, hlavný exportný artikel krajiny a osevné polia boli zničené. Materiálne škody sa odhadovali na 1 miliardu amerických dolárov (čo je pre malú a chudobnú krajinu obrovská suma).


Prírodná katastrofa dolieha na Strednú Ameriku. Výsledný „suchý koridor“ sa rozvinul od južného Mexika po Panamu. Krajiny nachádzajúce sa v tomto koridore zaznamenávajú v posledných rokoch menej ako 40% ročného normálu zrážok, ich poľnohospodárska produkcia upadá. V tomto pásme sa zo západného Hondurasu, podľa predpovedí vedcov, stane „horúci bod“, v ktorom sa následky otepľovania prejavia  najintenzívnejšie, než kdekoľvek inde.


Prognózy Svetovej banky naznačujú, že počet „klimatických migtrantov“ zo Strednej Ameriky bude do roku 2050 dosahovať úroveň 4 miliónov a tento prúd ľudí upnutých do „klimatického zveráka“ sa presunie do Spojených štátov.


Odborníci poukazujú na ešte jeden aspekt problému. Pripomínajú, že nestabilita v Sýrii, ktorá prerástla do vojny sa tiež začala z dôvodu dlhotrvajúceho sucha v rokoch 2007 - 2010. Približne 1,5 milióna ľudí sa presťahovalo z poľnohospodárskych oblastí krajiny do veľkých miest v relatívne krátkom časovom období, čo zmenilo ustálený spoločenský poriadok a v konečnom dôsledku viedlo k občianskej vojne.


„Počínajúc polovicou tohto storočia budú fyzické následky klimatických zmien čoraz silnejším motorom migrácie a presídľovania národov po celom svete. Štáty so slabými sociálno-politickými systémami sa stanú najpravdepodobnejšími centrami spájanými s nárastom násilia a nútenou migráciou“, napísal v roku 2017 kanadský výskumník Robert McLeman v knihe venovanej problémom sťahovania národov v súčasnosti. (Routledge Handbook of Environmental Displacement and Migration).