Týždenník Plus 7 Dní popri reportáži priniesol aj rozhovor s predsedom Tradičných odborov JLR Františkom Gajdošom.
Ďalší pohľad na katastrofálnu situáciu v Jaguar Land Rover ponúka predseda Tradičných odborov JLR František Gajdoš. Ten môže porovnávať jeho skúsenosti - "vyšplhal" sa hore od robotníckej funkcie vo dvoch automobilkách, potom ako odborár bojoval za zlepšenie podmienok v trnavskom Peugeote. Do JLR vstupoval s nádejou, že Angličania to budú robiť jednoducho na vyššej úrovni.
Na začiatku nechcel byť vo vedení odborov. Nastúpil ako "group líder" s celkom slušným platom. Po biednom výsledku kolektívneho vyjednávania a zavedení takzvaného "konta pracovného času" zmenil názor. Chcel zamestnancom ponúknuť alternatívu, keďže všetko má svoje hranice, uvádza sa v článku.
„Nie je možné, aby zamestnávateľ hodnotil dochádzku šesť mesiacov dozadu s tým, že stačí, aby ste navštívili lekára alebo maródovali viac než sedem dní a buď vám výrobný bonus skrátia, alebo úplne vezmú. Po novom síce má byť sledované obdobie len tri mesiace, ale stále je to veľa,“ cituje týždenník Gajdoša.
Konto pracovného času je kapitola sama osebe. Ide o to, že zamestnávateľ môže nariadiť predĺženie zmeny alebo pracovné soboty, ktoré sa, ako inak, nepreplácajú. Ukladajú sa do "hodinovej banky" a až keď sa zníži objem výroby, robotníci dostanú voľno. To však môže podnik urobiť, kedy sa mu to hodí - presnejšie v rozpätí až tridsiatich mesiacov.
„Mali sme obdobie, keď sa robili desaťhodinovky deň čo deň a len asi polovica z hodín navyše bola zaplatená,“ prezradil Gajdoš pre Plus 7 Dní. Zvyšok hodín sa započítaval do konta pracovného času.
Nestačili nakoniec iba nízke platy, časť práce musia robotníci vykonať "zadarmo". „Je strašne demotivujúce, keď chodíte každé ráno do zamestnania s vedomím, že nech robíte, ako vládzete, aj tak máte problém uživiť rodinu,“ sťažuje sa predseda odborov.
Gajdoš vníma podmienky anglických zamestnancov. „Napriek problémom, ktoré priniesol brexit, faktu, že celý koncern je v strate a vedenie je nútené prepúšťať, je JLR v oblasti, kde sídli, najlepšie platiacou firmou. Nástupný plat robotníka sa tam pohybuje okolo 2 500 eur. U nás je to 715 eur v hrubom,“ povedal.
Po tom, ako Jaguar spojil základný plat s kompetenčným príplatkom, je táto suma vyššia o pár eur, no aj po zarátaní všetkých príplatkov, ktoré operátori v Jaguari môžu získať, zriedkakedy uvidia na výplatnej páske viac než 700 eur v čistom.
„Dnes už robotník v automobilke nie je len jednoduchá manuálna sila. Nároky sa neustále stupňujú, je vyťažený fyzicky aj psychicky, musí podávať vysoký výkon, strážiť kvalitu, musí byť schopný prispôsobovať sa variabilite výrobných liniek. To všetko neraz v zlom pracovnom prostredí, vo vysokých teplotách,“ opisuje situáciu Gajdoš.
Dobre si pamätá príspevky na sociálnych sieťach, kde sa ľudia vysmievali z práce operátorov. „Pred časom si náš generálny a výrobný riaditeľ skúsili odrobiť zmenu. Jeden z nich ju aj dokončil. Spotený ako myš, dvakrát si bol prezliecť tričko, na konci uznal, že práca pri páse rozhodne nie je jednoduchá,“ povedal Gajdoš pre týždenník,
Realita je taká, že viacero skúsených ľudí, ktorí prišli do Nitry z iných automobiliek, uteká preč. Podľa Gajdoša je za tým okrem nedostatočného ohodnotenia aj chaos, ktorý má v Jaguar Land Rover "fungovať" na dennom poriadku.
„Angličanom akoby chýbal akýkoľvek systém, akoby si mysleli, že sa to na Slovensku rozbehne samo. Možné však je, že tí, čo sem prišli pomáhať, vnímali závod v Nitre ako zlo, ktoré im doma berie prácu. Tak k tomu aj pristupovali,“ rozmýšľa Gajdoš.
„Navyše, podľa môjho názoru v centrále ani nevedia reálne zhodnotiť, či Slovákom platia dosť. Jednoducho si na začiatku dali urobiť prieskum platov a držia sa priemeru, ktorý im z toho vyšiel. Lenže s príchodom takejto veľkej investície všade idú náklady obyvateľov hore. Či už ceny služieb, alebo nehnuteľností. Toto vôbec nezohľadnili," dodal na záver predseda odborov.
Kritériá na nových zamestnancov sa znížili, nástupná mzda tiež mierne vzrástla. Problémom však je, že aj napriek tomu sa do Jaguaru Land Rover poriadne nikto nehrnie.
Kde majú teda nájsť stovky zamestnancov, ktorých aktuálne potrebujú, je stále otázne. Vyzerá to najskôr tak, že Slovákov na linkách nakoniec predsa vystriedajú Srbi, Ukrajinci a Rumuni.
